Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecký prezident počas summitu EÚ - Turecko v bulharskej Varne. [EPA-EFE/Vassil Donev]

Turecko dnes (17. apríla) od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb, plánovaných na november budúceho roka, už na toto leto.

Európska komisia kritizuje Ankaru za predlžovanie výnimočného stavu, nenapĺňanie politických kritérií a minimálny rešpekt k základným ľudským právam a slobode vyjadrovania sa. Najpozitívnejšie hodnotí migračnú politiku krajiny.

„Turecko sa od Európskej únie vzďaľuje,“ konštatuje.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Komisia vypracúva správu o pokroku v prípade Turecka každoročne už od roku 1998. Kým doterajšie správy európska exekutíva zverejňovala koncom roka, tohtoročná správa vyšla s omeškaním viac ako štyroch mesiacov.

Okrem hodnotenia progresu Turecka zverejnila Komisia aj informácie o predvstupovom napredovaní ďalších kandidátskych krajín. Kým západný Balkán postupuje pomerne pozitívne, v prípade Ankary ide podľa komentátorov skôr o správu o regrese.

Progres len v migračnej politike

Najväčšie nedostatky ostávajú v oblasti vymožiteľnosti práva a spravodlivosti. Správa kritizuje predlžovanie výnimočného stavu v Turecku a ďalšie represálie, ktoré sa začali uplatňovať najmä po potlačení pokusu o prevrat v lete 2016.

V oblasti verejnej Komisia konštatuje len „strednú pripravenosť“. Údajne krajine chýba „transparentnosť aj účinné prostriedky nápravy“. Boj s korupciou nezaznamenal v krajine podľa správy žiadny pokrok, rovnako ani transparentnosť štátnej pomoci, či normalizácia bilaterálnych vzťahov s Cyperskou republikou.

Tureckú ekonomiku považuje európska exekutíva za „dostatočne pokročilú“ a príklad „fungujúceho trhového hospodárstva“. Nedostatky v hospodárskej oblasti však vidí v „makroekonomickej nerovnováhe“ a kritizuje aj zhoršujúcu sa atmosféru v podnikateľskom prostredí, ktoré rovnako čelí štátnemu tlaku.

Pozitívne vidí Komisia najmä migračnú a azylovú politiku krajiny, ktorá dnes hostí viac ako tri a pol milióna sýrskych utečencov. V súčasnosti v tejto súvislosti vyhodnocuje Únia turecký plán splnenia siedmich kritérií, ktoré by mali zaistiť liberalizáciu vízového režimu.

Prehlbovanie rusko-tureckej spolupráce sa zrkadlí v jadrovej elektrárni aj raketových systémoch

Vzťahy medzi prezidentským Bielym palácom v Ankare a Kremľom napredujú v oblasti bezpečnosti, obrany, medzinárodnej politiky, energetiky, či obchodu. Strategickú orientáciu Turecka tak rieši Únia, ale aj NATO.

Grécki vojaci v Turecku

Európsky parlament bude vo štvrtok (19. apríla) v súvislosti s Tureckom hlasovať o rezolúcii, ktorá je stredobodom súčasného konfliktu medzi Aténami a Ankarou. V tureckom väzení sú totiž od marca zadržiavaní dvaja grécki vojaci, ktorých miestne orgány súdia v prípade údajnej špionáže a nelegálneho prekročenia hraníc. Poručík a seržant tvrdia, že hranice prekročili omylom kvôli zlému počasiu.

Vládna strana SYRIZA robí teraz všetko pre to, aby záležitosť udržala v medzinárodnej pozornosti, a tým vytvorila tlak na tureckých predstaviteľov. O prípade sa koncom marca na summite EÚ-Turecko s prezidentom Erdoğanom zhovárali aj Jean-Claude Juncker a Donald Tusk.

Európsky parlament považuje ich väznenie za „porušenie ľudských práv a (noriem) právneho štátu“. Od Ankary žiada, aby obidvoch gréckych vojakov prepustila.

