Eurokomisia verí v nový začiatok vo vzťahoch s Ankarou

Tlačová konferencia v Ankare. [Twitter/MevlutCavusoglu]

Turecko plánuje splniť chýbajúce kritériá pre liberalizáciu víz do Európskej únie, no Brusel chce na slobode vidieť prominentných aktivistov a akademikov.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn navštívili dnes (22. novembra) Ankaru, kde sa stretli s ministrom zahraničných vecí Mevlütom Çavuşoğluom. Išlo o prvé stretnutie oboch strán na vysokej úrovni v Turecku po takmer dvoch rokoch.

Turecko a EÚ sú strategickými partnermi a ich dobré vzťahy sú „extrémne dôležité“ nielen pre tieto dve strany, ale aj pre celý región a celkovú medzinárodnú spoluprácu, zhodla sa trojica na tlačovej konferencii v Ankare.

Spoločnými témami ostávajú obchod, energetika, doprava, bezpečnosť a migrácia, no obe strany nezabudli spomenúť aj oblasti, ktoré sú stále otvorené.

Brusel oceňuje najmä to, že Turecko v ostatných týždňoch otvára tému európskej integrácie omnoho častejšie a k rozmrazeniu rokovaní o vstupe začalo pristupovať proaktívne. Podľa tureckého šéfa diplomacie si krajina za prvý cieľ kladie liberalizáciu víz s Úniou a chýbajúce kritériá plánuje čoskoro splniť.

„Európa potrebuje silné Turecko. A silné Turecko môže byť len Tureckom demokratickým, ktoré funguje na princípoch právneho štátu a základných slobôd,“ uviedla Mogheriniová.

„Tureckému ľudu sa nepáči, že niektoré krajiny Únie považujú teroristov z PKK (teroristickej kurdskej organizácie, operujúcej na území Turecka, pozn. ed.) za utečencov (a tým im poskytujú ochranu, pozn. ed.),“ zdôraznil šéf tureckej diplomacie. Turci pokračujú v pripomínaní toho, že krajina prešla pred dvomi rokmi udalosťami, spojenými s pokusom o prevrat a od Únie očakávajú pri vyrovnávaní sa s jeho následkami pochopenie.

Po zrušení výnimočného stavu a konsolidácii moci v rukách prezidenta a jeho vládnej strany AKP sa teraz Ankara opäť obzerá za Bruselom. A Únii to imponuje.

„Oceňujeme turecké rozhodnutie zintenzívniť vzťahy s Európskou úniou,“ uviedla šéfka európskej diplomacie v Ankare.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Prominentní zadržiavaní

Európski predstavitelia v Ankare dnes pripomenuli, že Únia pozorne sleduje pokračujúce zatýkania, zadržiavania a prebiehajúce procesy s prominentnými akademikmi a reprezentantami občianskej spoločnosti.  Federica Mogheriniová vyzdvihla prípad väzneného predsedu kurdskej opozičnej strany HDP Selahattina Demirtaşa.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z tohto týždňa (20. novembra), bol politik vo vyšetrovacej väzbe dlhšie, ako je odôvodniteľné. Jeho ďalšie zadržiavanie je podľa súdu a právnikov v rozpore už aj s medzinárodným právom.

Lídra druhej najväčšej opozičnej strany zadržali pre podozrenia zo spolupráce s teroristami ešte v novembri roku 2016. Až do septembra tohto roku sedel vo vyšetrovacej väzbe bez súdneho procesu. Vtedy ho turecké súdy uznali za vinného z podpory a šírenia terorizmu, za čo si vo väzení v Edirne začal odpykávať štvorročný trest. Vláda však proti nemu vznáša aj ďalšie obvinenia, ktoré sa pri odsúdení môžu premietnuť do 142-ročného trestu odňatia slobody.

Demirtaş obvinenia odmieta. Šéfka európskej diplomacie v Ankare dnes (22. novembra) opäť vládu požiadala, aby politika prepustila.

