Europoslanci: Ak chce byť Turecko členom Únie, musí plniť podmienky ako iné štáty

Protesty v Beríne počas návštevy tureckého prezidenta. [EPA-EFE/Omer Messinger]

Zrušenie finančnej pomoci pre Turecko, ktorú odhlasoval europarlament, bolo reakciou na nedostatočný pokrok v napĺňaní podmienok v oblasti predvstupových rokovaní. Europoslanci tak reagovali na stav, ktorý bol aktuálny najmä na prelome rokov 2017 a 2018.

V novembri 2017 sa Európsky parlament a Rada v rámci rokovaní o rozpočte rozhodli uložiť do rezervy 70 miliónov eur z predvstupových fondov pre Turecko. Výročná správa Európskej komisie o Turecku, ktorá bola zverejnená 17. apríla, však dospela k záveru, že „Turecko sa výrazne odklonilo od Európskej únie, najmä v oblastiach právneho štátu a základných práv a oslabením účinných kontrol a rovnováhy v politickom systéme“.

Poslanci EP sa preto v utorok (2. októbra) rozhodli zrušiť finančnú pomoc pre Turecko. Správu podporilo 544 poslancov, 28 boli proti a 74 sa zdržalo hlasovania. Podporili tak návrh opravného rozpočtu, v ktorom eurokomisia navrhuje presunúť 70 miliónov eur vyčlenených pre Turecko na posilnenie nástroja európskeho susedstva.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Kukan: Nemajme krvavé oči a viďme Turecko realisticky

V otázke, či Turecko patrí do EÚ, by únia nemala byť pokrytecká, namieste je naopak férový a objektívny prístup.

Europoslanec Eduard Kukan to uviedol v stredu pre slovenské médiá počas októbrovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu v Štrasburgu v nadväznosti na hlasovanie o znížení predvstupovej pomoci Turecku o 70 miliónov eur.

„Vidím vyhlásenia niektorých mojich kolegov, že Turecko nepatrí do EÚ. Ja si myslím, že tu by sme my, EÚ, nemali byť pokrytci. Ak Turecko nepatrí do EÚ, tak im to povedzme. Ale my s nimi rokujeme ďalej a ja by som ešte kvôli objektivite povedal, že Turecko robí veľmi veľa pre západnú civilizáciu ako člen NATO v bezpečnostnej oblasti. Tak nemajme také krvavé oči a viďme Turecko realisticky,“ vyzval slovenský europoslanec a opätovne zdôraznil, že by EÚ nemala Turecko vodiť za nos.

Rozhodnutie europarlamentu zmraziť peniaze pre Turecko a presunúť ich na iný účel považuje slovenský europoslanec za správne. Na margo úvah o tom, či sa to Únii nevypomstí v súvislosti s utečencami, ktorých je na území Turecka približne 2,5 milióna, Kukan uviedol, že pravdepodobne nie.

„Myslím si, že nie, lebo Turecko bude mať záujem aj v budúcnosti na tom, aby od EÚ dostávalo peniaze,“ dodal.

Eurozónu ani Slovensko by zatiaľ turecká kríza nemala ovplyvniť

Turecká finančná kríza sa postupne prelieva aj na starý kontinent, a to najmä v sektore bankovníctva. Vláda v Ankare sa ale s opatreniami neponáhľa.

Beňová: Turecko je pre nás dôležitý partner

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) si myslí, že Turecko už premrhalo svoju šancu.

„Dnes už nikto reálne neuvažuje o tom, že Turecko by sa stalo plnohodnotným členským štátom EÚ. Samozrejme, že vnímame to, že Turecko je pre nás dôležitý partner práve z pohľadu riešenia migračnej krízy, ktorá nás však stojí miliardy eur, ktoré Turecku musíme platiť na udržiavanie táborov pre utečencov,“ konštatovala Beňová.

Zdôraznila potrebu plnenia prístupových kritérií uchádzačskými krajinami, ako ich svojho času muselo splniť aj Slovensko.

„Preto sme sa rozhodli, že im skrátime predvstupovú finančnú pomoc. Je pravda, že z tých 4,5 miliardy (eur), ktoré majú dostať, je tých 70 miliónov malá čiastka. Je to však spôsob, ako ukázať Turecku, že nie sme spokojní s týmto vývojom. Keď Turecko svoj prístup nezmení, môže prísť celkovo o túto podporu,“ uzavrela.

Turci majú nový plán na riešenie finančnej krízy, pomoc zvažujú aj Nemci

Turecká vláda pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana pokračuje v hľadaní riešení finančnej krízy. Najnovší ekonomický plán, ktorý má povzbudiť investorov a zastaviť voľný pád miestnej meny, je síce realistickejší, ako bol jeho predchodca, no podľa analytikov nadmieru ambiciózny.

Štefanec: Turecko do EÚ nepatrí, no treba hľadať dohody

Vyjasnenie vzťahov a otvorenosť v prístupe k Turecku zastáva aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

„Na jednej strane som zástanca názoru, že Turecko do EÚ nepatrí a treba jasne zastaviť všetky predvstupové rokovania. Na druhej strane treba hľadať spoločné dohody v bezpečnostnej oblasti a tak isto v oblasti zastavenia nelegálnej migrácie,“ uviedol pre slovenské médiá.

