Lájčak má problém: Kosovo si v ňom našlo zámienku a na vyjednávaniach chce radšej Washington

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell a kosovský prezident Hashim Thaçi. [EPA-EFE/Valdrin Xhemaj]

V pozadí Thaçiho odmietnutia rokovať s novým predstaviteľom EÚ má byť boj na domácej politickej scéne. Neudržateľná dohoda so Srbskom, či problematická výmena území medzi oboma krajinami, ktorú napriek názorom Josepa Borrella otvorene kritizuje aj Lajčák, by mohli politicky pomôcť iba kosovskému prezidentovi. Otvárať otázku uznania Kosova na Slovensku v tomto čase nepovažujú za vhodné ani Eduard Kukan, ani Vladimír Bilčík.

Hoci sa novej pozície ujal už 3. apríla, prvýkrát do svojho úradu pre koronakrízu prišiel Miroslav Lajčák až tento pondelok (25. mája). Hneď spočiatku je však jeho 12-mesačný mandát osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou problematický.

„Nemám záujem zúčastniť sa na rokovaniach, ktoré bude viesť Lajčák,” uviedol podľa portálu Pristhina Insight včera (26. mája) kosovský prezident Hashim Thaçi. Dôvodov má hneď niekoľko. Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka aj bývalého šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana je ale Lajčákova národnosť iba zámienkou.

Dezignovaný šéf európskej diplomacie: Na prvú cestu pôjdem do Prištiny

Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.

Prvý dôvod Thaçiho odmietnutia má korene na domácej politickej scéne. S novým európskym vyjednávačom mal podľa prezidenta komunikovať posledné tri mesiace najmä jeho politický rival Albin Kurti.

Kurtiho strana Vetëvendosje vyhrala minuloročné voľby a spolu s druhou Demokratickou ligou Kosova (LDK) následne odstavili tretiu najsilnejšiu, domovskú stranu prezidenta Thaçiho, PDK. Hoci sa novú vládu po roztržkách stále nepodarilo zostaviť a skloňuje sa aj možnosť predčasných volieb, jej zloženie pod Kurtiho vedením by mohlo mať vplyv aj na pozíciu súčasnej hlavy štátu. Hashim Thaçi by totiž mohol čeliť nielen obvineniam z korupcie pri privatizácii, ale aj vyšetrovaniu vojnových zločinov počas kosovského konfliktu v 90-tych rokoch.

Druhým dôvodom je politika za hranicami Európy. Kosovský prezident sa už dlhšiu dobu netají tým, že by za stolom v hlavnej úlohe vo vyjednávaniach so Srbskom videl najradšej predstaviteľa Washingtonu. Únia by v takom prípade mohla prísť o dôležitú pozíciu práve v súvislosti s procesom konsolidácie na Balkáne. „Plne dôverujem americkému vedeniu,” cituje Prishtina Insight Thaçiho.

Zapojenie americkej strany do procesu a prípadná srbsko-kosovská dohoda pod jej vedením by navyše znamenala významné zahraničnopolitické víťazstvo pre prezidenta Donalda Trumpa, a to tesne pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Washington pre kontraproduktívne aktivity na Balkáne ale kritizujú mnohí, medzi nimi aj Eduard Kukan. Z nemožnosti dohodnúť sa je sklamaný: „Vinou vrcholne nezodpovednej politiky americkej administratívy došlo k rozštiepeniu vnútorných politických síl v Kosove,“ prízvukuje bývalý slovenský diplomat.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Tretím, hoci podľa pozorovateľov len zástupný dôvodom Thaçiho odmietnutia rokovať s osobitným predstaviteľom EÚ, je už spomínaný fakt, že je Slovákom. To, že Bratislava stále neuznáva samostatnosť Kosova, je v krajine a najmä medzi jej politickou elitou známa vec. Po tom, ako EÚ vybrala na post šéfa európskej diplomacie Španiela Josepa Borrella, ktorého domovina rovnako Kosovo neuznáva, mohol byť výber predstaviteľa zo Slovenska pre Balkáncov ešte zraňujúcejší.

Lajčák ako slovenský minister zahraničných vecí navyše hlasoval aj za odmietnutie vstupu Kosova do UNESCO. Slovensko sa tiež v roku 2018 zdržalo pri hlasovaní o vstupe Kosova do Interpolu.

Analytik: Lajčák bol „príšerná voľba“, no teraz si „zaslúži rešpekt“

Či už je odmietanie Slováka Lajčáka iba zámienkou pre prezidenta Thaçiho alebo nie, na jeho nomináciu, ktorá môže spôsobiť nežiadúce problémy, upozorňovali viacerí ešte predtým, ako Lajčák do úradu nastúpil.

V jednej z najtvrdších medzinárodných kritík, akým kedy Lajčák v médiách čelil, upozorňovali vo februári rešpektovaní politológovia Bodo Weber a Toby Vogel, že bývalý šéf slovenskej diplomacie je pre tento post „príšerná voľba”. Jeho vymenovaním by podľa nich Únia v trojstrannom procese prišla aj o posledné zvyšky kredibility.

„Navyše, neliberálna vláda v Bratislave, v ktorej Lajčák pôsobil, predsa nemôže byť to, čím by sa chcel chváliť,” dodávali kriticky.

Západné mocnosti apelujú na vlády v Belehrade a Prištine

Západné mocnosti “naliehavo” žiadajú od Srbska a Kosova, aby obnovili rokovania. Pokrok v zmierovacom procese by oba štáty priblížil k členstvu v Európskej únii.

