Mikuláš Dzurinda: Nové rozšírenie by prospelo aj Únii samotnej

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda [TASR/Michal Svítok]

Integrácia západného Balkánu stagnuje. V čase brexitu by pritom mohla povzbudiť súdržnosť Európskej únie, hovorí pre euractiv.sk slovenský expremiér.

Deklarácia, ktorá má vzísť zo summitu Európskej únie a západného Balkánu, sa vyhýba slovám „rozšírenie“, „vstup“ a „členstvo“. Vyhlásenie lídrov, ktoré uniklo do médií ešte pred štvrtkovým (17. mája) summitom v Sofii, sľubuje západnému Balkánu len „európsku perspektívu“. To nie je oveľa viac, ako mu sľúbil summit v Solúne v roku 2003. Ten sa skončil závermi o jeho „budúcnosti v Európskej únii“.

Slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda si napriek tomu o sofijskej deklarácii myslí, že to „nie je vôbec málo“.

„Od summitu očakávam to, čo jeho iniciátor – bulharské predsedníctvo,“ povedal Dzurinda pre euractiv.sk v predvečer summitu. „Povzbudenie nielen pre lídrov krajín západného Balkánu, ale aj pre všetky segmenty spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií.“ Zároveň by podľa Dzurindu „bolo chybou, keby sme zajtra (vo štvrtok na summite) vzbudili na summite nereálne očakávania.“

Počas Dzurindových vlád sa Európska únia rozšírila na východ. V roku 2004 do nej vstúpilo Slovensko a v roku 2007 Bulharsko, ktoré teraz predsedá Rade EÚ. Dzurindove vlády podporovali európsku integráciu západného Balkánu. Dnes expremiér predsedá think-tanku Európskej ľudovej strany Wilfried Martens Centre a v Sofii otváral konferenciu o regióne ašpirujúcom na členstvo.

Rozšírenie by prospelo aj Únii

Do Európskej únie vstúpili z krajín západného Balkánu už Slovinsko (v roku 2004) a Chorvátsko (v roku 2013). Ostatné krajiny bývalej Juhoslávie a susedné Albánsko si musia ešte počkať.

Status kandidátskej krajiny už získali Albánsko, Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora, predvstupové rokovania však otvorili len posledné dve. Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu a Kosovo, tie sú len „potenciálnymi kandidátmi“.

V súčasnosti proces integrácie západného Balkánu podľa Dzurindu stagnuje. „Bolo by fajn, keby ožil,“ hovorí expremiér. Podľa neho by prospel západnému Balkánu, ale v čase brexitu a odstredivých tendencií môže povzbudiť aj súdržnosť samotnej Únie.

Mikuláš Dzurinda: Ako elitní demokrati sme prepadli politickej korektnosti

Riešenie migračnej krízy vidí za hranicami Únie, Orbána sleduje balansovať na hrane, stále však v norme. V ruskej Dume by vystúpil tiež, no prejav by si pripravil odlišný a za ´68 by žiadal ospravedlnenie.

„Snaha integrovať sa je znakom atraktívnosti a zmysluplnosti európskeho projektu,“ tvrdí Dzurinda. Dodáva, že to platí „samozrejme len za predpokladu, že budú krajiny západného Balkánu na vstup pripravené.

Integračný proces je náročnejší

Novšie členské krajiny vrátane Slovenska vo všeobecnosti podporujú rozšírenie Únie na celý Balkán, starší členovia na čele s Francúzskom a Holandskom sú skôr skeptickí.

Čo môže stredná Európa urobiť pre západný Balkán? „Najviac im pomôžeme, ak im odovzdáme naše skúsenosti,“ hovorí Dzurinda, ktorý bol dva roky aj ministrom zahraničných vecí.

