Eurokomisia navrhuje otvoriť rokovania o vstupe Albánska a Severného Macedónska do Únie

Belehrad, ilustračný obrázok. [Pixabay]

Každoročné správy o pokroku šestice krajín západného Balkánu a Turecka na ceste k európskej integrácii priniesli tentokrát zásadnejšie návrhy. Šéfka európskej diplomacie prízvukuje, že reformy v krajinách je treba oceňovať, nedostatočné uznanie totiž môže región frustrovať a odkloniť od európskej cesty.

Európska komisia, ktorá každý rok pripravuje správy o siedmich krajinách, zverejnila svoje najnovšie zistenia včera (29. mája).

Frustrácii krajín západného Balkánu z toho, že Brusel pod vedením Junckerovej komisie neocenil zjavný rozvoj regiónu konkrétnymi opatreniami, sa venovala aj šéfka európskej diplomacie. Tá správy pre západný Balkán a Turecko včera (29. mája) v Bruseli predstavila.

Únia podľa nej musí dodržiavať svoje záväzky a „uznať (rozvoj) tých, ktorí si to zaslúžia“. V opačnom prípade „stratí EÚ v celom regióne svoju kredibilitu“.

„Neodmeňovanie historických úspechov a zásadných reforiem by ohrozilo stabilitu a odrádzalo by to od ďalších reforiem,“ prízvukovala nutnosť hlbšieho zapojenia celej Únie Federica Mogheriniová.

Ministerka obrany Severného Macedónska: Dohodu zachránila perspektíva vstupu do NATO, nie do EÚ

Zatiaľ čo NATO okamžite po ratifikácii dohody z Prespa prizvalo Severné Macedónsko k vstupu do aliancie, Únia so začatím prístupových rokovaní pod tlakom starých členských štátov váha.

Najviac sa po zverejnení správ môžu tešiť Albánci a obyvatelia Severného Macedónska, nakoľko Komisia ich úsilie ocenila do takej miery, že odporučila členským štátom začať s oboma krajinami rokovania o vstupe.

Severné Macedónsko si pozitívne hodnotenie Komisie zaslúžilo najmä vďaka dlho pripravovanej dohode s Gréckom. Po zmene názvu, či referende o potvrdení ambície krajiny na vstup do EÚ a NATO Komisia tvrdí, že Skopje „pokračovalo v zásadných zmenách v inkluzívnej a otvorenej politickej atmosfére“. Naďalej pritom „dosahuje hmatateľné výsledky“. Formálne je krajina kandidátom na vstup do EÚ or roku 2005.

Progres dosiahlo Severné Macedónsko takmer vo všetkých pozorovaných oblastiach, vrátane reformy verejnej správy, súdneho systému, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, či dodržiavaní základných práv.

Albánsko, najmladší kandidát na vstup do EÚ, si odporúčanie Komisie na naštartovanie rokovaní rovnako vyslúžilo miernym napredovaním v reformách, ktoré krajina stále bezpodmienečne potrebuje. Progres však spomaľujú pretrvávajúce nezhody na domáce politickej scéne, vrátane bojkotu opozičných strán, ktoré ochromili fungovanie parlamentu po voľbách a odmietajú sa zapojiť do komunálnych volieb, ktoré Albánsko čakajú o mesiac (30. júna).

„Opozičné strany by sa mali znovu konštruktívne zapojiť do demokratických inštitúcií,“ radí eurokomisia.

Problematická oblasť právneho štátu

Čierna Hora a Srbsko, s ktorými o vstupe Únia vyjednáva už od roku 2012, respektíve 2014, sa rovnako v reformách posunuli. V prípade Čiernej Hory sa obom stranám rokovacieho stola podarilo otvoriť už 32 z 35 prístupových kapitol. Belehrad je o čosi pomalší, otvorených je len 16 kapitol. V oboch prípadoch by krajiny mali posilniť predovšetkým oblasť právneho štátu.

Kosovo a Bosna na svoj kandidátsky status v Únii stále čakajú. Priština, ktorej Európska komisia v júli minulého roka a neskôr, v marci, aj Európsky parlament potvrdili pripravenosť pre liberalizáciu vízového režimu s Úniou, čaká na vyjadrenie členských štátov. Komisia označuje liberalizáciu za „urgentnú záležitosť“. Vzhľadom na to, že až päť krajín EÚ, medzi nimi aj Slovensko, doteraz nezávislosť Kosova neuznali, môžu celý proces brzdiť najmä vnútroštátne diskusie v týchto štátoch.

