Erdoğan prevzal nový úrad a menoval svoj kabinet

Turecký prezident s manželkou počas inaugurácie v Ankare. [EPA-EFE/Turkish President Press Office handout]

Hoci sa to nezdá, Turecko je oficiálne prezidentskou republikou ešte len od včera.

Znovuzvolený turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan zložil včera (9. júna) v Ankare slávnostný sľub. Stal sa prvou hlavou štátu v novom, prezidentskom systéme, ktorý si krajina vybrala ešte minulý rok v apríli.

Prezident rovnako prezentoval aj svoj nový, 16-členný kabinet a druhého muža v krajine, viceprezidenta. Tým sa prekvapivo stal doterajší podpredseda vlády, ktorý na svojom poste pôsobil necelý rok, Fuat Oktay.

Médiá najintenzívnejšie reagovali na nomináciu prezidentovho zaťa Berata Albayraka za ministra financií, ako aj na nomináciu doterajšieho náčelníka generálneho štábu, generála Hulusiho Akara za ministra obrany.

Prezidentova kancelária tiež predstavila rozsiahlu a prepracovanú, 192-stranovú legislatívu, ktorá ustanovuje štruktúry nového vládneho systému. Za jeho tvorcu sa vo veľkej miere považuje práve novovymenovaný viceprezident.

Erdoğan ostáva prezidentom, Turecko sa prebudilo do nového režimu

Ako prvý k znovuzvoleniu blahoželal maďarský premiér Orbán, a to ešte v čase, kedy neboli výsledky ani zďaleka jasné.

Nový kabinet – nové tváre

Vzhľadom na zmeny v ústave nie je možné poslanca Národného zhromaždenia, ktorý sa stane členom kabinetu, nahradiť ďalším poslancom z kandidátky strany. A keďže Erdoğanovi strana Spravodlivosti a rozvoja (AKP) si v júnových voľbách pohoršila a nezabezpečila si ani nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente, o svojich poslancov pravdepodobne nechcela prísť. To mohol byť aj dôvod nominácie mnohých nových tvárí, medzi inými aj viceprezidenta Fuata Oktaya.

Nadpolovičnú väčšinu v parlamente, ktorého poslanci oficiálne prebrali svoje funkcie cez víkend, zabezpečuje prezidentovi koalícia s nacionalistami. Napriek očakávaniam sa však poslanci ani iní členovia strany MHP nestali súčasťou nového Erdoğanovho kabinetu.

Víkendové voľby v Turecku nemusí vyhrať Erdoğan (INFOGRAFIKA)

Hoci je jasné, že si prvú pozíciu zaistí nielen prezidentova strana, ale aj on sám, Recep Tayyip Erdoğan nemusí presvedčiť nadpolovičnú väčšinu tureckých voličov. V druhom kole by sa potom 8. júla stretol so svojim najväčším rivalom.

Mevlüt Çavuşoğlu, doterajší šéf rezortu diplomacie, povedie objemnejší rezort, ktorý sa spojil s doterajším Ministerstvom pre európske záležitosti. Analytici naznačujú, že zjednotenie dvoch ministerstiev poslalo Bruselu jasný odkaz o tom, ako seriózne berie Ankara svoje ašpirácie na členstvo v Európskej únii.

Okrem Çavuşoğlua, ministra vnútra Süleymana Soylua a ministra spravodlivosti Abdülhamita Güla si rovnaké ministerské stoličky neudržal žiadny iný doterajší šéf rezortu.

Na menovanie nového ministra financií Berata Albayraka, manžela prezidentovej dcéry a doterajšieho ministra energetiky, reagovali aj finančné trhy, pričom sa turecká líra voči doláru prepadla o 3,8 percenta.

16-členný kabinet doplnia aj dve ženy. Tradične pôjde o rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, no výsostne mužskú doménu v rezorte obchodu nahradí úspešná podnikateľka, Ruhsar Pekcanová.

Noví ministri a ministerky prevezmú svoje funkcie už dnes (10. júla).

„Neauditovateľný“ prezident

Okrem ministrov a viceprezidenta bude po novom turecký premiér menovať aj najvyšších štátnych úradníkov, či dokonca členov Najvyššej rady sudcov a prokurátorov.

Efektívnosť v riadení chce prezident zabezpečovať najmä vydávaním prezidentských dekrétov. Tie boli počas doteraz trvajúceho výnimočného stavu špeciálnym privilégiom prezidenta. Výnimočný stav platí v Turecku od júla 2016. Ak ho vláda nepredĺži, skončiť by mal 18. júla.

Druhou formou efektívnosti bude zjednodušenie byrokratických procesov a skresanie objemnej štátnej správy. Okrem zníženia počtu ministerstiev ešte cez víkend prišlo kvôli dekrétu prezidenta o prácu 18 tisíc štátnych úradníkov, vrátane učiteľov a sudcov.

Prezidentské právomoci umožňujú po novom aj rozpustenie vlády, či parlamentu alebo navrhovanie štátneho rozpočtu. Parlament na druhej strane prišiel o možnosť interpelácie, či inej formy praktického auditu vládnej moci.

Turecké referendum: O čo všetko ide?

To, či sa Turecko zmení na prezidentskú republiku aj de jure sa rozhodne už v nedeľu.

Hoci sa očakávalo, že Erdoğanova inauguračná slávnosť bude menej okázalá vzhľadom na udalosti z rána, kedy po vykoľajení vlaku neďaleko západotureckáho mesta Tekirdağ prišlo o život 24 osôb, opak bol pravdou. Protokol zrušil iba laserovú šou a ohňostroj.

Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnilo 22 hláv štátov, vrátane venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, bývalého talianského premiéra Silvia Berlusconiho, či prezidentov Gruzínska, Moldavska a Bosny a Hercegoviny. Jediným prezidentom z krajín Európskej únie bol Bulhar Rumen Radev.

Funkčné obdobie prezidenta a poslancov národnej rady v Turecku je päťročné. Najbližšie prezidentské a parlamentné voľby by sa mali konať až v roku 2023.