Gréci a Macedónci sa dohodli: Bývalá juhoslovanská republika sa stane Severným Macedónskom

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko sa včera (12. júna) dohodli. Takmer tri desaťročia trvajúci spor o názve mladej krajiny, ašpirujúcej na členstvo v Európskej únii, našiel svoje rozuzlenie. FYROM sa už čoskoro stane Republikou Severné Macedónsko.

Macedónsky premiér Zoran Zaev uviedol, že obe strany našli kompromisné riešenie po mesiacoch intenzívnych diplomatických rokovaní.

„Dohodli sme sa. Po vyše dva a pol dekáde máme historické riešenie. Naša dohoda zahŕňa názov Republika Severné Macedónsko pre všeobecné použitie,“ uviedol v Skopje Zaev.

Grécky premiér Alexis Tsipras nazval dohodu „veľkým diplomatickým víťazstvom a veľkou historickou príležitosťou“ pre región.

Dohoda o novom názve republiky by mala byť podpísaná ešte tento týždeň pri jazere Prespa na Gréckom území. Jazero je v súčasnosti rozdelené medzi Macedónskom, Gréckom a Albánskom.

Dohoda doširoka otvorila dvere aj na júnový summit Európskej únie. 28. a 29. júna by na ňom Únia mala dať zelenú pre začiatok prístupových rokovaní so Severným Macedónskom. Posun by mal nastať aj v Severoatlantických vzťahoch. Summit NATO, plánovaný na 11. a 12. júla, by mohol Severnému Macedónsku zabezpečiť aj pozvánku do severoatlantického klubu.

Zisky, ústupky a kompromisy

Gréci boli dlho proti použitiu mena Macedónsko, nakoľko región na severe Helénskej republiky nesie rovnaký názov. Nezhody panovali aj pri názve jazyka Severného Macedónska. Gréci ale aj v tomto smere čiastočne ustúpili: jazyk sa bude označovať za macedónčinu s poznámkou, že ide o súčasť slovanskej jazykovej skupiny.

Macedónci sľúbili, že zo svojej ústavy odstránia kontroverznú zmienku k „ochrane macedónskych menšín“, žijúcich mimo územia krajiny. Špeciálna komisia bude tiež napríklad určovať obchodné značky výrobkov s presným geografickým menovateľom.

Dohodu bude po podpísaní schvaľovať najprv macedónsky parlament. Očakáva sa, že problémom by mohol byť podpis prezidenta Gjorga Ivanova, ktorý sa ako člen opozičnej strany VMRO-DPMNE proti dohode s Gréckom už niekoľkokrát postavil. Ak Ivanov parlamentom schválenú dohodu nepodpíše, macedónsky zákonodarný zbor sa jeho odmietnutie pokúsi prelomiť v druhom hlasovaní.

Po zmene názvu následne krajina informuje aj 193 členov OSN.

Domáce referendum o zmene v ústave zorganizujú Macedónci až v októbri. Ak by referendum prinieslo negatívny výsledok, krajinu by čakali predčasné parlamentné voľby.

Líder VMRO-DPMNE Hristijan Mickoski sa už nechal počuť, že zmenu ústavy a názvu jeho strana nepodporí. „Vláda podpísala kapituláciu kvôli jeho (premiérovej) nekompetentnosti viesť negociácie, a preto prijal všetky grécke požiadavky,“ povedal Mickoski.

Gréci ratifikujú dohodu až po Macedóncoch

Grécka vláda po svojej linke informuje Európsku úniu a NATO, že došlo k oficiálnej dohode a že podporuje začiatok prístupových rokovaní Severného Macedónska do Únie aj Severoatlantickej aliancie. Atény zablokovali pozvánku Macedónska do NATO v roku 2008 počas summitu v Bukurešti a koncom toho istého roka vetovali aj začiatok prístupových rokovaní do EÚ.

Grécky parlament ratifikuje dohodu až po tom, ako sa zavŕši proces schvaľovania v Severnom Macedónsku. Alexis Tsipras vo včerajšom (12. júna) televíznom prejave pripomenul svojmu severnému susedovi, že bez oficiálneho schválenia na jeho strane bude „pozvánka do NATO zrušená a vyjednávanie s EÚ sa nepohne“.

Poozícii sa výsledky rozhovorov nepozdávajú ani v Grécku. Konzervatívny Tsiprasov rival Kyriakos Mitsotakis dohodu označil za zlú. „Akceptovanie macedónskeho jazyka a národnosti je neakceptovateľný národný ústupok,“ povedal.

Predseda Európskej rady Donald Tusk pogratulovala obom stranám. „Ďakujeme, že sa nemožné stalo možným,“ napísal na sociálnej sieti. „Držím (obom stranám) prsty.“

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenber na sociálnej sieti uviedol: „Táto historická dohoda je dôkazom dlhoročnej trpezlivej diplomacie a ochoty týchto dvoch lídrov riešiť spor, ktorý negatívne ovplyvňoval región príliš dlho.“

Rusko už informovalo, že podporuje rozuzlenie konfliktu ohľadne názvu krajiny, stavia sa však proti snahe Severného Macedónska vstúpiť do NATO.

Gratulácie obom krajinám zaslali aj Spojené štáty americké, pričom vyzdvihli úlohu mediátora OSN, Methhewa Nimetza, ktorý je americkým diplomatom.

Kukan: Kde je vôľa, tam je cesta

Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS) zablahoželal politickým lídrom v Macedónsku aj Grécku za ich snahu a ochotu rokovať v tejto náročnej a citlivej otázke.

„Je to významný krok, nie len pre Macedónsko a Grécko, ale pre celý región juhovýchodnej Európy. Táto dohoda je dôkazom toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta.“

Verí, že týmto sa otvoria dvere Macedónsku v jeho euroatlantickej integrácii. „Dúfam, že EÚ ocení tento historický krok už na júnovom samite. Je najvyšší čas začať s Macedónskom diskutovať o začiatku  prístupových rokovaní,“ povedal Kukan.

Vďaka angažovanosti EÚ sa ešte v roku 2015 podarilo dosiahnuť dohodu z Pržino, medzi hlavnými politickými stranami v Macedónsku. Na mediácii za EÚ sa, okrem iných, zúčastňoval aj Kukan. Eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hanh túto dohodu ocenil aj v kontexte ukončenia bilaterálneho sporu o názov krajiny.