Krajinu tlačil do zmeny ústavy aj názvu. Po fiasku v Bruseli podal severomacedónsky premiér demisiu

Zoran Zaev. [EPA/Georgi Licovski]

Po tom, ako Paríž zablokoval otvorenie rokovaní so Skopje o vstupe do EÚ – napriek tomu, že splnilo všetky požiadavky – vyhlásil premiér Zoran Zaev predčasné voľby.

V Severnom Macedónsku sa budú 12. apríla budúceho roka konať predčasné parlamentné voľby, oznámil premiér Zoran Zaev v nedeľu po rozhovoroch s lídrami hlavných politických strán. Informovala o tom agentúra DPA.

Zaev ešte v sobotu (19. októbra) – deň po tom, ako sa členské štáty Európskej únie nedohodli na otvorení prístupových rozhovorov s jeho krajinou – vyhlásil, že chce, aby o ďalšej ceste, ktorou sa Skopje vydá, rozhodli voliči.

Jeho sociálni demokrati (SDSM) žiadali voľby v skoršom termíne, koncom decembra, ale napokon súhlasili s požiadavkou opozície na to, aby hlasovanie pripravila technokratická vláda. Tá má prevziať vedenie krajiny na 100 dní od 3. januára, uviedol Zaev.

O otvorení prístupových rokovaní so Skopje a Tiranou sa bude opäť diskutovať v máji 2020

Brusel je rozčarovaný: kým dvojica krajín má byť na vstup pripravená, teraz sa zdá, že pripravená nie je Únia. Hoci väčšina zástupcov krajín EÚ bola za otvorenie negociácií s Albánskom a Severným Macedónskom, Paríž rozhodnutie, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, zablokoval.

Zmena názvu na žiadosť Bruselu

Zaev, ktorý je pri moci od roku 2017, významne prispel k vyriešeniu dlhoročného diplomatického sporu o názov svojej krajiny so susedným Gréckom, ktorý blokoval ambície bývalej juhoslovanskej republiky vstúpiť do EÚ a NATO.

Hoci severomacedónsky parlament najprv návrh o zmene ústavy a názvu schválil, vtedajší prezident Gjorge Ivanov ho odmietol podpísať. Zákon dokonca označil za „trestný čin“.

V septembri nasledovalo referendum o otázke názvu, ktoré malo mať len poradnú váhu. Nakoľko sa ho napokon zúčastnilo len približne 30 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Vyše 91 percent zo zúčastnených však dohodu s Gréckom podporilo.

Parlament sa teda po druhý krát pokúšal prelomiť prezidentovo veto, čo sa mu napokon aj podarilo.

Europoslanci nominovali gréckeho a macedónskeho premiéra na Nobelovu cenu mieru

Podľa 33 europoslankýň a europoslancov, ktorí Alexisa Tsiprasa a Zorana Zaeva na prestížne ocenenie nominovali, musí byť „priekoppnícka dohoda“ a „odvaha presahujúca hranice štátov“ odmenená.

Dňa 12. februára Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) oficiálne zmenila svoj názov na Severomacedónsku republiku, čím ukončila 28-ročný spor s Gréckom. Okrem názvu sa zásadne menila aj miestna ústava.

Tridsaťtri poslancov Európskeho parlamentu zo 16 krajín EÚ a šiestich politických skupín v europarlamente dokonca navrhlo nominovať severomacedónskeho premiéra a vtedajšieho predsedu gréckej vlády Alexisa Tsiprasa na Nobelovu cenu mieru za rok 2019.

Francúzska neústupnosť

Hoci vstup Severného Macedónska do Severoatlantickej aliancie je už v záverečnej fáze ratifikácie, tento týždeň sa lídri 28 členských krajín EÚ nedohodli na otvorení oficiálnych prístupových rokovaní so Skopje ani s Tiranou.

Francúzsko na summite EÚ ako jediné odmietlo Severné Macedónsko, ale v odmietavom postoji voči Albánsku sa k Francúzsku pridali aj Dánsko a Holandsko.

Otvorenie prístupového procesu s kandidátskymi krajinami si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov EÚ.

Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a priniesol desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

Dosiahnutie tohto kroku bolo jedným z hlavných cieľov Zaevovej vlády. Severomacedónsky premiér varoval, že rozhodnutie lídrov EÚ by mohlo posilniť nacionalistov, ktorí boli proti kompromisu s Gréckom, aj keby to znamenalo vzdať sa členstva v NATO a EÚ.

Zaev tiež vystríhal, že podľa jeho slov „obrovská, historická chyba EÚ“ ponecháva jeho krajinu otvorenú vplyvu „iných“, čím mal podľa DPA pravdepodobne na mysli Rusko či Čínu.