Po návšteve Macrona, Scholza, Draghiho a Iohannisa na Ukrajine už jej členstvo v bloku odporúča aj eurokomisia

Iohannis, Draghi, Scholz a Macron s ukrajinským prezidentom Zelenskyjm na návšteve Kyjeva. [EPA-EFE/Ludovic Marin/POOL MAXPPP OUT]

Štvorica lídrov na návšteve Kyjeva potvrdila, že ich krajiny sú „okamžite“ pripravené zaručiť Ukrajine oficiálny štatút kandidátskej krajiny. Koľko však negociačný proces potrvá, nevie nikto z nich odhadnúť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi navštívili včera (16. júna) Ukrajinu prvýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

Traja lídri, ku ktorým sa na návšteve Ukrajiny pridal aj rumunský prezident Klaus Iohannis, uviedli, že sú pripravení „okamžite“ zaručiť Ukrajine oficiálny štatút kandidátskej krajiny potrebný na vstup do Európskej únie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto vyhlásenie privítal a vyjadril nádej, že sa na to členské štáty dohodnú pred blížiacim sa summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 23. a 24. júna.

„Sme pripravení pracovať na tom, aby sa náš štát stal riadnym členom EÚ,” povedal Zelenskyj pred budúcotýždňovým summitom.

Európska komisia navrhuje platformu na obnovu Ukrajiny

Spolu so zvýšením krátkodobej rozpočtovej pomoci ukrajinskej vláde o deväť miliárd eur navrhla Európska komisia aj zriadenie platformy na obnovu Ukrajiny. Tá by pomohla s rozsiahlymi finančnými potrebami obnovy celej krajiny, ktoré sa odhadujú až na 600 miliárd dolárov.

Deň po návšteve (17. júna) už kandidátsky štatút Ukrajine odporučila udeliť aj eurokomisia. Jej členovia pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyen hlasovali za udelenie kandidátskeho štatútu aj Moldavsku.

Gruzínsko, ktoré na štatút rovnako čaká, musí podľa šéfky eurokomisie jasne potvrdiť svoje európske smerovanie a odhodlanie k reformám. Európska exekutíva preto navrhuje Gruzínsku poskytnúť európsku perspektívu a v neskoršom posúdení sa vrátiť k rozhodnutiu, či si zaslúži aj kandidátsky štatút.

Ukrajinu čaká dlhý proces

„Ukrajina patrí do európskej rodiny,” vyhlásil aj kancelár Scholz počas návštevy. Proces vedúci k členstvu Ukrajiny v Európskej únii môže ale podľa nemeckého kancelára „trvať veľmi dlho”. Toto úsilie sa však „vyplatí“, pretože vyhliadky na prijatie do EÚ dajú Ukrajincom nádej, povedal Scholz.

Počas návštevy Kyjeva však nevyslovil žiadne konkrétne prísľuby pre ďalšie dodávky zbraní na Ukrajinu.

„Robíme to, čo je nevyhnutné, a robíme to opatrne,” uviedol v rozhovore pre stanicu RTL/ntv.

Podľa Nemecka by sa Únia mala pripravovať na „33 a viac“ členských štátov

Nemecko chce konferenciu o budúcnosti Európy využiť na ďalší rozvoj EÚ, aj cez zmenu zmlúv a zrušenie jednohlasného rozhodovania v zahraničnej politike, povedala pre EURACTIV nemecká štátna tajomníčka pre európske záležitosti Anna Lührmann.

„Každý z nás štyroch podporuje okamžité udelenie kandidátskeho štatútu (Ukrajine) na pristúpenie (k EÚ),” povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii so Scholzom, Draghim a Iohannisom.

Francúzsky prezident poznamenal, že prípadné udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine bude brať do úvahy aj situáciu na Balkáne a v Moldavsku.

Macron tiež oznámil, že Francúzsko dodá v nasledujúcich týždňoch Ukrajine šesť ďalších samohybných húfnic Caesar. Paríž dosiaľ Kyjevu poskytol na obranu pred ruskou inváziou 12 takýchto húfnic.

Európsky týždeň | Francúzsko navrhuje pre Ukrajinu špeciálne partnerstvo

Podľa francúzskeho prezidenta by mala byť Ukrajina súčasťou „európskeho politického spoločenstva“. Čo by to pre ňu znamenalo? V druhej téme sa venujeme navrhovanému embargu na ruskú ropu.

Taliansky premiér Draghi vyhlásil, že Taliansko chce, aby sa Ukrajina stala členským štátom EÚ.

„Najdôležitejším posolstvom našej návštevy je, že Taliansko chce, aby bola Ukrajina v EÚ, chce, aby mala štatút kandidátskej krajiny,” povedal.

Šéf talianskej vlády dodal, že EÚ chce mier, avšak Kyjev musí byť schopný brániť sa proti agresii Moskvy.

Štvorica lídrov navštívila aj Irpiň, kde Komisia OSN, rovnako ako v Buči, zhromažďuje informácie o svojvoľnom zabíjaní civilistov, ničení majetku, rabovaní a útokoch na civilnú infraštruktúru vrátane škôl.

„V Irpini som cítil hrôzu a nádej – nádej na obnovu a budúcnosť,” uviedol Draghi. Scholz na Twitteri poznamenal, že mesto Irpiň sa stalo symbolom „nepredstaviteľnej krutosti” a „nezmyselného násilia”.