Eurokomisia zverejnila správy o progrese na západnom Balkáne a Turecku, verí v oživenie procesu rozširovania

Eurokomisár Oliver Varhelyi so Zoranom Zaevom na návšteve v Skopje. [EFE-EPA/Georgi Licovski]

Európska exekutíva zaznamenala v krajinách mnoho štrukturálnych reforiem a ocenila pokrok. Každú z krajín však aj upozorňuje: Severné Macedónsko a Albánsko na korupciu, Čiernu Horu a Srbsko pred obmedzovaním slobody prejavu, Bosnu a Kosovo pred nedostatkom transparentnosti. Najkritickejšia bola k Turecku.

Európska komisia v utorok (6. októbra) zverejnila svoj dlho očakávaný balíček pre rozširovanie. Ide o snahu opäť sa pokúsiť oživiť pozastavený proces, tentokrát s prísľubom výraznejšej hospodárskej pomoci výmenou za reformy. Balíček zároveň obsahuje tradičné správy o pokroku jednotlivých krajín západného Balkánu a Turecka.

Najnovšie dokumenty Komisie sa nesú v omnoho pozitívnejšom tóne, ako počas Summitu o rozšírení, ktorý sa konal v máji, ktorý vynechaním pojmu rozširovanie vyslal krajinám zmiešané signály.

Správy o jednotlivých štátoch sú spojené s investičným plánom Komisie pre región západného Balkánu, ktorý podľa komisára pre rozšírenie, Olivera Varhelyiho, musí sprevádzať konkrétne výsledky v kľúčových reformách.

„V novej metodike máme veľmi jasné pravidlá. Ekonomická súčasť totiž napreduje ruka v ruke s reformami. Ak zaznamenáme neúspech alebo patovú situáciu v reformách, pokračovať vo financovaní nebude možné,” povedal Varhelyi poslancom Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu.

Varhelyi potvrdil, že už čoskoro navštívi západný Balkán, pričom politikom v regióne oznámi „čo môžu stratiť, ak podmienky nesplnia“. Už dnes (7. októbra) je na návšteve v Skopje.

Severné Macedónsko a Albánsko sa dočkali, čoskoro odštartujú rokovania o členstve v Únii

Našim partnerom hovoríme jasne: pokračujte v reformách, rozšírenie je našou spoločnou strategickou budúcnosťou, uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU/EPP), ktorý je predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou a členom Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko, v reakcii na správy uviedol, že „reforma s dôrazom na spravodlivosť, vládu zákona, základné slobody a fungujúce demokratické inštitúcie je kľúčová pre pokrok na ceste do EÚ“. Pri obnove po koronakríze bude podľa neho nový nástroj – Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán veľmi nápomocný. Krajinám v regióne totiž ponúkne „viac grantov než v minulosti“.

Kandidátske krajiny

Po minuloročnom zmrazení rozhovorov dala začiatkom tohto roka Európska rada zelenú otvoreniu prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a Albánskom. V najnovších správach Komisia potvrdila ďalší pokrok v implementácii reforiem v týchto dvoch krajinách.

Severné Macedónsko, ktoré spolu s Albánskom dúfa, že s prístupovými rokovaniami začne už koncom tohto roka, má zo šiestich krajín najpozitívnejšie hodnotenie.

Komisia napríklad pozitívne zhodnotila tohtoročné voľby, ktoré viedli k ďalšiemu víťazstvu sociálnych demokratov doterajšieho premiéra Zorana Zaeva. Varovala však, že „korupcia prevláda v mnohých oblastiach a je potrebné zabezpečiť proaktívnejší prístup všetkých aktérov, zapojených do prevencie a boja proti nej.“

Neriešila však riziká spojené s tým, čo Bulharsko označuje za pretrvávajúce pokusy niektorých kruhov v Skopje o „falšovanie“ spoločnej histórie so susednými krajinami.

Severné Macedónsko má novú vládu no rovnaký cieľ, členstvo v Únii

Po ôsmich mesiacoch úradníckej vlády a mesiaci a pol po predčasných voľbách sa Zoranovi Zaevovi podarilo zostaviť novú, sociálnodemokratickú vládu. Počas jej posledných 100 dní by ju mal po prvýkrát viesť premiér z koaličnej strany, zastupujúcej etnických Albáncov.

Pokiaľ ide o Albánsko, Komisia poukázala na pokrok v reformách súdnictva a v boji proti korupcii, varovala však, že „je potrebné zlepšiť politický dialóg v krajine“ a že „politické prostredie v Albánsku je naďalej poznačené intenzívnou polarizáciou“.

Jednou z požiadaviek na otvorenie prístupových rokovaní, bol plne funkčný ústavný súd. Súdny dvor má doposiaľ iba štyroch z deviatich členov, no na dosiahnutie uznášaniaschopnosti orgánu je potrebných najmenej päť.

Varhelyi uviedol, že vníma „záväzok (krajiny) nominovať chýbajúce voľné miesta“ a bude sa touto otázkou zaoberať tento týždeň počas návštevy Tirany.

Komisia kritizovala Čiernu Horu, ktorá začala prístupové rokovania s EÚ v roku 2012 a ktorá sa priblížila k vstupu do bloku v lete tohto roku, po otvorení poslednej kapitoly vo vyjednávaní – hospodárskej súťaže. Zlom totiž nastal kvôli nedostatočnému progresu v oblasti slobody prejavu.

