Macedónci navrhujú štyri možnosti pre nové meno republiky

Doterajšie Letisko Alexandra Veľkého (FAGA) nesie od 6. februára meno Medzinárodné letisko Skopje. [EPA-EFE/Georgi Licovski]

Premiér Zoran Zaev predstavil na summite západného Balkánu v Londýne štyri možnosti budúceho názvu Bývalej juhoslovanskej republiky. Doma v Skopje ale proti jeho odhodlaniu ukončiť spor s južným susedom protestovali tisíce demonštrantov.

Macedónsky premiér na stretnutí balkánskych lídrov predstavil štyri možnosti, s ktorými jeho vláda v súčasnosti pracuje. Mohlo by podľa neho ísť o názvy: Severná Macedónska republika, Horná republika Macedónsko, Vardarská republika Macedónsko a Macedónska republika (Skopje).

Je však otázne, nakoľko tieto možnosti upokoja grécke požiadavky. Helénska vláda aj občania totiž žiada, aby sa pojem „Macedónsko“ v akejkoľvek forme neobjavil v názve mladej balkánskej republiky.

Zaev je však optimistický a desaťročia trvajúci spor chce s Gréckom doriešiť do júnového summitu Európskej únie.

Grécko-macedónsky spor o názve bývalej juhoslovanskej republiky sa môže čoskoro rozuzliť

Riešenie sporu medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko by sa mohol už v najbližších dňoch posunúť o krok vpred. Takmer 70 percent Grékov však s názvom, ktorý by obsahoval slovo „Macedónsko“, stále nesúhlasí.

Zaevova deväť mesačná stredoľavá vláda začala s gréckou stranou o názve vyjednávať aj na popud Bruselu. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko potrebuje spor o názve so svojim južným susedom doriešiť na to, aby jej Únia povolila posun v rokovaniach o vstupe do bloku. Nový názov krajiny, ako aj ďalšie reformy, by mali krajinu posunúť vo vyjednávaniach do pozície oficiálnej kandidátskej krajiny.

Demonštranti: Zmena názvu má meniť aj identitu

Kým Zaev v Londýne predstavoval macedónske možnosti, v Skopije protestovali tisíce nespokojných občanov. Podľa nich totiž zmenou názvu krajiny pripravia Gréci Macedónsko aj o „macedónsku identitu“.

Protesty pod názvom „Za obranu názvu krajiny a národnú identitu“ mali byť podľa agentúry AP organizované niekoľkými nacionalistickymi asociáciami. A hoci išlo o pokojné protesty, na niekoľkých miestach sa zakončili pálením gréckych vlajok.

Demonštrácie začiatkom tohto týždňa prebiehali v menšom rozsahu aj v Grécku. Obyvatelia Helénskej republiky odmietajú využitie pojmu „Macedónsko“ v názve juhoslovanskej krajiny. Podľa nich Alexander Macedónsky historicky nebol Slovanom a juhoslovanská republika si na túto osobnosť nemôže robiť nároky. Navyše, Grécko pojem „Macedónsko“ využíva v názve severogréckeho regiónu, ako aj ďalších inštitúcií, ktoré v regióne pôsobia, vrátane letiska či najväčšej univerzity v Solúne.

Protesty však neprilákali toľko pozornosti ako koncom januára, či začiatkom februára, kedy sa v Solúne a v Aténach zhromaždili desiatky tisíc Grékov.

Gréci od svojho severného suseda požadujú aj splnenie ďalších krokov. Balkánska krajina má v prvom rade prestať s „tichými územnými nárokmi“. Skopje tvrdí, že tieto záležitosti už doriešilo v ústavných zmenách v roku 1995, no Atény hovoria o nárokoch Bývalej juhoslovanskej republiky na územné časti svojho severného regiónu Macedónsko.

Posledným ústupkom na maceodónskej strane bolo premenovanie najväčšieho letiska v hlavnom meste Skopje. Doterajšie Letisko Alexandra Veľkého (FAGA) nesie od 6. februára meno Medzinárodné letisko Skopje.