Pomerne kritická bola Komisia voči Kosovu najmä v súvislosti s tarifami, udelenými na srbské výrobky, či kvôli nedostatočnému rozvoju legislatívy v oblasti právneho štátu a verejnej administratívy. Komisia napríklad upozorňuje na rozsiahly vládny kabinet, ktorý vďaka ďalším štátnym tajomníkom ešte narástol, čo Brusel považuje za „nedôveryhodné a neefektívne“.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

V správe pre Bosnu a Hercegovinu ponúka Európska komisia aj konkrétne kroky a reformy na to, aby sa mohla federácia dostať na cestu aktívnej kandidatúry. Brusel zdôrazňuje 14 priorít v oblasti demokratizácie, právneho štátu, či reformy verejnej správy. Bosne však stále chýba moderný ústavný rámec, dôležitá reforma volebného systému, či súdnictva.

Brusel napriek tomu oceňuje zlepšenie makroekonomickej stability. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny na rozdiel od Kosovčanov už liberalizovaný vízový systém využívajú od roku 2010. Od vtedy je aj kandidátskou krajinou na vstup do NATO.

Turci sa od Únie vzďaľujú

Okrem krajín západného Balkánu dostala včera svoje „vysvedčenie“ aj Ankara. Turecko sa podľa Komisie od Únie stále viac vzďaľuje. Vzhľadom na stav, ktorý v krajine nastal po pokuse o prevrat v roku 2016 a v značnej miere pretrváva doteraz, nemôžu európske inštitúcie v rokovaniach s Ankarou pokračovať.

Správa konštatuje, že neprávosti, ktoré boli spôsobené počas takmer dvojročného výnimočného stavu, kedy prezident a jeho vládna strana konsolidovali vo svojich rukách moc nad každou súčasťou štátnej a verejnej správy a potlačili najrozličnejšie formy opozície, sa stále nevyriešili.

Napriek rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, hlavný predstavitelia opozície, aktivisti, či novinári ostávajú za mrežami bez toho, aby boli právoplatne odsúdení. Európsky súd v súčasnosti eviduje viac ako 7 100 prípadov sťažností tureckých občanov.

Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz

Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie boli zmrazené ešte v júni 2018 vzhľadom na rozhodnutie členských štátov. „Opakovaný záväzok tureckej vlády s cieľom vstúpiť do EÚ nebol zodpovedne adresovaný príslušnými opatreniami a reformami. EÚ má preto vážne obavy z pokračujúceho negatívneho vývoja v oblasti právneho štátu, základných práv a súdnictva, ktoré (Turecko) nerieši,“ tvrdí správa.

Brusel karhá Turkov aj za marcové komunálne voľby. Eurokomisia upozorňuje na nezrovnalosti vo viacerých mestách na juhovýchode krajiny, kde bola víťazom odobraná možnosť vykonávať svoj mandát a kreslo starostu bolo pridelené kandidátom, ktorí skončili druhí v poradí. „Zdrojom vážnych pochybností“ je pre EÚ aj rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie zrušiť voľby v Istanbule, kde len tesnou väčšinou vyhral opozičný kandidát. Nové voľby budú 23. júna.

Eurokomisia však Ankaru chváli za pomoc pri riešení migračnej krízy. S viac ako 3,6 miliónmi utečencov prevažne zo Sýrie, ktorých krajina hostí, je Turecko štátom s najvyšším počtom utečencov na svete. Zo šiestich miliárd eur, ktoré Únia na pomoc utečencom v Turecku vyčlenila, bolo do týchto dní alokovaných 2,2 miliardy eur, pričom 80 percent projektov už odštartovalo.

Komisia správou o stave Turecka posunula loptičku aktivity na stranu členských krajín. Tie majú podľa nej rozhodnúť, aké ďalšie kroky Únia voči Turecku podnikne. O zrušenie kandidátskeho statusu môže požiadať buď samotná kandidátska krajina alebo Európska rada, a to jednohlasne. Turci však majú v Únii stále aktívnych podporovateľov, a preto sa definitívne zrušenie negociácii zatiaľ neočakáva.

Hoci minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu na viacerých fórach deklaroval pripravenosť jeho krajiny opätovne sa do aktívneho procesu vyjednávania o vstupe zapojiť, Brusel ostáva skeptický a reálnu pozitívnu agendu zatiaľ v krajine, ktorá je oficiálnym kandidátom na vstup do EÚ už 14 rokov, nezaznamenáva.