Erdoğan ostáva prezidentom, Turecko sa prebudilo do nového režimu

Recep Tayyip Erdoğan [EPA-EFE/ERDEM SAHIN]

Presne 56 322 632 prihlásených voličov malo včera (24. júna) možnosť rozhodnúť o tom, kto sa stane tureckým prezidentom a aké bude zloženie nového, 600-členného parlamentu. Hlasovalo až 87 percent voličov.

Podľa potvrdených výsledkov si úradujúci prezident ustrážil svoju prezidentskú stoličku a stane sa hlavou vlády v novom, prezidentskom systéme. V parlamente si Erdoğanova AKP však neustrážila väčšinu. Spoločne s koaličným partnerom, nacionalistami z MHP, by ale s takmer 54 percentami parlamentných kresiel nemuseli mať problém legislatívne hlavu štátu podporovať.

Víkendové voľby v Turecku nemusí vyhrať Erdoğan (INFOGRAFIKA)

Hoci je jasné, že si prvú pozíciu zaistí nielen prezidentova strana, ale aj on sám, Recep Tayyip Erdoğan nemusí presvedčiť nadpolovičnú väčšinu tureckých voličov. V druhom kole by sa potom 8. júla stretol so svojim najväčším rivalom.

Volebná noc bola komplikovaná najmä v súvislosti s tým, aké výsledky zverejňovali rôzne médiá a čo kolovalo na sociálnych sieťach. Štátna agentúra Anadolu, ktorú citovala väčšina z nich, hovorila o vyše 90 percentách otvorených volebných urnách, zatiaľ čo Ústredná volebná komisia mala podľa opozície v rovnakom čase záznam len z necelých 40 percent hlasov.

Prezident Erdoğan si podľa výsledkov zaistil víťazstvo, a to deklaroval už o necelých šesť hodín po zatvorení volebných miestností. Opozícia v rovnakom čase odmietala porážku uznať a tvrdila, že hlasy nie sú ani zďaleka zrátané.

Muharrem Ince, najsilnejší opozičný kandidát na prezidenta, uznal nakoniec niekoľko minút po polnoci svoju porážku v sms-ke, ktorú zaslal jednému z hlásateľov miestnej televízie. Práve jeho gesto bolo znakom, že režim v Turecku sa skutočne zmenil.

Parlament v prezidentskej republike

V parlamentnej časti sa AKP nepodarilo obhájiť si volebný náskok z ostatného plebiscitu a väčšinu nezískali. Dôvodom bol najmä úspech prokurdskej strany HDP, ktorá sa stala treťou najsilnejšou stranou v zákonodarnom zhromaždení.

Hoci Erdoğanovci neuspeli tak výrazne, vďaka novému volebnému systému, ktorý umožňoval aj koaličné partnerstvá, si zaistili nadpolovičnú väčšinu kresiel. Ich partnerom sa stala nacionalistická strana MHP. Jej výsledok, ktorý oproti posledným voľbám dokonca stúpol, predpokladal len málokokto. Vďaka nemu budú môcť nacionalisti hrať na politickej scéne v Turecku ešte významnejšiu úlohu, ako to bolo doteraz.

V novom, prezidentskom systéme vlády však parlament prichádza o významnú časť svojich kompetencií. Tvorba a vedenie vlády teraz už oficiálne ostane na prezidentovi.

Erdoğan sľúbil, že k prvým zmenám dôjde už v najbližších 100 dňoch. Vo vláde sa mení počet ministerstiev (z 26 na 16) a ich predstaviteľov vyberie sám prezident. Najvyššie postavených štátnych úradníkov, ako aj videprezidenta vymenuje rovnako Erdoğan. Medzi ministerstvá, o ktoré Turci v rámci transformácie prídu, bude aj ministerstvo európskych záležitostí.

Lekcia z demokracie?

„Turecko, s takmer 90 percentnou volebnou účasťou, dalo svetu lekciu z demokracie,“ povedal v príhovore, deklarujúcom víťazstvo Erdoğan. Úradujúci prezident vyhral za ostatných šestnásť rokov všetky voľby, ktorých sa ako líder strany AKP, či „nezávislý“ kandidát na prezidenta v roku 2014, zúčastnil.

Rekordná, hoci nie tak zásadná ako doma, bola aj voličská účasť zahraničných Turkov, ktorí mohli svoje hlasovacie právo využiť v 60-tich krajinách po celom svete. Viac ako 1 milión 357 tisíc Turkov volilo na zahraničných zastúpeniach, vyše 128 tisíc na hraničných priechodoch a medzinárodných letiskách.

Výnimočne vysoký bol aj počet dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli stať sa volebnými pozorovateľmi. Každá politická frakcia totiž do volebných miestností mohla nominovať istý počet pozorovateľov. Ani jedna zo strán si túto možnosť nenechala utiecť a občianska participácia bola v tomto ohľade nevídaná. Občania mohli aj tentokrát správnosť zápisníc overovať aj online, prostredníctvom ich fotografií, ktoré boli z miestností priamo nahrávané do systému.

Priebeh volieb nebol pokojný, no iné sa od takto významného rozhodnutia ani neočakávalo. Na možnosť manipulácie s hlasovacími lístkami, presúvanie voličských miestností, či ich ďalšie prerozdeľovanie podľa proporcionálneho systému upozorňovala ešte v polovici júna OBSE a jej pozorovatelia.

Počas volebného dňa sa incidenty hromadili. Najzávažnejší sa odohral v severovýchodnom meste Erzurum, kde po prestrelke medzi stúpencami vládnej AKP a volebnou komisiou prišli o život tri osoby.

Vyskytli sa mnohé potýčky, objavili sa videá, na ktorých rozličné osoby vhadzujú do urien volebné lístky, obyvatelia na juhu a juhovýchode museli niekedy pešo prechádzať desiatky kilometrov, aby sa do svojej volebnej miestnosti dostali. Štokholmské centrum pre slobodu a opozičný denník Cumhuriyet informovali, že turecké úrady zamietli vstup 24 medzinárodných pozorovateľov z jedenástich krajín. Štátna tlačová agentúra Anadolu na oplátku upovedomili verejnosť, že zahraniční pozorovatelia sa chystajú vyvolať chaos tým, že odmietajú hlasovací proces.

Erdoğanovi konkurenti na post prezidenta sú už známi

Tak rýchlo, ako sa stihli oznámiť predčasné voľby v Turecku, museli reagovať aj politické strany. Náhly výber kandidátov naznačuje ale aj ďalší priebeh vývoja kampane a možno aj výsledkov.

Opozícia jednoznačnosť voľby prijala, čím vylúčila organizovanie druhého kola.

Prvý, kto Erdoğanovi blahoželal, bol maďarský premiér Viktor Orbán, a to ešte v čase, kedy výsledok volieb nekomentovala ani vládna strana.