Bosna je o krok bližšie k statusu kandidátskej krajiny

Mostar, Bosna a Hercegovina. [Pixabay/yisus10]

Vďaka vyplneniu rozsiahleho dotazníka s tri tisíc otázkami od Európskej komisie sa môže vyjednávanie o bosniackom prístupe do Únie posunúť už čoskoro.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredu lídrom v Bosne a Hercegovine povedal, že musia prekonať svoje rozpory a úzko spolupracovať, ak chcú, aby ich krajina v budúcnosti vstúpila do Európskej únie.

Juncker, ktorý je v týchto dňoch na ceste po západnom Balkáne, dostal od bosnianskych predstaviteľov vyplnený dotazník o pripravenosti ich krajiny na vstup do Európskej únie. Sarajevo dúfa, že to pomôže Bosne získať štatút kandidátskej krajiny neskôr v priebehu roka, píše agentúra Reuters.

„Nemôžem vám prisľúbiť termín toho, kedy sa vaša krajina stane kandidátom,“ povedal Juncker bosnianskym politickým lídrom, ktorí sa zišli na ceremónii odovzdania dotazníka s vyše 3 tisíc odpoveďami. „Podstata je dôležitejšia než dátum,“ doplnil.

Politické spory lídrov pravoslávnych Srbov, katolíckych Chorvátov a moslimských Bosniakov

Po krvavom rozpade Juhoslávie v 90. rokoch bola Bosna rozdelená na dve značne autonómne časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Dnes ich spája len slabá centrálna vláda.

Bosna požiadala o členstvo v Únii oficiálne pred 18 mesiacmi, dvadsať rokov po skončení vojny, v ktorej zahynulo viac ako sto tisíc osôb.

Bosna oficiálne požiada o členstvo v EÚ 15. februára

Bosna oficiálne požiada o členstvo v Európskej únii 15. februára, informovalo dnes trojčlenné predsedníctvo krajiny.

Po počiatočnom pokroku však proces reforiem uviazol na politických sporoch lídrov pravoslávnych Srbov, katolíckych Chorvátov a moslimských Bosniakov. Ich rôznym vládnym orgánom trvalo 14 mesiacov, kým sa zhodli na odpovediach na zmienený dotazník o súlade ekonomického, právneho a sociálneho systému Bosny s normami Únie.

Jednou z najväčších výziev, ktoré teraz stoja pre Bosnou a Herzegovinou je reforma ústavy, ktorá by mala priniesť lepšie fungovanie štátu zaťaženého neprehľadnou spleťou štátnej správy.

Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

Juncker apeloval na poslancov, aby sa dohodli na zmenách volebného zákona, ktoré sú vnímané ako kľúčové pre vytvorenie vlády po októbrových voľbách. Varoval, že bez nich bude cesta k členstvu v EÚ ohrozená.

Bosnu okrem toho vyzval na boj proti organizovanému zločinu a korupcii, ako aj vyriešenie všetkých územných sporov. „Nemôžeme importovať nestabilitu… Demokracia neexistuje bez kompromisu,“ dodal.

Srbsko a Čierna Hora by mohli do Únie pristúpiť v roku 2025

„Je čas dokončiť prácu z roku 1989,“ uviedol eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Johannes Hahn.

Bosna je popri Kosove poslednou v rade balkánskych ašpirantov na vstup do EÚ a dúfa, že v tomto ohľade dostihne ostatných – Albánsko, Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko.