Členské štáty Únie sú pripravené odobriť kandidátsky štatút Ukrajine aj Moldavsku

Šéf Európskej rady Charles Michel a predsedníčka eurokomisie Usrula von der Leyen. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Na summite EÚ v Bruseli pravdepodobne lídri podpíšu minulotýždňové odporúčanie Európskej komisie udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny, vyplýva z posledného návrhu záverov summitu, ktorý videl portál EURACTIV. Gruzínsko, napriek naliehaniam svojej prezidentky, ktoré adresovala aj Slovensku, ostane bez štatútu.

„Európska rada rozhodla o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavskej republike,” píše sa v dokumente s predbežnými výsledkami zo summitu EÚ, ktorý by mali lídri schváliť vo štvrtok (23. júna).

Predstavitelia vlád členských krajín Únie rozhodnú o ďalších krokoch po tom, ako dvojica krajín naplní podmienky nastavené Európskou komisiou, uvádza sa v návrhu komuniké.

Prvá hodnotiaca správa o pokroku pri plnení podmienok by mala byť súčasťou pravidelného balíka hodnotení pre rozšírenie, ktoré by mala Európska komisia vydať do konca tohto roka.

Po návšteve Macrona, Scholza, Draghiho a Iohannisa na Ukrajine už jej členstvo v bloku odporúča aj eurokomisia

Štvorica lídrov na návšteve Kyjeva potvrdila, že ich krajiny sú „okamžite“ pripravené zaručiť Ukrajine oficiálny štatút kandidátskej krajiny. Koľko však negociačný proces potrvá, nevie nikto z nich odhadnúť.

Exekutíva EÚ minulý týždeň odporučila udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Lídrom EÚ tak ponechala zhruba týždeň na preštudovanie dokumentu, kým sa v tejto veci rozhodnú.

Európska komisia však neodporučila, aby podobne priame vyhliadky ako Moldavsko a Ukrajina, získalo aj Gruzínsko.

Gruzínsko chce smerovať do EÚ

Napriek negatívnemu hodnoteniu zo strany Komisie mohli teoreticky členské štáty EÚ Gruzínsko ešte pred Komisiou podržať a Štatút kandidáta navrhnúť. Aj to bolo v konečnom dôsledku cieľom obrovských demonštrácií „za Európu“, ktoré sa cez víkend konali v Tbilisi.

Demonštrantov podporila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili. Tá počas včerajšieho dňa nahrala videoodkazy pre všetky hlavy štátu členských krajín EÚ (okrem Litvy, nie je však známe, prečo, pozn. red.) a žiadala ich o podporu počas Európskej rady.

Medzi nimi bol aj odkaz pre slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú a Slovensko. Slovensko podľa nej dobre rozumie, čo znamená byť okupovanou krajnou, ale aj snažiť sa stať súčasťou európskej rodiny. „Toto je cesta, ktorú chce nasledovať aj Gruzínsko (…) a za vašu podporu v Európskej rade ďakujeme,“ uviedla v príspevku na sociálnej sieti.

Eurokomisia zatiaľ neodporučila členstvo Gruzínska v bloku, desaťtisíce Gruzíncov vyšli do ulíc

Európska exekutíva hovorí, že krajina má dvere do bloku otvorené, no musí znížiť politickú polarizáciu, zlepšiť slobodu médií, reformovať súdy a konečne aj „deoligarchizovať“ štát.

Za perspektívu pre západný Balkán

Lídri EÚ tiež pravdepodobne vyjadria „plný a jednoznačný záväzok bloku voči perspektíve členstva západného Balkánu v EÚ“ a „vyzvú na urýchlenie prístupového procesu“.

Zo šiestich krajín regiónu so záujmom o členstvo oficiálne otvorili prístupové rokovania s EÚ iba Čierna Hora a Srbsko, zatiaľ čo Albánsko a Severné Macedónsko sú v čakárni už niekoľko rokov. Bosna a Kosovo sú zatiaľ potenciálnymi kandidátmi.

Podľa návrhu záverov summitu sa očakáva, že sa lídri vyjadria k bilaterálnemu sporu medzi Severným Macedónskom a Bulharskom, ktorý brzdí postup balkánskej krajiny v procese rozširovania v súvislosti s „protibulharskou politikou”. Jediný text z návrhu záverov, ktorý ešte nie je dohodnutý, je práve o „rokovaniach medzi Bulharskom a Severným Macedónskom“.

Bulharsko hrozí zablokovaním prístupových rozhovorov Severného Macedónska

Bulharsko plánuje vyjadriť na najbližšom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ svoj nesúhlas so začatím prístupových rokovaní o členstve Severného Macedónska v Európskej únii.

Napriek tomu, že niektoré členské štáty EÚ vrátane Slovinska a Rakúska presadzujú, aby aj Bosna a Hercegovina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ, podľa zdrojov z Rady je „veľmi nepravdepodobné“, že sa tak stane.

Slováci chcú rozširovanie Únie najmenej

Podľa najnovšieho eurobarometra, ktorý vyšiel dnes (22. júna), podporuje väčšina (58 percent) občanov krajín Európskej únie rýchlejšie prijímanie nových členov.

S takýmto úsudkom však nesúhlasila väčšina respondentov zo Slovenska (55 percent), Holandska (52 percent) či Slovinska (51 percent).

Vo viacerých ďalších krajinách (vrátane Česka) boli za rýchlejšie prijímanie, ale aj proti nemu takmer rovnaký počet opýtaných. V niektorých iných krajinách, ako sú Poľsko, Írsko, Litva, Španielsko či Chorvátsko, s rýchlejším prijímaním nových členov súhlasilo viac ako 70 percent opýtaných občanov.