Toby Vogel pre EURACTIV Slovensko povedal, že nomináciou Lajčáka urobila Únia „zbytočný prešľap“: „Jeho menovanie už od začiatku naznačovalo zbytočné komplikácie v procese dialógu, ktorý je dostatočne komplikovaný aj bez tohto rozptýlenia.“

Jeho pôsobenie v úrade ale zatiaľ hodnotí pozitívne. Podľa Vogela šiel totiž nový špeciálny vyslanec Únie už od začiatku svojho mandátu „verejne proti svojmu šéfovi“, vysokému predstaviteľov EÚ pre zahraničnú politiku Josepovi Borrellovi.

„Lajčák preukázal svoju profesionalitu odsúdením nebezpečnej myšlienky, že výmena území medzi Srbskom a Kosovom – inými slovami etnické rozdelenie Kosova – by celý problém mohla vyriešiť a vytvoriť stabilitu,“ hovorí Vogel a upozorňuje, že práve Borrell výmenu niekoľkých území podporuje. Vysvetľuje, že do rizika stretu s vedením išiel Lajčák s podporou niektorých silnejších členských krajín s podobným názorom, „za čo si zaslúži náš rešpekt“.

Akákoľvek myšlienka výmeny území otvára podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP), spravodajcu Európskeho parlamentu pre Srbsko „Pandorinu skrinku nielen na Balkáne, ale aj v širšom medzinárodnom kontexte a nemôže byť dobrým začiatkom ani koncom pre akúkoľvek udržateľnú dohodu“.

Bilčík si preto nemyslí, že by výmena území medzi Kosovom a Srbskom mohla prispieť k udržateľnému riešeniu. „Potrebujeme dohodu, ktorá bude prijateľná nielen pre obe strany, ale aj pre širší región, pričom bude udržateľná z pohľadu medzinárodného práva a Európskej perspektívy pre západný Balkán,“ dodáva europoslanec.

Aj analytik súhlasí s názorom, že kosovský premiér Thaçi nebráni záujmy Kosova, ale hrá skôr osobnú, politickú hru. „Lajčák je najviditeľnejší a najotvorenejší kritik chybnej a nebezpečnej dohody so Srbskom, ktorá je ale najväčšou nádejou Thaçiho zostať mimo dosahu prokurátorov, keďže tá môže obsahovať ustanovenia o imunite.“

Po tom, ako sa sformuje nová, stabilná vláda, na ktorú v Kosove čakajú od októbrových volieb, stratí Thaçi podľa Vogela možnosť dohodnúť sa so svojim srbským náprotivkom Vučićom.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

Bilčík takisto považuje za dôležité vnímať Thaçiho kritiku voči Lajčákovi najmä v kontexte kosovskej domácej politiky. „Pokiaľ v Kosove nebude jasná a udržateľná vláda, dialóg so Srbskom nezačne,“ prízvukuje Bilčík.

Riešenie kosovskej domácej politiky cez odkazy európskym predstaviteľom považuje za „veľmi nešťastné“: „Nejde o podkopávanie pozície Miroslava Lajčáka ako osoby, ale je to podkopávanie Európskej únie ako aktéra,“ hovorí.

„Ak dnes niekto ponúka jasný návod, osobu, politickú podporu, ktorá má jasný mandát a časové ohraničenie, tak je to jednoznačne Európska únia. EÚ musí popracovať na tom, aby dialóg skutočne obnovila. Máme druhú šancu a tretiu už mať nemusíme.“

Čas na zmenu postoja Slovenska?

V súvislosti so slovenskou pozíciou voči Kosovu Bilčík navrhuje pozorne vývoj sledovať. „Keď sa Belehrad s Prištinou dohodne na novom usporiadaní vzťahov, tak by na to mala jasným spôsobom reflektovať aj slovenská zahraničná politika  nová slovenská vláda.“

Pripomína, že napriek tomu, že Slovensko neuznáva Kosovo, má dnes „voči nemu nielen aktívnu diplomaciu v osobe Miroslava Lajčáka, ale aj aktívny styčný úrad v Prištine a pochopenie v praktických veciach“.

„Keďže sa kartou slovenského neuznania stále hrá, pre Slovensko to nie sú to dobré signály,“ varuje. Dôležité z jeho pohľadu bude, aby Slovensko už čoskoro podporilo napríklad vízovú liberalizáciu s Kosovom.

S Bilčíkom súhlasí aj bývalý europoslanec Eduard Kukan, ktorý do minulého roka viedol aj Delegáciu pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko. „Za tejto situácie o tom na Slovensku zatiaľ netreba uvažovať,“ uviedol bývalý šéf slovenskej diplomacie.

Priština zavádza clá a chystá armádu, podľa Únie koná v rozpore s medzinárodným právom

V rozpore s platnými dohodami má byť zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu, o čom má rozhodnúť parlament. Spojené štáty vytvorenie kosovskej armády považjú za prirodzené, Únia má výhrady.

Po takmer dekáde nepokojov, ktoré si v poslednej z vojen bývalej Juhoslávie vyžiadali asi 13 tisíc obetí, Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska ešte v roku 2008. O štyri roky neskôr Priština súhlasila, že najväčšie problémy bude so Srbskom riešiť dialógom pod vedením Európskej únie.

Konsolidácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom by nielenže uvoľnila napätie medzi týmito krajinami, ale podporila aj ich medzinárodné ambície. V prípade Európskej únie je normalizácia vzťahov jednou z podmienok Bruselu pre začatie prístupových rokovaní. V prípade OSN je riešenie podmienkou Ruska, ktoré Kosovu vo vstupe do štruktúr bráni.