Erdoğanovi konkurenti na post prezidenta sú už známi

Najhorúcejší kandidáti na post tureckého prezdenta. [EFE/EPA - TASR - EURACTIV.sk]

Tak rýchlo, ako sa stihli oznámiť predčasné voľby v Turecku, museli reagovať aj politické strany. Náhly výber kandidátov naznačuje ale aj ďalší priebeh vývoja kampane a možno aj výsledkov.

Turecké prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa prezident aj parlament rozhodli presunúť o vyše roka skôr, sa uskutočnia 24. júna. Rozhodnutie, ktoré síce oficiálne prišlo od opozičného poslanca a lídra nacionalistov (MHP), však mnohí považujú za priamu službu vláde a hlave štátu.

Spoločným kandidátom na post prezidenta v novej prezidentskej tureckej republike vládnej strany AKP aj viac-menej opozičnej MHP sa jednoznačne stal úradujúci prezident Erdoğan.

V rýchlom slede udalostí museli reagovať aj ďalšie strany. Výzvou bolo, aby opozícia postavila silného kandidáta, ktorý by reálne Erdoğanovi konkuroval. Spomínali sa mená bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí Ahmeta Davutoğlua, či dokonca bývalého prezidenta Abdullaha Güla. Práve jedenásty turecký prezident, ktorý po siedmich rokoch opustil post hlavy štátu v roku 2014, mal byť najsilnejšou osobnosťou v hre. Podľa jeho slov sa však opozícia na spoločnom reprezentantovi nevedela zhodnúť.

Erdoğan panikári, Turci idú predčasne voliť

O tom, že Turecko prejde na prezidentský režim, pochyboval len málokto. Lenže to, že sa to urýchli o vyše 18 mesiacov, prekvapilo všetkých.

Šiesti proti jednému

Keďže spoločnú reč opozičné strany nenašli, Erdoğanovi protivníci nastavili inú taktiku. Nakoľko je voľba prezidenta dvojkolová, spoliehajú sa na to, že nadpolovičnú väčšinu súčasný prezident nezíska. Namiesto presviedčania voličov o ideálnom kompromisnom kandidátovi budú skúšať šťastie s vlastnými osobnosťami.

Najväčšiu šancu sa do druhého kola prebojovať má Meral Akşenerová. Líderka novej İyi Party, ktorá sa od nacionalistickej MHP odčlenila po nezhodách vedenia ešte v roku 2016, avizovala svoju kandidatúru najskôr.

Ministerka vnútra v deväťdesiatych rokoch dnes volá po zrušení prezidentského systému, na ktorý po voľbách Turecko podľa ústavných zmien prejde. Ďalšie kroky krajiny vidí opäť na ceste pokroku smerom k Európskej únii.

Praktizujúca moslimka prezívaná vlčica môže osloviť nielen nacionalistických voličov, ale aj konzervatívcov, ktorí v minulosti mohli voliť aj Erdoğana. Horšie sa jej politický register bude vysvetľovať kurdskej voličskej základni, nakoľko práve v čase, keď šéfovala rezortu vnútra, kurdská menšina zaznamenala jeden z najintenzívnejších útlakov v novej tureckej republike.

EÚ je pripravená obmedziť predvstupovú pomoc pre Turecko

Hoci Komisia vyplatila len 258 miliónov zo sľúbených 4,45 miliardy eur, vyčlenených v predvstupovej pomoci krajine do roku 2020, teraz zvažuje celkovú výšku krátiť.

Hoci sa uvažovalo, že by Akşenerovú podporila aj najsilnejšia opozičná strana, sekulárna CHP, jej predseda Kemal Kılıçdaroğlu zvolil inú taktiku. Dnes (4. mája) predstavili republikáni vlastného kandidáta, podpredsedu strany a zástupcu mesta Yalova v parlamente, Muharrema İnceho.

Aj napriek tomu, že mnohí považovali za najsilnejšiu voľbu v strane práve predsedu Kılıçdaroğlua, on ponúkol do hry svojho straníckeho oponenta, ktorého už v boji o post lídra v strane niekoľkokrát zdolal. Podľa niektorých bude ale İnce dobrá voľba, s podobnými vlastnosťami ako Erdoğan, no so sekulárnym pohľadom na spoločnosť. Podpredseda CHP je známy ostrou rétorikou aj kritikou miestnej vlády, čo už teraz sľubuje mnohé štipľavé momenty počas kampane.

Presvedčený kemalista, ktorého si mnohí pamätajú z kontroverzných fotiek, kedy počas posvätného mesiaca ramadan pil na pláži pivo, ale môže stále osloviť aj konzervatívnych voličov, a to najmä vďaka charizme, ktorá je v Turecku stále pri voľbách dôležitejšia ako politický program.