Zároveň súhlasí s tým, že podmienky vstupu sú dnes prísnejšie ako v čase, keď sa ich snažilo splniť Slovensko. „Kritériá týkajúce sa právneho štátu sú dnes vnímané ako dôležitejšie, dôraz na ne bude významnejší,“ vysvetľuje Dzurinda.

Krajiny ako Poľsko a Maďarsko dávajú starým členským štátom podľa neho dôvod zamyslieť sa, či je ich príslušnosť k Západu nezvrátiteľná. V roku 2004, keď krajiny V4 do Únie vstupovali, bolo ich smerovanie na západ naozaj považované za nezvrátiteľné, tvrdí slovenský expremiér.

Proces rozširovania je podľa neho náročnejší aj pre rôzne krízy, ktoré musela Únia v poslednom čase prekonávať. „Situáciu na západnom Balkáne navyše komplikuje, že je tam aktívne Rusko, ale aj Turecko,“ dopĺňa Dzurinda.

Je tu ešte špecifické postavenie Kosova, pre ktoré na sofijský summit neprišiel španielsky premiér. Prístupový proces Kosova komplikuje jeho neuznanie zo strany piatich členov EÚ. Patrí medzi nich aj Slovensko. Dzurinda tento postoj v minulosti obhajoval, aj ako minister zahraničných vecí v roku 2010. Na otázku euractiv.sk, či netreba tento názor prehodnotiť, nechcel odpovedať.

Sľubovať konkrétny rok je chyba

Pred európskymi lídrami je rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Macedónskom. Na sofijskom summite však zrejme nerozhodnú. Scenár, že by tak urobili na júnovom formálnom summite v Bruseli, je tiež optimistický.

Dzurinda cituje bývalého rakúskeho premiéra Wolfganga Schüssela (2000-2007), podľa ktorého sa musí Únia vyhnúť kombinácii veľkých sľubov a slabých výsledkov. Slovenský expremiér zároveň zdôrazňuje, že hoci „bude cesta do Únie nesmierne hrboľatá, destinácia za to úsilie stojí.“

Európska komisia sa vo februári vyslovila za rok 2025 ako možný dátum nového rozšírenia. K tomuto termínu sa prihlásilo aj polročné bulharské predsedníctvo.

Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

Dzurinda však tvrdí, že „keby sme to takto vnímali, dopustili by sme sa chyby.“

„Zodpovednosť za túto otázku majú len občania krajín západného Balkánu, nie bruselský úradník,“ myslí si slovenský expremiér. Oni si podľa neho musia vo voľbách vybrať politikov, ktorí uskutočnia potrebné reformy.

Ako presvedčiť Francúzov

Najbližšie môžu do Únie vstúpiť Srbsko a Čierna Hora. „Z čisto technického hľadiska je najďalej Čierna Hora, lebo jednou nohou je už na Západe,“ hodnotí Dzurinda s odkazom na členstvo Podgorice v NATO.

Pozornosť sa preto skôr sústredí na Srbsko, ktoré je v regióne najväčšie. „Pokrok v jeho integrácii by priniesol väčšiu stabilitu na západný Balkán a potiahol by aj Bosnu a Hercegovinu. Tiež by to znamenalo, že sa usporiadali vzťahy medzi Srbskom a Kosovom,“ myslí si expremiér. „Chorvátsko a Srbsko by potom boli osou stability na západnom Balkáne.“

Ako však presvedčiť krajiny skeptické k rozširovaniu? Základom sú podľa neho ekonomické vzťahy a dobré podmienky pre investície. „Najpresvedčivejší dôkaz podá Peugeot-Citroën, ak investuje v Niši alebo Belehrade,“ vysvetľuje Dzurinda, počas vlády ktorého na Slovensku vyrástla továreň na automobily skupiny PSA.

„Toto si všimne aj francúzsky prezident. Možno sa mu nebude páčiť, ak z Francúzska odídu pracovné miesta, ale zamyslí sa, či to neznamená, že krajina sa pozviechala,“ uzatvára expremiér.