V správe uvádza, že „hoci v oblasti mediálnej legislatívy došlo k pokroku, ten bol zatienený zatýkaním a konaním proti redaktorom online portálov a občanom za obsah, ktorý zverejnili alebo zdieľali v priebehu roku 2020“.

Komisia poznamenala, že „rastúci objem dezinformácií v celom regióne ďalej polarizoval spoločnosť po prijatí zákona o slobode náboženského vyznania a počas volebnej kampane.“

Europoslanec Bilčík: Víkendové voľby v Čiernej Hore môžu byť najpodstatnejšie od referenda o nezávislosti

Slovenský europoslanec, ktorý vedie delegáciu pre vzťahy s Čiernou Horou hovorí, že vonkajšie pokusy o zásah do volieb nesmú ovplyvniť ich slobodný priebeh. Otázka postavenia miestnej cirkvi, ktorá spadá pod srbský ortodoxný patriarchát, bola jednou z kľúčových tém predvolebnej kampane.

Európska exekutíva podobne kritizovala aj Srbsko, a to za jeho parlamentné voľby, ktoré sa konali v júni a boli poznačené bojkotom opozície.

„Novozriadený srbský parlament tvorí v drvivej väčšine vládna koalícia a životaschopná opozícia v ňom absentuje, čo nie je situácia, ktorá by v krajine prispievala k politickému pluralizmu,“ uvádza sa v správe.

„Zatiaľ čo zainteresované strany dokázali viesť kampaň a základné slobody boli rešpektované, výber voličov bol obmedzený drvivou výhodou vládnej strany a väčšinovou podporou vládnych politík hlavnými médiami,“ dodáva Komisia.

Zároveň ale ocenila obnovenie dialógu medzi Srbskom a Kosovom počas tohto leta, no varovala, že najmä Belehrad „musí vyvinúť ďalšie značné úsilie a prispieť k dosiahnutiu komplexnej a právne záväznej dohody s Kosovom“.

Europoslanec Bilčík vyzval najmä politických lídrov zo Srbska a Čiernej Hory, aby „využili svoj čerstvý mandát na rozhodný posun k nevyhnutným reformám, ktoré ich môžu priblížiť k členstvu v EÚ“.

Slovenský poslanec ako stály spravodajca europarlamentu predstaví v najbližších mesiacoch svoju správu o Srbsku. Podľa neho je európska budúcnosť pre západný Balkán dôležitou prioritou pre celú EÚ a kľúčovou prioritou pre slovenskú zahraničnú politiku, a to najmä v čase, keď v európskom susedstve rastie napätie.

Potenciálni kandidáti

Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, ktorá ešte stále nie je oficiálnym kandidátom na vstup do EÚ, Komisia kritizovala Sarajevo za politickú slepú uličku, v ktorej je krajina od začiatku tohto roka.

„Pri zlepšovaní volebného rámca v súlade s európskymi normami a zabezpečení transparentnosti financovania politických strán nebol dosiahnutý žiadny pokrok,“ píše sa v dokumente.

Eurokomisia dodala, že „korupcia zostala rozšírená“ a „všetky úrovne správy štátu vykazujú známky ovládania politikou, ktorá priamo ovplyvňuje každodenný život občanov“.

Dialóg medzi Srbskom a Kosovom sa obnovil, hovorí Lajčák po video-rozhovoroch

Lídri Srbska a Kosova sa za európskej mediácie v nedeľu spojili cez video. EÚ hovorí, že rozhovory, ktoré boli dlho na bode mrazu, sú „na dobrej ceste“.

Správa o Kosove zdôraznila, že „korupcia je veľmi rozšírená a zostáva predmetom vážnych obáv“ a zdôraznila potrebu „silnej politickej vôle účinne riešiť jej problémy korupcie, ale aj dôrazne reagovať na korupciu na vysokej úrovni“.

Turecko ako špeciálny prípad

Podľa eurokomisie poznamenala turecký vývoj najmä takmer dvojročná vláda v núdzovom stave, ktorý skončil v júni 2018. Požiadavky Rady Európy a ďalších orgánov a organizácii o nápravu ostali bez odozvy. Správa krajiny ostáva koncentrovaná na prezidentskej úrovni a neumožňuje udržať nezávislosť exekutívy, legislatívy a súdnictva.

Správa eurokomisie o Turecku kritizuje aj stav v juhovýchodných provinciách, kde o mandát prišlo 47 zvolených opozičných starostov, tlak na občiansku spoločnosť, no najmä stav základných ľudských práv. „Obmedzenia, ktorým čelia novinári, spisovatelia, právnici, akademici, ochrancovia ľudských práv a ďalšie kritické hlasy majú negatívny vplyv na využívanie týchto slobôd a vedú k autocenzúre,“ konštatuje európska exekutíva.

V čom majú Turci pravdu

Problémom nie sú prehnané požiadavky, ale prezident Erdoğan. Turci sa totiž nemôžu čudovať, že v kakofónii jeho kriku nebudú Európania schopní počúvať konštruktívne a azda aj oprávnené protiargumenty. 

Kritická bola aj k zahraničnopolitickým aktivitám krajiny v Líbyi, Sýrii, či východnom Stredomorí. Turecko preto vyzvala, aby „jednoznačne zaviazalo k dodržiavaniu dobrých susedských vzťahov, medzinárodných dohôd a mierovému urovnávaniu sporov“.