EÚ je pripravená obmedziť predvstupovú pomoc pre Turecko

Hoci Komisia vyplatila len 258 miliónov zo sľúbených 4,45 miliardy eur, vyčlenených v predvstupovej pomoci krajine do roku 2020, teraz zvažuje celkovú výšku krátiť.

Predĺženie výnimočného stavu

Európska komisia vo svojej správe žiada najmä o okamžité zrušenie výnimočného stavu, ktoré okrem iného spôsobilo „rozsiahle prepúšťanie, zatýkanie a zadržiavanie, a naďalej vyvoláva vážne obavy“.

„Od zavedenia výnimočného stavu bolo zadržaných viac ako 150 tisíc osôb, 78 tisíc bolo zatknutých a viac ako 110 tisíc štátnych zamestnancov bolo prepustených,“ konštatuje Komisia.

Turecká vláda však už pred zverejnením správy avizovala, že výnimočný stav, ktorý v krajine platí od 20. júla 2016, bude pokračovať. Po siedmy krát sa predlžuje na ďalšie tri mesiace, počas ktorých môže štátny aparát viac-menej podľa vlastného uváženia obmedziť základné práva a slobody osobám, nachádzajúcim sa na území krajiny.

Vládne opatrenie sa stalo legálnym represívnym spôsobom tamojšej vlády. Najnovšie predĺženie obdobia o tri mesiace včera vyvolalo v krajine nové demonštrácie.

Najsilnejšia opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) zorganizovala vo všetkých 81 tureckých provinciách protesty. Vláda však ustúpiť nezamýšľa a demonštrantov tradične označila za „teroristov“.

Desať zatknutých ľudskoprávnych aktivistov v Turecku prepustili

Oči mimovládnych organizácii z celého sveta sa upierali do Turecka, kde sa začal súd s výraznými osobnosťami miestnej ľudskoprávnej sféry.

Predčasné prezidentské voľby?

Vnútorná politická situácia v krajine je ale v súčasnosti pokojná. Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) si udržiava nespochybniteľnú moc a krajina sa postupne pripravuje na budúcoročné zmeny v systéme riadenia štátu.

Na základe minuloročného referenda sa má totiž z parlamentnej republiky stať v budúcom roku republika prezidentská s tým, že voľby na post prezidenta boli ohlásené na november 2019. Referendum o zmene štátneho systému a jeho priebeh „bez dostatočnej rovnováhy a kontroly“ kritizuje v najnovšej správe aj Komisia.

Je však možné, že k zmenám v systéme dôjde aj skôr. Devlet Bahçeli, opozičný líder nacionalistickej strany MHP, ktorá v ostatnom období stále intenzívnejšie spolupracuje s vládnou AKP sa dnes (14. apríla) nechal počuť, že by bol za skorší termín prezidentských volieb. Navrhol dokonca už august tohto roka.

Vládna strana, ako sa zdá, prostredníctvom Bahçeliho návrhu teraz testuje vody verejnej mienky. V priebehu niekoľkých hodín po jeho vyhlásení oznámila, že v parlamente v stredu (18. apríla) návrh nacionalistov prerokuje. Pre Reuters to potvrdil hovorca predsedu vlády.

Analytici na základe súčasných ekonomických trendov tvrdia, že turecká vláda nebude schopná zastaviť pád svojej meny, ktorá voči euru aj americkému doláru zaznamenáva rekordné straty. Vysoký deficit bežného účtu v kombinácii s narastajúcou infláciou sa odráža v devalvácii miestnej meny.

Kým začiatkom minuloročnej dovolenkovej sezóny dostali Európania za 1 euro takmer štyri turecké líry, už dnes zaň dostanú lír viac ako päť, pričom hodnota permanentne padá. Po dnešnom oznámení o možnosti skorších prezidentských volieb, turecká líra opäť oslabila.