Ministerka obrany Severného Macedónska: Dohodu zachránila perspektíva vstupu do NATO, nie do EÚ

Ministerka obrany Severného Macedónska Radmila Šekerinská na stretnutí s generálnym tjaomníkom NATO Jensom Stoltenbergom na stretnutí v Skopje. [EPA-EFE/Tomislav Georgiev]

Zatiaľ čo NATO okamžite po ratifikácii dohody z Prespa prizvalo Severné Macedónsko k vstupu do aliancie, Únia so začatím prístupových rokovaní pod tlakom starých členských štátov váha.

„Bez vízie vstupu do NATO by dohoda z Prespa bola mŕtva,“ vyhlásila ministerka obrany a vicepremiérka Severného Macedónska Radmila Šekerinská na margo dohody, ktorá tento rok ukončila dlhoročný spor o názov krajiny medzi Gréckom a vtedajším Macedónskom.

Rolu Únie v rokovaniach ale Šekerinská kritizovala na pondelkovom (18. marca) podujatí nemeckého Maršalovho fondu v Bruseli.

„Veľkou slabinou počas rokovaní bolo, že sme nevedeli odhadnúť, ako Únia zareaguje na dohodu z Prespa a či bude dostatočne silná, aby s nami otvorila rokovania,“ povedala.

Vstup Severného Macedónska do NATO a EÚ kvôli spornému názvu blokovalo Grécko. Kandidátskou krajinou na vstup do Únie je už od roku 2005.

Nie Únia, ale NATO

Dohodu z Prespa prijali všetky krajiny Únie s nadšením. Jedinou výnimkou bol už tradične maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pred ratifikáciou v Severnom Macedónsku podporil nacionalistickú, opozičnú stranu VMRO-DPMNE v jej odpore proti dohodnutému kompromisu. Orbánov Fidesz má s VMRO-DPMNE dlhodobo dobré vzťahy. Keď v novembri šéfa strany Nikolu Gruevského súd odsúdil za zneužitie moci, Gruevski ušiel do Budapešti a požiadal tam o azyl.

Podľa Šekerinskej však Únia v praxi svoj postoj k balkánskej republike nezmenila. Zatiaľ čo NATO Skopje okamžite prizvalo k vstupu, Únia podľa nej so začatím rokovaní váha. Brusel pôvodne Skopje sľúbil začať negociačnú procedúru v júni.

Šekerinská tvrdí, že hoci sa staré členské krajiny Únie ako Francúzsko, Dánsko a Holandsko pozitívne postavili ku vstupu Severného Macedónska do NATO, váhajú s odobrením rokovaní o jej vstupe do Únie. Komisia pod tlakom odložila každoročné správy o rozširovaní na obdobie po májových eurovoľbách.

Napriek masovým demonštráciám schválil grécky parlament dohodu s Macedónskom

Grécki zákonodarcovia schválili dohodu z Prespa o zmene názvu svojho suseda na Severné Macedónsko. Premiérovi Tsiprasovi sa s menšinovou vládou podarilo vďaka ôsmim opozičným hlasom pretlačiť dokument, ktorý má ukončiť 27-ročný spor medzi dvoma krajinami.

„Napriek tomu, že každá krajina Únie dohodu uznala ako míľnik vo vzťahoch v regióne, Únia nebola ochotná urobiť potrebné kroky,“ sťažovala sa Šekerinská. „Ak by sme nemali víziu vstupu do NATO, dohoda z Prespa mohla byť mŕtva, kvôli neochote Únie dostáť svojim slovám,“ pokračovala.

„Keď sa snažíme pochopiť ťažké rozhodnutia v našom regióne, v Gruzínsku, Ukrajine, musíme štátom dať nádej, ktorá ale nemôže byť nejednoznačná. Politika otvorených dverí musí byť dôveryhodná, aby sa na ňu každý mohol spoľahnúť.“ Šekerinská dodala, že jej krajina nikdy neočakávala, že vstup do Únie závisí iba od dohody s Gréckom.

Rokovania dohody pritom neboli jednoduché podobne ako samotná ratifikácia. Začiatkom roka dohoda rozbila grécku koalíciu, keď Nezávislí Gréci (ANEL) požadovali referendum, ktoré Syriza odmietla vypísať. Strana následne opustila koalíciu. Premiérovi Tsiprasovi sa dohodu podarilo pretlačiť s pomocou hlasov nezávislých poslancov a opozície. Iba hodiny pred hlasovaním sa voči dohode postavil aj konzervatívny grécky eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos, keď ju nazval „problematickou“.

Proces skomplikoval aj eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn, ktorý vyhlásil, že dohodu je nutné dokončiť do dvoch týždňov. Komisia pritom nebola súčasťou rokovaní.

Situácia dospela až do bodu, kedy obe krajiny vyzvali Úniu, aby rokovania nepodkopávala a nezasahovala do procesu vedeného OSN.

Severné Macedónsko sľuby splnilo, teraz je na rade Únia

Ľavicová grécka vláda na Európsku úniu teraz tlačí, aby dodržala svoj sľub Severnému Macedónsku a v júni otvorila prístupové rokovania. Grécky minister zahraničných vecí Giorgos Katrougalos vyhlásil, že Skopje okrem dohody z Prespa presadilo široké reformy v oblasti boja s organizovaným zločinom a štátnej služby. Krajina podľa neho plní sľuby a Únia musí splniť tie svoje.

Ohľadne júnového termínu začiatku rokovaní je Katrougalos skeptický. „Pokiaľ berieme v úvahu súčasné postoje v Únii, existujú oprávnené obavy. V Únii sa vedie boj o budúcnosť Európy,“ povedal.

Zmluva s Macedónskom takmer položila grécku vládu, Tsipras hlasovanie o dôvere ustál

Dohoda so Skopje rozbila grécku koalíciu, no Tsiprasova vláda môže stále skončiť ešte pred plánovanými októbrovými voľbami. Od ratifikácie zmluvy závisí macedónske členstvo v EÚ aj NATO. Slovenská vláda už pristúpenie Severného Macedónska do NATO schválila s výhradou ratifikácie dohody.

„Severné Macedónsko prijalo hodnoty otvorenej spoločnosti, problémy rieši cez dialóg, odmietlo náboženskú zaujatosť a xenofóbiu. Preto by sme mali podporiť jeho vstup,“ povedal minister.

Podľa Ruska je dohoda výsledkom snahy o rozširovanie NATO

Politiku otvorených dverí naopak v nedávnom prejave zdôraznil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Rozširovanie NATO nie je provokácia. Rešpektujeme právo každej krajiny rozhodnúť o svojej budúcnosti bez nátlaku a zasahovania do vnútorných záležitostí,“ povedal Stoltenberg.

Silný odpor voči dohode z Prespa malo Rusko. Práve kvôli obavám z pristúpenia Severného Macedónska do NATO. Krajinu s novým názvom Kremeľ napokon oficiálne uznal.

Moskva zdôrazňovala, že Spojené štáty v súvislosti s dohodou tlačili na Skopje, kvôli snahe o rozšírenie NATO v regióne. Pokiaľ Severné Macedónsko do aliancie vstúpi, mimo nej ostanú na Balkáne iba Srbsko a Bosna a Hercegovina.