Grécki zákonodarcovia schválili dohodu z Prespa o zmene názvu svojho suseda na Severné Macedónsko. Premiérovi Tsiprasovi sa s menšinovou vládou podarilo vďaka ôsmim opozičným hlasom pretlačiť dokument, ktorý má ukončiť 27-ročný spor medzi dvoma krajinami.
Demonštranti sa pred gréckym parlamentom v tisíckach zoskupovali počas ostatného víkendu, ale aj počas rozpravy vo štvrtok (24. januára) a hlasovaní v piatok (25. januára). Hoci malo hlasovanie prebehnúť skôr, predsedajúci ho pre veľký záujem členov zákonodarného zhromaždenia vyjadriť sa v pléne odročil na piatkový obed.
Hlasovanie prebiehalo nepokojne, členovia parlamentu sa častovali najrozličnejšími pomenovaniami, no napokon grécky parlament dohodu so svojím susedom schválil a potvrdil, že uznáva nový názov krajiny Severné Macedónsko. Premiérovi sa totiž podarilo zabezpečiť si aj hlasy nezávislých poslancov a opozície, nakoľko jeho strana Syriza vládne od polovice januára v krajine v menšine.
Historické hlasovanie a schválenie dohody má ukončiť 27-ročný spor medzi dvoma krajinami. Grécky parlament zároveň potvrdil, že súhlasí s pomenovaním jazyka, ktorý sa bude označovať za macedónčinu s poznámkou, že ide o súčasť slovanskej jazykovej skupiny. Označenie národnosti ostane macedónske. Macedónska strana zmeny v miestnej ústave schválila ešte v minulom roku.
Vďaka odobreniu dohody sa Severnému Macedónsku otvorí cesta do NATO, pričom tridsiatym členom Aliancie by sa mohli stať už na budúci rok. Výrazne by sa mali posunúť aj rokovania o vstupe balkánskej krajiny do Európskej únie.
This success could not have happened without the firm #EUaccession perspective for soon to be North Macedonia. This is the #EU power of attraction at its best, which brings stability and prosperity to the region at a time when destabilizing forces are on the rise. 2/4
— Johannes Hahn (@JHahnEU) January 25, 2019
Kontroverzní oponenti
Masové demonštrácie, ktorých sa zúčastnili tisíce Grékov, vyjadrovali nesúhlas s prijatím dohody s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o zmene názvu krajiny. Zákonodarcov označovali za vlastizradcov. Podľa časti protestujúcich, ktorých zorganizovali grécki komunisti, tlačili západné mocnosti na Atény, aby dohodu so susednou krajinou prijali.
Medzi sektory a osobnosti, ktoré s odsúhlasenou zmenou názvu krajiny v Grécku nesúhlasia, patria aj niektoré priemyselné únie, či vrcholoví predstavitelia Grécka na medzinárodných fórach.
Prezident severogréckej pobočky Gréckej geotechnickej komory Athanasios Saropoulos napríklad varoval, aby si regionálne agropotravinárske podniky zaregistrovali svoje ochranné známky ešte pred parlamentnou ratifikáciou dohody z Prespa.
Podľa neho sú obchodné označenia výrazov „Macedónsko“ a „macedónsky“ jednou zo „šedých zón“ dohody. Obe vlády prisľúbili, že sa ochrannému označeniu budú venovať po ratifikácii dohody na oboch stranách, písal portál Neoskosmos.com.
Rozhorčenie, tentokrát v Bruseli, spôsobil len niekoľko hodín pred hlasovaním v gréckom parlamente aj európsky komisár pre migráciu a občianstvo Dimitris Avramopoulos. Vo svojom stredajšom (23. januára) vyhlásení prelomil nominant najsilnejšej opozičnej strany Nová demokracia mlčanie a postavil sa proti línii Európskej komisie.
„Dohoda z Prespa nie je v rovnováhe, a preto je problematická,“ uviedol Avramopoulos. Portál EURACTIV.com pripomína, že postoj gréckeho stredo-pravého politika je v rozpore s oficiálnou pozíciou Európskej komisie. Komisár, ktorého do funkcie nominovala ešte predchádzajúca vláda na čele s jeho materskou stranou, zastupuje v Bruseli liberálnejšie krídlo strany. Až tesne do hlasovania v gréckom parlamente sa Avramopoulos držal stranou. Podľa portálu však bol pod tlakom materskej strany svoj postoj napokon deklaroval.
Konzervatívna opozícia v Grécku obviňuje súčasnú vládu Alexisa Tsiprasa, že odovzdala macedónsku identitu a jazyka svojmu severnému susedovi, ktorý sa stal nezávislým po rozpade Juhoslávie v roku 1991.
Vládna strana Syriza trvá na tom, že nasledovala národnú líniu, ktorou bola snaha o nový názov s geografickým rozlíšením, teda Severné Macedónsko. Vláda tiež tvrdí, že macedónsky jazyk bol uznaný na konferencii OSN v Aténach v roku 1977, teda ešte počas vlády Novej demokracie.
Postupná ratifikácia
Po tom, ako sa obe krajiny prostredníctvom svojich premiérov v júni 2018 pri jazere Prespa dohodli, začala s ratifikáciou najprv bývalá juhoslovanská krajina. Hoci macedónsky parlament najprv návrh schválil, prezident ho odmietol podpísať. Zákon o zmene názvu dokonca označil za „trestný čin“.
Referendum, ktoré malo mať len poradnú váhu, sa konalo 30. septembra. Nakoľko sa ho napokon zúčastnilo len o čosi viac ako 30 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Vyše 91 percent voličov však dohodu s Gréckom podporilo.
Macedónsky parlament sa teda po druhýkrát pokúšal prelomiť prezidentovo veto, čo sa mu napokon v októbri minulého roka podarilo. Grécky parlament mal dohodu ratifikovať až po plnom macedónskom súhlase.
Začiatkom roka ale dohoda so Skopje rozbila grécku vládnu koalíciu. Podľa strany Nezávislí Gréci (ANEL), ktorá do januára vládla spolu s premiérovou stranou Syriza, mala byť dohoda schválená aj v referende. Syriza referendum vypísať odmietla a strana ANEL opustila koalíciu.
Hoci hlasovanie o dôvere vláde v parlamente Tsipras v polovici januára ustál, nie je úplne isté, či sa mu v menšine podarí dovládnuť do plánovaných parlamentných volieb v októbri. 145 kresiel majú poslanci strany Syriza, vládu ale podporujú aj dvaja odpadlíci strany ANEL a jeden nezávislý poslanec.
Podľa celoštátneho prieskumu takmer 70 percent Grékov dohodu so Skopje nepodporuje.