Dodal, že v tejto oblasti „sa veci celkom daria“, pričom je potrebné rokovať o konkrétnych položkách jednotlivo so zreteľom na prospech EÚ.

Zala: Podmienky právneho štátu platia pre Turkov, Poliakov aj Maďarov

Europoslanec Boris Zala si nemyslí, že toto rozhodnutie europarlamentu vyvolá negatívnu reakciu z tureckej strany.

„Je to pripomienka, že Turecko – ak chce pokračovať v prístupových rozhovoroch – musí plniť podmienky, ktoré sú spojené s právnym štátom. To je to isté, čo sa dotýka povedzme Maďarska, Poľska alebo Rumunska,“ spresnil.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Zároveň pripomenul, že o otázke tureckého členstva v EÚ sa diskutuje už dávno, pričom kľúčovou otázkou je, či postaviť hodnoty nad geopolitiku, alebo geopolitiku nad hodnoty. V Európskom parlamente podľa neho víťazia hodnoty, pričom geopolitika je skôr doménou Európskej komisie a premiérov.

„Turecko má predovšetkým záujem o bezcolnú úniu a zónu voľného obchodu – to je pre Turecko priorita číslo jeden, nie predvstupová pomoc vo výške 70 miliónov. Ak Únia bude pokračovať v zóne voľného obchodu s Tureckom, tak s problémom migrantov nemám vôbec žiadne obavy,“ uviedol Zala.

V tejto súvislosti pripomenul „intenzívne rokovania“ Európskej komisie, ktoré vedie vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová s Egyptom a krajinami severnej Afriky v otázke migrácie.

Nemeckého novinára po roku tureckého zadržiavania prepustili. Zabral Merkelovej tlak?

Turecký premiér Binali Yildirim sa na vlastnú žiadosť včera (15. februára) v Berlíne stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Hoci hlavnou témou malo byť naprávanie nemecko-tureckých vzťahov, bolo jasné, že meno zadržaného novinára Deniza Yücela sa dostane na pretras.

Už niekoľko mesiacov sa …

Situácia na osi Ankara-Brusel sa dnes mení

Podľa pravidiel europarlament reaguje na správu Európskej komisie z apríla, ktorá konštatuje nedostatočný pokrok v napĺňaní podmienok v oblasti predvstupových rokovaní. Inak povedané, europoslanci reagujú na stav, ktorý bol aktuálny najmä na prelome rokov 2017 a 2018.

Najmä v ostatných týždňoch sa situácia po zmene režimu v krajine na osi Ankara-Brusel mení, najmä zo strany Turecka. Hlasná anti-západná rétorika prezidenta a predstaviteľov krajiny ustáva. Súvisí to najmä s dvoma zásadnými momentami domáceho vývoja v Turecku.

Po prvé, systém v krajine sa aj vďaka silnému tlaku vlády na médiá a občiansku spoločnosť, ale aj iných represiách, ktoré boli rovnako jeho súčasťou, podarilo zmeniť. V Turecku je jedinou a nespochybniteľnou osobnosťou na čele krajiny prezident Recep Tayyip Erdoğan. Novým elementom je aj to, že túto pozíciu dnes nespochybňuje ani opozícia, ktorá sa po prvý krát ocitla v uznanej menšine.

Po druhé, krajina od leta bojuje z intenzívnou menovou a finančnou krízou, pre ktorej riešenie je zahraničná pomoc kľúčová. Pôžička od Medzinárodného menového fondu, ktorú mnohí ekonómovia navrhovali, sa v miestnej vláde nestretla s pochopením. Pri súčasnej konštelácii vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou by takýto krok bolo navyše ťažké pred domácimi podporovateľmi obhájiť. Získať významnejšie investície z Európy, či priamo Nemecka – kde nielenže žijú viac ako tri milióny Turkov, ale kde sa vláda pohráva s myšlienkou finančnej alebo investičnej pomoci Turecku – by v Turecku bolo jednoduchšie vysvetliť.

Erdoğan prevzal nový úrad a menoval svoj kabinet

Hoci sa to nezdá, Turecko je oficiálne prezidentskou republikou ešte len od včera.

Sám prezident Erdoğan počas návštevy v Nemecku minulý týždeň naznačil, že vzťah s Európou sa pomaly zlepšuje.

„Otočiť sa chrbtom k takémuto regiónu, nášmu najväčšiemu obchodnému partnerovi, neprichádza do úvahy,“ citovali prezidentov výrok z Berlína turecké médiá.

Prezident tiež minulý týždeň povedal, že Turecko chce splniť posledných šesť kritérií, ktoré by umožnili liberalizáciu víz s Európskou úniou a posunúť sa chce aj vo vyjednávaniach o colnej únii.

Tieto zložky teda naznačujú, že ľady sa medzi Ankarou a Bruselom môžu pohnúť, minimálne sa o to teraz bude snažiť Turecko.

Trecou plochou ale ostávajú ľudské práva a dodržiavanie demokratických princípov, za ktoré Brusel neustále karhá Ankaru. Tá zase Únii vyčíta nedostatočné pochopenie ráznych krokov v „boji proti teroristickým skupinám“.