Turecko zadržalo opozičných politikov

Turecké úrady zadržali dvoch spolupredsedov opozičnej Ľudovej demokratickej strany (HDP), aj jedenásť jej poslancov. Oficiálnym dôvodom je ich odmietnutie vypovedať k zločinom „propagandy terorizmu“.

Eurokomisár pre rozširovanie pripomenul Mevlütovi Çavuşoğluovi a prítomným novinárom aj prípad Osmana Kavalu. Známy filantrop, podnikateľ a bojovník za ľudské práva sedí v tureckom väzení už vyše roka, pričom ho miestna moc obviňuje z pokusu o zosadenie vlády práve počas Gezi protestov. Prokuratúra ani po roku jeho zadržiavania nesformulovala priame obvinenie a podobne ako v prípade Demirtaşa sa hovorí o pridlhom zadržiavaní vo vyšetrovacej väzbe.

„Nemá význam, aby EÚ obhajovala ľudí, ktorí vykonali kroky na potlačenie zvolenej vlády v Turecku a to iba preto, že reprezentujú občiansku spoločnosť,“ reagoval turecký minister zahraničných vecí.

Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Odliv mozgov riešia Turci rozličnými opatreniami. Lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

Sýrčania v Turecku

Hoci téma migrácie sa medzi Bruselom a Ankarou dostala postupne do úzadia, Európska únia si stále cení to, že Turci ponúkli útočisko až štyrom miliónom utečencov. Tri a pol milióna z nich sú utečenci zo Sýrie.

V krajine momentálne funguje 19 utečeneckých táborov. Ako však písal portál Cumhuriyet, ministerstvo vnútra sa chystá zavrieť až šesť z nich a do iných kempov  presídliť vyše 30 tisíc osôb. Príslušné orgány sa pokúšajú Sýrčanov dostať aj do demilitarizovaných oblastí na severe Sýrie, ktoré majú byť bezpečné vďaka tureckej vojenskej prítomnosti.

V meste Şanliurfa, ktoré po Istanbule obýva najviac Sýrčanov, tvoria utečenci už tvoria takmer štvrtinu populácie. Počet incidentov medzi domácim a novým obyvateľstvom sa však minulý rok  strojnásobil, informovala v nedávnej správe Medzinárodná krízová skupina. Nepokoje sa objavujú aj v ďalších regiónoch a podľa pozorovateľov si aj turecké obyvateľstvo ťažko zvyká na nové okolnosti vo svojich mestách a obciach.

Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

V súvislosti s témou Sýria sa obaja bruselskí reprezentanti pozitívne vyjadrovali o takzvanom Idlibskom memorande, ktorý prináša nový impulz v spolupráci pri riešení krízy vo vojnou zmietanej krajine. Dokument podpísal prezident Erdoğan spoločne s ruským prezidentom Putinom, nemeckou kancelárkou Merkelovou a francúzskym prezidentom Macronom koncom októbra na stretnutí v Istanbule.

V Sýrii podľa nich „neexistuje iné riešenie ako politické“ a je potrebné podporovať inkluzívny politický proces pod záštitou OSN, vedený a obsiahnutý Sýrčanmi. Lídri odmietli použitie chemických zbraní a potvrdili, že memorandum o neútočení v demilitarizovanej zóne Idlibu, na ktorom sa Rusko, Irán a Turecko v Soči dohodli v septembri, musí ostať v platnosti.

Do Turecka sa cez víkend (25. a 26. novembra) na oficiálnu návštevu chystá aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, Miroslav Lajčák.

V Istanbule bude rokovať s ministrom zahraničných vecí a prijme ho turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Hlavnou témou rokovaní ministra majú byť otázky týkajúce sa vzájomnej spolupráce v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v ktorej Slovensko preberá na budúci rok predsedníctvo, ale aj ďalšia hospodárska spolupráca, uvádza v tlačovej správe slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.