Policajný zásah na Srbmi obývanom severe Kosova ohrozuje riešenie sporu medzi Prištinou a Belehradom

Zásah kosovských policajných zložiek v meste Cabra na severe Kosova. [EPA-EFE/Stringer]

Kosovské policajné zložky na Srbmi obývanom severe zasiahli proti organizovanému zločinu. Belehrad a Moskva hovoria o útoku na etnických Srbov a Bosniakov. Srbsko uviedlo armádu do stavu pohotovosti.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa po včerajšej razii kosovských policajných zložiek opäť stupňuje. Razia viedla k zatknutiu minimálne 19 ľudí. Jedným z nich je aj ruský pracovník OSN. Podľa zdroja z kosovskej štátnej správy sa pri potýčkach, ktoré zásah sprevádzali zranilo šesť srbských civilistov a päť policajtov.

Belehrad obviňuje Prištinu z cieleného zásahu na Srbov a Bosniakov v severnom Kosove a z pokusu získať kontrolu nad touto oblasťou. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok (28. mája) Kosovo obvinilo zo stupňovania etnického napätia a podkopávania pokroku, ktorý sa v zmierení medzi Srbskom a Kosovom podarilo dosiahnuť.

Oficiálna verzia hovorí, že  razia bola odpoveďou na vyšetrovanie pašeráctva, úplatkárstva a zneužívanie postavenia a nebola mierená proti nijakému konkrétnemu regiónu ani národnosti. Na tlačovej besede túto verziu potvrdila Miradije Kelmendiová, zástupkyňa kosovského policajného inšpektorátu. Polícia zasiahla na dvanástich miestach.

Bojová pohotovosť

Srbský prezident Aleksandar Vučič v reakcii uviedol srbskú armádu do bojovej pohotovosti. „Urobím všetko preto, aby som zachoval mier a stabilitu, ale v prípade ďalších provokácii sme pripravení konať,“ vyhlásil Vučič v parlamente.

„Ako najvyšší veliteľ  som naše armádne zložky uviedol do plnej bojovej pohotovosti. Pri ohrození stability a obyvateľov severného Kosova budú našich ľudí chrániť,“ pokračoval v prejave k poslancom. Vyhlásenie bojovej pohotovosti na srbskej strane nie je nezvyčajné. Dochádza k nej pravidelne v časoch rastúceho napätia medzi dvomi stranami.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Kosovo srbskú verziu udalostí odmieta. Prezident Hashim Thaci reakciu Vučiča označil za populizmus. Policajné zložky si podľa neho iba robili svoju rutinnú prácu. Kosovský minister zahraničných vecí Behgjet Pacolli poznamenal, že sa pravdepodobne nejednalo o poslednú policajnú operáciu na severe Kosova. „Boj s organizovaným zločinom bude pokračovať,“ povedal reportérom v Bratislave na summite V4 a západný Balkán.

Srbskú menšinu, ktorá žije v severnej časti krajiny Thaci vyzval na zachovanie pokoja a všetkých obyvateľov požiadal, aby podporili boj s organizovaným zločinom a netolerovali kriminalitu. Rovnaký slovník použili zástupcovia misie KFOR, vedenej severoatlantickou alianciou. Stanovisko KFOR jednanie Kosova podporuje a tvrdí, že vyšetrovanie aj raziu pozorne sledovalo. Členovia KFOR sú v prípade vyostrenia napätia pripravení zasiahnuť.

Pobúrení Rusi

Rusov kosovský zásah pobúril. Oficiálne stanovisko ruského ministerstva zahraničných vecí raziu označilo za „ďalšiu provokáciu s cieľom zastrašiť nealbánske obyvateľstvo a získať kontrolu nad severom krajiny silou“. Už aj tak napätú situáciu ešte vyostril fakt, že jedným zo zadržaných bol aj občan Ruskej federácie.

Šéf kosovského policajného zboru Rashit Qalaj tvrdí, že ruský spolupracovník OSN bol zadržaný, pretože pomáhal stavať barikádu na cestnej komunikácii, ktorá mala postup policajných zložiek spomaliť. Spoliehal sa pritom na svoju diplomatickú imunitu.

Kosovský premiér Ramush Haradinaj zadržaného Rusa nazval „diplomatom v úvodzovkách“. „Kosovo aj ďalšie krajiny regiónu sú dobre oboznámené s ruskou snahou destabilizovať Balkán,“ napísal na sociálnej sieti Twitter. Dvoch pracovníkov OSN kosovské zložky už medzičasom prepustili.

Kosovo sa od Srbska odtrhlo po intervencii NATO v roku 1999. Formálne vyhlásilo nezávislosť o deväť rokov neskôr. Belehrad však do dnešného dňa Kosovo považuje za súčasť svojho územia. Nový štát neuznalo ani Rusko, Španielsko, Grécko či Slovensko. Priština má stále nad severom svojho územia iba obmedzenú kontrolu.

Nevhodný čas

V poslednom roku sa v Srbsku aj Kosove začalo hovoriť o možnej výmene územia ako o riešení dlhoročného srbsko-kosovského sporu. Srbsko by v rámci výmeny získalo práve územie na severe, obývané prevažne etnickými Srbmi, výmenou za pás územia v južnom Srbsku obývaného prevažne etnickými Albáncami. Dohode však zatiaľ bráni verejná mienka aj opozícia zo zahraničia, ktorá sa stavia kriticky k akýmkoľvek územným zmenám na Balkáne. Thaci aj Vučič dohodu podporujú a snažia sa pre ňu získať podporu v domácich parlamentoch. Razia preto prichádza v nevhodnom čase a hlavne Vučičovi môže snahu o normalizáciu vzťahov skomplikovať.

„Srbi si musia vybrať medzi sladkými klamstvami a trpkou pravdou,“ povedal Vučič nedávno v parlamente s odkazom na situáciu v Kosove.

Kosovo sa Srbsko snažilo pritlačiť aj 100 percentnými clami na všetok tovar, ktorý krajina zaviedla v novembri minulého roku. Výsledkom však bolo zastavenie dialógu zo strany Srbska. V konečnom dôsledku mohli vysoké clá prispieť k nárastu organizovaného zločinu, proti ktorému teraz kosovské policajné zložky zasiahli. Silnejúce pašeráctvo ešte viac umocňuje slabá miera kontroly, ktorú Kosovo nad severným regiónom má.

V apríli Thaci vyhlásil, že dohoda so Srbskom po vzore historického urovnania medzi dnešným Severným Macedónskom a Gréckom je možná už tento rok. Posledný vývoj tomu však zatiaľ nepomáha.