Atény a Skopje zrušili vzájomné vzdušné embargo

Námestník ministra zahraničných vecí George Katrougalos (vľavo) a macedónsky podpredseda vlády Bujar Osmani po prvom lete do Atén. [EPA-EFE/Alexandros Vlachos]

Po 15-ročnom vzdušnom embargu vypravili zo Skopje do Atén prvý priamy let. Podľa médií má ísť o ďalší znak toho, že obe krajiny sú rozhodnuté obrátiť stranu a zlepšiť vzájomné vzťahy, ktoré blokoval spor o mene balkánskej krajiny.

Aténsko-macedónska tlačová agentúra (ANA), mediálny partner portálu EURACTIV.com v Grécku, citovala námestníka ministra zahraničných vecí Georgeho Katrougalosa, ktorý hovoril o tom, že aj tento krok pomôže v zlepšovaní vzťahov oboch národov.

„Po dokončení dohody z Prespa (názov vzájomnej dohody medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, pozn. red.) podobných momentov v budúcnosti ešte pribudne,“ dodal Katrougkalos.

Grécke Egejské aerolínie (Agean Airlines) budú lietať medzi Aténami a Skopje dva krát týždenne počas zimnej sezóny. Linka bola prerušená v roku 2003 po tom, čo ju spoločnosť zhodnotila ako nerentabilnú.

V júni premiéri Grécka a Macedónska podpísali pri jazere Prespa prelomovú dohodu, ktorá prelomila 25-ročný konflikt o názve bývalej juhoslovanskej republiky. Novým názvom má byť Severné Macedónsko.

Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a priniesol desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

V októbri macedónsky parlament schválil premisy návrhu o zmene názvu. Nasledovať má podľa miestnej ústavy ale ešte zdĺhavý ratifikačný proces, ktorý by sa mal zavŕšiť koncom januára budúceho roka.

Ak Bývalá juhoslovanská republika proces zmeny názvu zavŕši, odblokuje to jeden z najzávažnejších dôvodov, ktorý krajine bráni vstúpiť do Európskej únie a NATO. V oboch prípadoch postup obmedzuje najmä Grécko, ktoré tvrdí, že názov „Macedónsko“ naznačuje územné nároky na provinciu v severnom Grécku s rovnakým názvom.

Okrem toho sa už čoskoro uskutoční aj prvé zasadnutie výboru, ktoré sa zaviazalo preskúmať históriu oboch krajín s cieľom zabezpečiť, aby sa nevyskytli žiadne ďalšie prejavy iredentizmu.

„Explózia príležitostí“

Macedónsky podpredseda vlády Bujar Osmani, ktorý pricestoval do Atén prvým letom zo Skopje 1. novembra je presvedčený o „explózii pozitívnych príležitostí“, ktoré spolupráca medzi dvomi krajinami prinesie.

Osmani uviedol, že Grécko môže stáť na čele pri otváraní cesty do Únie pre jeho krajinu aj pre celý západný Balkán.

„Nasledujúc agendu zo Solúna z roku 2003, Grécko opäť raz vedie región do Európskej únie, a to v pozícii vedúceho vyjednávača s EÚ,“ vysvetlil podpredseda vlády.

Hoci Macedónsko prechádza dlhým ústavným procesom, Osmani vidí pozitívny scenár vývoja a úspešného zavŕšenia, a to dokonca ešte tento rok.

„Je to samozrejme najoptimistickejšia vízia, no myslím si, že v súčasnosti sme už v neodvrátiteľnom štádiu a pokračujeme s potrebnými doložkami a hlasovaním,“ dodal.

Referendum v Macedónsku o zmene názvu krajiny je neplatné

V plebiscite, ktoré malo pri zmene ústavy iba poradný charakter, hlasovalo menej ako 50 percent Macedóncov. Vyše 90 percent však dohodu s Gréckom podporilo.

Po tom, ako procesom prejde FYROM, zmluvu so susednou krajinou by mal ratifikovať aj grécky parlament.

Vládna ľavicová strana Syriza má podľa súčasných prepočtov dostatok hlasov na to, aby ju v parlamente pretlačila. Opozícia na čele s reprezentantami strany Nová demokracia (EPP), či dokonca so stredo-pravým koaličným partnerom Nezávislí Gréci, však svoje stanovisko nepodporiť dohodu stále presadzujú.

Lídri najsilnejších a najväčších strán EPP a ľavicovej strany Pasok však sami dohode vyjadrili podporu a s krokmi niektorých ich spolustraníkov nesúhlasia.