Čína láka Balkán na jednoduchšie pôžičky, podľa Bruselu to ohrozuje ich európsku integráciu

Čínsky prezident Xi Jinping. [EPA-EFE/Yuri Kochetkov]

Peking ponúka Balkánu chýbajúce peniaze v doprave aj energetike, vrátane výstavby uhoľných elektrární. Podmienkou sú napríklad aj čínski robotníci, či arbitráž podľa čínskeho práva v prípade sporu. Brusel sa obáva štátnych dlhov aj vplyvu Číny.

Oblasť západného Balkánu je v dnešnej dobe územím, kde sa stretávajú záujmy Európskej únie, Ruska, Spojených štátov a relatívne najnovšie aj Číny. Tá pôsobí v regióne výraznejšie od roku 2012, kedy bola založená platforma 16 + 1, ktorá sľubuje významné investície.

Sú to však čínske pôžičky, ktoré Európsku komisiu znepokojujú, pretože vedú k dlhovej závislosti, a tým komplikujú prístupový proces do EÚ. Európska únia musí na novú situáciu rýchlo reagovať, no zatiaľ nie je jasné, akú pozíciu zaujme nový Európsky parlament po májových voľbách.

Krajiny západného Balkánu disponujú malou ekonomickou silou, nie sú súčasťou žiadnych väčších štruktúr, akými sú NATO alebo práve EÚ. Preto sú tieto krajiny zraniteľnejšie voči čínskym aktivitám.

„Platforma 16 + 1 je vstupnou bránou na európsky trh. Má prepojiť grécky prístav Pireus a západoeurópske trhy skrz západný Balkán,“ hovorí Alexander Lagazzi z pražského inštitútu EUROPEUM. Má pritom ísť o priame napojenie na rozsiahly čínsky projekt Novej hodvábnej cesty, ktorá má za cieľ vybudovať ekonomické väzby v participujúcich regiónoch.

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Úroveň dopravnej infraštruktúry na západnom Balkáne je v kritickom stave a tamojšie ekonomiky bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov. Čína sa preto významne angažuje v budovaní komunikácií, čo jasne súvisí s úmyslom vybudovať z regiónu tranzitné územie.

Okrem dopravy sa ázijská veľmoc angažuje aj v ďalších strategických odvetviach, ako je energetika. Okrem iného požičiava potrebné financie na výstavbu nových uhoľných elektrární, či ich modernizáciu. Čínske pološtátne a štátne firmy tak v regióne získavajú nezanedbateľný vplyv v kľúčových priemyselných odvetviach.

Únia stále ako najdôležitejší obchodný partner

Pôsobenie EÚ na západnom Balkáne sa oproti Číne prejavuje inak, čo vychádza aj z toho, že firmy v Únii nie sú natoľko previazané s politickými cieľmi daných krajín. V rámci Nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) asistuje EÚ krajinám západného Balkánu s prevedením potrebných reforiem a projektov na posilnenie súťaživosti, rozvoja vidieka alebo cezhraničnej spolupráce.

„Európska únia sa snaží štrukturálne podporiť celú ekonomiku krajín na západnom Balkáne, teda štáty ako také. Jedna vec je stavba diaľnice, ktorú každý vidí, a druhá je podpora vzdelávania učiteľov, ktorá nie je viditeľná hneď,“ vysvetľuje Lagazzi.

Európska únia je najvýznamnejším obchodným partnerom krajín západného Balkánu, zodpovedá za 73 percent vzájomného obchodu v porovnaní s čínskymi 5,7 percentami. Je tiež najvýznamnejším investorom v oblasti – viac ako 60 percent všetkých priamych investícií pochádza z EÚ.

Európski oceliari sa aj po ochranných opatreniach boja nadmerného dovozu

Brusel zaviedol trvalé ochranné opatrenia na dovoz ocele zo zahraničia v reakcii na americké clá.

Čína v tomto smere opäť významne zaostáva s trojpercentným podielom. Množstvo investovaných prostriedkov do dopravných projektov je aj napriek zásadnej disproporcii v celkových investíciách porovnateľné. To dokazuje veľký záujem Číny o budovanie komunikácií na západnom Balkáne. V otázke čínskych ekonomických aktivít v regióne je však potrebné sústrediť sa na pôžičky, ktoré predstavujú dôležitejší a väčší fenomén než investície.

Jednoduchšie pôžičky sú lákavé

Práve čínske pôžičky krajinám na západnom Balkáne sú tým, čo Európsku komisiu znepokojuje. Prostriedky z krajín EÚ (napríklad z Európskej banky pre obnovu a rozvoj) sú všeobecne bezpečnejšie, avšak sprevádzané radom byrokratických pravidiel pre ich získanie. „Z približovania sa k európskym štandardom transparentnosti sú krajiny západného Balkánu už unavené. Cesta k európskym peniazom je dlhšia a trochu zložitejšia,“ hovorí Lagazzi.

Práve komplexné pravidlá majú zabrániť neobmedzenému čerpaniu peňazí, ktoré by mohli spôsobiť kolaps ekonomiky, či vytvorenie dlhovej závislosti, neustále pripomína Únia.

Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to

Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

V kontraste s týmto zložitým, ale bezpečným spôsobom požičiavania sa pôžičky z Číny prezentujú ako jednoduchý spôsob získania finančných prostriedkov bez „zbytočných podmienok“. Veľakrát sú tiež úrokové sadzby výhodnejšie ako u európskych pôžičiek, a preto sú aj lukratívnejšie.

Financie z čínskych zdrojov však často prichádzajú so špecifickými podmienkami. „Zvyčajne si čínske firmy privezú vlastných robotníkov, v prípade sporu má arbitráž prebiehať v Číne podľa čínskeho práva. To je pre krajiny veľkosti Čiernej Hory veľký záväzok,“ zdôrazňuje Lagazzi.

Rozsiahle infraštruktúrne projekty, financované z čínskych zdrojov, majú preto pre krajiny západného Balkánu často negatívne dôsledky. Ukážkovým príkladom je stavba diaľnice medzi prístavom Bar v Čiernej Hore a Belehradom v Srbsku, kvôli ktorej sa Čierna Hora už teraz ocitá v sieti čínskych dlhov.

Čínsky vplyv môže ohroziť skorší prístup do EÚ Srbska aj Čiernej Hory

Európska únia sa v priestore západného Balkánu angažuje dlhodobo. Aj napriek tomu sú však Turecko, Rusko alebo práve Čína schopné posilňovať svoj vplyv v regióne.

Únia chce vytvoriť bezpečné a stabilné susedstvo, prípadne pripraviť okolité krajiny na členstvo v EÚ. Vplyv Číny na západnom Balkáne vytvára nové bezpečnostné dilemy a hrozbu prenášania čínskeho vplyvu aj do EÚ.

Čína podporuje výstavbu nových uhoľných elektrární v čase, keď EÚ tlačí na energetickú transformáciu a obrat k obnoviteľným zdrojom. Okrem toho niektoré krajiny regiónu postupne upadajú do ekonomickej závislosti práve kvôli čínskym pôžičkám. Aj to vytvára nové prekážky pre potenciálnych vstup týchto štátov do Únie.

Podľa dokumentov Európskej komisie sa k členstvu v EÚ najviac blíži Čierna Hora a Srbsko, pre ktoré bol stanovený najbližší termín pristúpenia na rok 2025. Avšak v aktuálnej situácii, keď je Srbsko príjemcom najvýraznejších čínskych pôžičiek v regióne a Čierna Hora sa borí s čínskymi dlhmi, sa zdá, že pravdepodobnosť skorého prijatia klesá.