V posledných prezidentských voľbách strana stavila na silne islamistického kandidáta, čo nielenže CHP stálo hlasy vlastných podporovateľov, ale aj stratu dôvery v nasledujúcich voľbách.

Europoslankyňa: Kurdská loby je v Bruseli omnoho menšia ako turecká

Podpredsedníčka Priateľskej skupiny Kurdov a Európskeho parlamentu BODIL VALEROVÁ považuje praktiky voči Kurdom v Turecku za diskriminujúce a neakceptovateľné.

Politická miskalkulácia republikánov v roku 2014 pripísala hlasy novej hviezde tureckej politiky Selahattinovi Demirtaşovi. Vedúca osobnosť moderného kurdského hnutia očarila mladých voličov, silnú kurdskú menšinu aj sekularistov. „Barack Obama tureckej politiky“ však o svoj úspech, ktorý zopakoval aj v parlamentných voľbách a svoju stranu HDP dostal do parlamentu, prišiel. Od novembra 2016 sedí vo väzbe.

Za rozširovanie propagandy a rozvracanie štátu žiada obžaloba 142-ročný trest. Nakoľko nie je 45-ročný otec dvoch detí stále právoplatne odsúdený, kandidátom na prezidenta byť môže. Už dnes je ale jasné, že sa tradičných politických mítingov a zhromaždení nebude zúčastňovať.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Islmistická Saadet Partisi, alebo Strana šťastia, ktorá vznikla na rovnakých základoch, ako vládna AKP, postaví do hry svojho predsedu, Temela Karamollaoğlua. Aj predstavenie samostatného kandidáta strany SP môže znamenať odoberanie hlasov z Erdoğanovho voličského košiara. Šance na víťazstvo sú pre Karamollaoğlua ale malé, približne podobné, ako v prípade ďalších dvoch ohlásených kandidátov. Doğu Perinçek zo strany patriotov VATAN Partisi a liberálny konzervatívec Vecdet Öz zo Strany spravodlivosti (AP) by sa o hlasy vo voľbách v júni chceli tiež uchádzať.

Podľa nových pravidiel volieb ale vlastných kandidátov môžu postaviť len parlamentné strany, teda iba AKP, CHP, HDP a MHP. Ostatné osobnosti môžu kandidovať len ako nezávislí kandidáti, preukázať však musia 100 tisíc notársky overených podpisov. Akşenerovej strana pre ňu podpisy nazbierala v priebehu dneška (4. mája).

https://twitter.com/metesohtaoglu/status/992294575052963841

Riskantné kalkulácie?

Politická kampaň sa už rozbehla, niektorí len štartujú, iní, ako Akşenerová alebo Erdoğan, už brázdia zhromaždenia denne. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, krátky čas na prípravu a postupné získavanie dôvery, budú všetci kandidáti musieť získavať podporu voličov okamžite.

Turci, napriek prekvitajúcej ekonomike, o ktorej ich vláda aj oficiálne čísla presviedčajú, cítia nezastaviteľný pád vlastnej meny. Kým v začiatkoch prezidentovej vlády si Turci euro kupovali za 2,8 tureckých lír, dnes je to viac ako 5 lír. Platy takou rýchlosťou za necelé štyri roky ale nerástli a na dnešné ceny produktov aj služieb sa sťažujú takmer všetci.

Nespokojnosť s vlastnou ekonomickou situáciou tureckého voliča, výrazným rozhodovacím prvkom pri voľbách, by preto mohla indikovať aj výber nových kandidátov.

Turecké referendum: O čo všetko ide?

To, či sa Turecko zmení na prezidentskú republiku aj de jure sa rozhodne už v nedeľu.

Čo ale v prípade, že sa odohrajú podobné scenáre ako v ostatných rokoch, kedy sa intenzívne skloňovalo aj kupčenie s hlasmi či podvádzanie priamo vo volebných miestnostiach, na ktoré upozorňovala aj Európska únia. AKP podľa komentátorov urobí všetko pre to, aby Erdoğanovo víťazstvo zaistila ešte v prvom kole. Ak by väčšinu hlasov nezískal, najsilnejší kandidát by ho vyzval v druhom kole už o niekoľko týždňov.

Otázne ale je, prečo si opozícia, ktorá Erdoğanovcov z podvádzania podozrieva, dovolí hazardovať a veriť vo férovú hru na dve kolá. Vzhľadom na počet kandidátov v tejto časti tureckých volieb to ale môže byť správna, no riskantná taktika.

Navyše je jasné, že nasledujúce voľby budú akousi bodkou za jednou érou tureckého vývoja. Bodka to môže byť za parlamentnou demokraciou, ak nie demokraciou ako celým systémom vlády. No bodka by to mohla byť aj za Erdoğanom.