Kosovo opäť rozdeľuje krajiny. Kto príde na summit do Sofie?

Kosovský prezident Hasim Thaçi. [EPA/Valdrin Xhemaj]

Sofia sa pripravuje na májový summit o západnom Balkáne, ktorý je podľa mnohých hlavným bodom bulharského predsedníctva. Je však jasné, že nie všetci hostia budú chcieť sedieť pri rovnakom stole.

Španielsky premiér Mariano Rajoy povedal svojmu bulharskému kolegovi Boykovi Borissovovi, že má problém so summitom v Sofii, naplánovaným na 17. mája. Pohrozil, že nepríde, ak sa diskusii zúčastní aj Kosovo. Dvaja premiéri sa stretli ešte pri príležitosti marcového summitu Európskej únie.

Bulharsko, ktoré je momentálne predsedníckou krajinou, chce pozvať vedúcich predstaviteľov zvyšných 27 členov Únie a šiestich krajín západného Balkánu, vrátane Kosova. Bulharsko ešte nikdy predtým neorganizovalo podobné medzinárodné stretnutie a tento summit by mal byť vrcholom jeho predsedníctva.

Bulharsko prevzalo štafetu predsedníckej krajiny v EÚ

Bulharsko prevzalo v pondelok, 1. januára od Estónska striedajúce sa šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Päť odporcov

Kosovo, bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 2008, však nie je uznaná piatimi členskými štátmi Únie: Španielskom, Gréckom, Cyprom, Rumunskom a ani Slovenskom. Pätica krajín sa sama obáva separatizmu na svojom území, a preto nesúhlasí so spôsobom, akým sa Kosovo od Srbska oddelilo.

Španielsko je momentálne v tejto záležitosti ešte citlivejšie, najmä kvôli udalostiam v Katalánsku.

Katalánsko vyhlásilo nezávislosť. Centrálna vláda preberie nad ním kontrolu

Katalánsky parlament prijal rezolúciu o nezávislosti. Predstavitelia Európskej únie hovoria o nezákonnom jednaní. Plne podporujú španielskeho premiéra Mariana Rajoya.

Počas marcového summitu Rajoy povedal, že sa môže zúčastniť aspoň neformálnej večere členských štátov Únie 16. mája, deň pred summitom v Sofii. Na druhý deň však vyhlásil: „Jedná sa o dôležitý problém. Niektorí hovoria o členstve krajín, ktoré nie sú uznané iným štátmi, vrátane Španielska. Máme z toho určité obavy“.

Diplomatické zdroje oznámili 5. apríla agentúre EFE, že Madrid potvrdzuje svoju pozíciu a podľa neho je „prekvapujúce“ vôbec diskutovať o členstve Kosova v Európskej únii.

Slovensko pozíciu nemení

Podľa oficiálnej pozície slovenskej vlády, máme ešte dostatok času na rokovania a dosiahnutie vzájomne prijateľného riešenia.

„Naše stanovisko ku Kosovu zostáva nemenné: Slovenská republika jeho samostatnosť neuznáva, ,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

Slovensko podľa neho zatiaľ počíta so svojou účasťou na summite v Sofii. „Konečné rozhodnutie prijmeme v závislosti od ďalšieho vývoja v tejto téme,“ dodal Susko.

Podobná bola reakcia aj Helénskej republiky. Grécko bez ďalších podrobností len konštatovalo, že sa na stretnutí zúčastní.

„Rodinné fotografie“

Srbsko zatiaľ nepotvrdilo účasť na druhom dni summitu. Premiérka Ana Brnabićová sa údajne nechala počuť, že Belehrad bude čakať, ako sa celá situácia vyvinie a až potom sa rozhodne.

Paradoxom je, že Belehrad a Priština komunikujú lepšie ako niektoré členské štáty, pokiaľ ide o status Kosovo. Brnabićová a kosovský prezident Hashim Thaçi sa už raz pod záštitou Únie stretli.

Uskutočnili sa tiež viaceré summity, kde boli prítomní aj predstavitelia krajín západného Balkánu. Pripravilo sa dokonca aj niekoľko spoločných „rodinných fotografií“. Všetky krajiny sa za jedným stolom naraz ale nikdy nestretli.

Posledný summit, na ktorý boli pozvané všetky krajiny západného Balkánu, sa uskutočnil v roku 2003 v gréckom Solúne. Zúčastnilo sa na ňom vtedajších 15 členských štátov Únie. V tom čase bolo Kosovo medzinárodným protektorátom a zastupoval ho funkcionár OSN.

V mene všetkých členských štátov?

Bulharská ministerka zahraničných vecí Ekaterina Zaharieva 5. apríla uviedla, že všetky krajiny okrem Španielska potvrdili svoju prítomnosť na stretnutí.

„Stretnutie Európskej únie a krajín západného Balkánu sa uskutoční. Text vyhlásenia bol už vypracovaný a momentálne je v procese konzultácie. Otázkou zostáva, či bude zverejnený v mene 28 členských štátov Únie a šiestich krajín západného Balkánu alebo len v mene členských štátov EÚ,“ uviedla podľa internetovej stránky ClubZ. Dodala, že predpokladá, že to bude v mene všetkých členských štátov.

Summit by mal mať dve etapy. Prvej sa zúčastnia len členské štáty a na druhý deň sa k nim pripojí aj šesť balkánskych krajín – Albánsko, Bosna, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko a Kosovo.

Hostiteľom bude premiér Boyko Borissov, no hlavnú úlohu bude mať predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Komisie Jean-Claude Juncker. Zúčastní sa aj Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné záležitosti Federica Mogheriniová a Komisár pre rozširovanie Johannes Hahn.

„Málo politického obsahu“

Zaharieva vysvetlila, že konečný dokument bude pravdepodobne vypracovaný iba v mene 28 členských štátov. Malo by sa tak zabezpečiť jeho prijatie. Formulácia „Západobalkánska šestka“ sa asi tiež vylúči. Postavila by Kosovo na rovnakú úroveň ako ostatných päť krajín, čo je pre Srbsko neprijateľné.

Rádio Slobodná Európa/Slobodné rádio uviedlo, že videlo „Deklaráciu Summitu v Sofii“ a poznamenalo, že text s 13 paragrafmi má len „veľmi málo politického obsahu“. Hoci je jeho pracovným názvom Deklarácia Summitu v Sofii, krajiny, ktoré neuznávajú Kosovo, trvajú na tom, aby sa jednoducho nazvalo „Závery bulharského predsedníctva“.

Európske inštitúcie sa domnievajú, že bude možné vyriešiť problém s Kosovom. Ak sa totiž Srbsko dostane do posledného kola vstupných rokovaní, bude nútené uznať nezávislosť svojej bývalej provincie.

Je však nejasné, ako by sa dalo v tejto veci presvedčiť napríklad Španielsko, a či je vstup Kosova do EÚ vôbec možný.

Kosovo aj Srbsko musia zabrať, no v Únií sú stále vítané

Vzájomné vzťahy Belehradu a Prištiny sa zlepšili, ale vlády oboch krajín majú čo v prístupovom procese dobiehať, konštatuje Európsky parlament.