Množstvo Srbov vníma nezávislosť Kosova ako reálnu možnosť

Viac ako tretina respondentov prieskumu nepovažuje za najväčší problém svojej krajiny vzťahy s Kosovom, ale nezamestnanosť, nízku životnú úroveň či korupciu. [Franco Pecchio/ Flickr]

Takmer polovica Srbov si myslí, že „Kosovo je už stratené“. Štát by sa mal podľa nich zamerať na dosiahnutie členstva v EÚ a ekonomické problémy, ukázal nový prieskum.

Prieskum spoločnosti Ipsos Strategic Marketing odhalil, že 42 percent respondentov si myslí, že Kosovo je už stratené a politická pozornosť by sa mala upriamiť radšej na európsku integráciu.

Žiadne osobné obete

Významná časť respondentov prieskumu (36 percent), ktorý si objednala Nadácia otvorenej spoločnosti, sa domnieva, sa na druhej strane domnieva, že Srbsko nebude mať z členstva v Európskej únii žiadny prospech a vláda by namala v otázke Kosova robiť kompromisy.

Kosovo opäť rozdeľuje krajiny. Kto príde na summit do Sofie?

Sofia sa pripravuje na májový summit o západnom Balkáne, ktorý je podľa mnohých hlavným bodom bulharského predsedníctva. Je však jasné, že nie všetci hostia budú chcieť sedieť pri rovnakom stole.

Väčšina občanov však nie je pripravená priniesť žiadne osobné obete v prípade boja za bývalú provinciu – 85 percent z nich by sa tam nepresťahovalo, 78 percent by sa nezrieklo časti svojich príjmov na toto snaženie, a 60 percent nie je ochotných vzdať sa bezvízového cestovania do Európy.

Až 40 percent opýtaných sa ale obáva, že uznanie nezávislosti Kosova by viedlo k ďalšej roztrieštenosti Srbska. Dve tretiny z nich by však neakceptovali kosovských Albáncov v najvyšších štátnych funkciách.

Členstvo Srbska v Európskej únii

Uzavretie komplexnej dohody o normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom je jednou z dôležitých podmienok srbského členstva v Únii.

Srbsko a Čierna Hora by mohli do Únie pristúpiť v roku 2025

„Je čas dokončiť prácu z roku 1989,“ uviedol eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Johannes Hahn.

Priština a Belehrad sa však v mnohých otázkach nedokážu zhodnúť. Kosovo chce úplné uznanie svojej nezávislosti a kreslo v Organizácii Spojených národov. Podľa srbského prezidenta Aleksandara Vučiča je Srbsko pripravené prijať riešenie, ktoré však neuspokojí ani jednu zo strán.

Európska únia ale vníma Vučića ako jediného štátnika, ktorý môže kosovskú otázku vyriešiť a podporiť tak srbskú žiadosť o členstvo v Únii.

Viac ako 40 percent respondentov prieskumu si myslí, že prvý politik, ktorý by uznal, že Kosovo je už stratené, by preukázal veľkú odvahu a získal by si tak uznanie a rešpekt mnohých ľudí.

Zároveň by však spáchal „politickú samovraždu“.

Nezamestnanosť, životná úroveň, korupcia

Srbsko vníma Kosovo ako kolísku svojej kultúry a identity. Napriek tomu si 44 percent opýtaných myslí, že bohaté kultúrne dedičstvo Srbska v Kosove a Srbov, ktorí tam zostali je možné ochrániť prostredníctvom spolupráce s medzinárodným spoločenstvom a kompromisom s kosovskými Albáncami. Konflikt by nič nevyriešil.

Podľa 39 percent občanov však musí Kosovo zostať súčasťou Srbska.

Viac ako tretina respondentov považuje za najväčší problém svojej krajiny nezamestnanosť. Každý desiaty uviedol nízku životnú úroveň, päť percent spomenulo korupciu a štyri percentá zločin a chudobu.

Kosovo aj Srbsko musia zabrať, no v Únií sú stále vítané

Vzájomné vzťahy Belehradu a Prištiny sa zlepšili, ale vlády oboch krajín majú čo v prístupovom procese dobiehať, konštatuje Európsky parlament.

Vyše polovica respondentovudalosti súvisiace s Kosovom nesleduje. Štvrtina z nich má o problematike len všeobecný prehľad.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008. Doteraz ho uznalo viac ako 100 krajín vrátane 23 členských štátov Európskej únie. Slovensko medzi nimi nie je.

Srbsko jeho nezávislosť naďalej odmieta.

Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil koncom decembra na štandardnej vzorke 1045 respondentov.