Dialóg medzi Srbskom a Kosovom sa obnovil, hovorí Lajčák po video-rozhovoroch

Špeciálny predstaviteľ EÚ pre dialóg Beleghrad-Priština, Miroslav Lajčák [EPA-EFE/ Koca Sulejmanovic]

Lídri Srbska a Kosova sa za európskej mediácie v nedeľu spojili cez video. EÚ hovorí, že rozhovory, ktoré boli dlho na bode mrazu, sú „na dobrej ceste“.

Kosovský premiér Avdullah Hoti a srbský prezident Aleksandar Vučič sa zúčastnili virtuálneho stretnutia, ktorému predsedali predstavitelia EÚ. Snahou je stále vyriešiť jeden z najpálčivejších a najdlhšie trvajúcich územných sporov v Európe.

Srbsko odmietlo uznať jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, ktoré je dôsledkom krovavej vojny z rokov 1998-1999 a ktorú ukončilo bombardovanie srbských jednotiek vojskami NATO.

Nedeľné kolo rokovaní nadväzuje na virtuálne stretnutie z piatka (10. júla), ktorého sa zúčastnil francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Európa sa snaží obnoviť proces, ktorý už takmer dva roky nikam nehýbe.

Osobitný zástupca EÚ pre dialóg Srbska a Kosova, bývalý slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák, poďakoval Vučičovi a Hotimu za ich „konštruktívny prístup“.

„S potešením môžem povedať, že po parížskom summite a dnešnom stretnutí sa dialóg o komplexnej normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom podporovaný EÚ po 20 mesiacoch obnovil,“ uviedol Lajčák z Bruselu po rozhovoroch.

Pozornosť sa teraz zameria na plánované osobné stretnutie Vučiča a Hotiho vo štvrtok (16. júla) v Bruseli.

„V dôsledku dnešného stretnutia sme sa dohodli na hlavných prvkoch procesu a dohodli sme sa aj na programe nášho nasledujúceho stretnutia,“ uviedol Lajčák.

Žiadne podrobnosti o procese alebo o programe neboli bezprostredne k dispozícii.

Na začiatku nedeľného stretnutia šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý predsedal rozhovorom spolu s Lajčákom, obe strany vyzval, aby spolupracovali. Neschopnosť pohnúť sa z miesta podľa neho znamená slabý hospodársky pokrok a riziko nestability.

„Tieto rozhovory si budú vyžadovať politickú odvahu na oboch stranách, budú vyžadovať aj odhodlanie a angažovanosť v duchu kompromisu a pragmatizmu,“ uviedol.

„Nikdy nebolo ľahké nájsť riešenia problémov, ktoré sú také trvalé a také bolestivé, preto sme tu dnes – skúšame to znova.“

Lájčak má problém: Kosovo si v ňom našlo zámienku a na vyjednávaniach chce radšej Washington

V pozadí Thaçiho odmietnutia rokovať s predstaviteľom EÚ má byť boj na domácej politickej scéne. Neudržateľná dohoda so Srbskom, či problematická výmena území, ktorú napriek názorom Josepa Borrella otvorene kritizuje aj Lajčák, by mohli politicky pomôcť iba kosovskému prezidentovi.

„Začiatok príbehu“

Snahy EÚ primäť obe strany ku konštruktívnym rozhovorom už trvajú takmer desať rokov a zatiaľ priniesli len malé výsledky. Naposledy sa rozhovory zasekli koncom roka 2018.

Lajčák pred nedeľným rokovaním tieto rozhovory označil za „začiatok príbehu“.

„Rozprávame sa už desať rokov bez väčšieho úspechu. Dúfajme, že teraz je ten správny čas na pokrok,“ uviedol vysoký predstaviteľ.

Kosovo aj Srbsko sú pod čoraz väčším tlakom zo strany západu, aby bezvýchodiskovú situáciu, ktorá je kľúčová pre vstup oboch strán do EÚ, vyriešili.

Najnovší pokus prichádza po tom, čo prokurátori v Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu minulý mesiac obvinili kosovského prezidenta Hashima Thaciho z vojnových zločinov.

Obvinenie Thaciho malo za následok odklad summitu medzi Srbskom a Kosovom v Bielom dome, ktorý sa mal uskutočniť koncom júna.

V kosovskej vojne zahynulo viac ako 13 tisíc ľudí, väčšinou kosovskí Albánci, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva bývalej srbskej provincie.

Jednou z kľúčových otázok je diplomatické uznanie Kosova. Päť z 27 krajín EÚ neuznáva jeho nezávislosť, Slovensko je jednou z nich. Okrem Miroslava Lajčáka aj Španiel Josep Borrell pochádza z krajiny, ktorá Kosovo neuznala.

Predstavitelia EÚ tvrdia, že ak Belehrad a Priština dosiahnu komplexnú dohodu v sporných otázkach, zmizne aj dôvod, ktorý bráni uznaniu Kosova zo strany zvyšných štátov EÚ.