Prezidentské voľby v Severnom Macedónsku vyhral prozápadný kandidát

Zvolený prezident Stevo Pendarovski (vľavo) a premiér Zoran Zaev. [EPA-EFE/Georgi Licovski]

Kandidát vládnej koalície Stevo Pendarovski vyhral voľby po tvrdej kampani, v ktorej dominovali rozdielne názory na zmenu názvu krajiny, ktorú Skopje odsúhlasilo v snahe uspokojiť Grécko a otvoriť tak cestu členstvu bývalej juhoslovanskej republiky v EÚ a NATO.

Pri prepočítaní 99,5 percentách hlasov Štátna volebná komisia oznámila, že väčšinu, 51,7 percenta, si v druhom kole prezidentských volieb zabezpečil Stevo Pendarovský, kandidát vládnej koalície, dlhoročný štátny úradník a akademik.

Jeho súperkou bola kandidátka nacionalistického VMRO-DPMNE Gordana Siljanovska-Davková. Tú podporilo 44,7 percent voličov.

Obaja kandidáti dominovali v prvom kole volieb, ktoré sa konalo pred dvomi týždňami, no rozdiel v počte hlasov vtedy nebol jednoznačný.

Víťazstvo Pendarovského je pozitívnou správou pre vládnu koalíciu, ktorá očakáva, že už v júni zistí  dátum začatia prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie a na budúci rok sa stane 30. členským štátom NATO.

Napriek masovým demonštráciám schválil grécky parlament dohodu s Macedónskom

Grécki zákonodarcovia schválili dohodu z Prespa o zmene názvu svojho suseda na Severné Macedónsko. Premiérovi Tsiprasovi sa s menšinovou vládou podarilo vďaka ôsmim opozičným hlasom pretlačiť dokument, ktorý má ukončiť 27-ročný spor medzi dvoma krajinami.

„Víťazstvo tohto konceptu dáva Severnému Macedónsku budúcnosť a je tiež našou vstupenkou do Európy,“ povedal Pendarovski novinárom po vyhlásení výsledkov volieb.

Premiér Zoran Zaev zablahoželal Pendarovskému a povedal, že „v súčasnosti nikto nemôže stáť v ceste pokroku. Ukázali sme, že sme na Európu pripravení. “

Pozitívne zhodnotil voľby aj komisár Európskej únie Johannes Hahn zodpovedný za rozširovanie. „Severné Macedónsko sa môže spoľahnúť na pokračujúcu podporu EÚ v súvislosti s jeho perspektívou pristúpenia k Únii, čím reaguje aj na silné európske ambície svojich občanov,“ uviedol Hahn.

Zosnované voľby

Grécko už celé desaťročia požadovalo, aby malá bývalá juhoslovanská republika zmenila svoj názov a tvrdilo, že spolu s ním si jeho sused robí nárok na severogrécku provinciu Macedónsko. Nový názov bol formálne ratifikovaný začiatkom tohto roka.

Dohoda však naďalej rozdeľuje Severných Macedóncov a aj v prezidentskej kampani zatienila všetky ostatné otázky.

Na rozdiel od Pendarovského je Siljanovska-Davková, univerzitná profesorka, proti zmene názvu, hoci európsku ambíciu krajiny podporila. Neúspešná kandidátka obviňovala vládu z toho, že sa obmedzuje na hospodárske reformy.

VMRO-DPMNE obvinila vládu zo „zosnovania volieb“ a dodala, že má informácie o tom, že vládna koalícia uplácala a vydierala voličov.

Europoslanci nominovali gréckeho a macedónskeho premiéra na Nobelovu cenu mieru

Podľa 33 europoslankýň a europoslancov, ktorí Alexisa Tsiprasa a Zorana Zaeva na prestížne ocenenie nominovali, musí byť „priekoppnícka dohoda“ a „odvaha presahujúca hranice štátov“ odmenená.

Prezident v Severnom Macedónsku zastáva prevažne ceremoniálnu funkciu, ale je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a podpisuje parlamentnú legislatívu.

Odchádzajúci nacionalistický prezident Gjorge Ivanov odmietal podpísať niektoré zákony, ktoré parlamentom prešli, čo častokrát odďaľovalo implementáciu kľúčových zákonov, vrátane zákona o širšom používaní albánskeho jazyka.

Ivanov však nemal žiadnu právomoc blokovať ústavné dodatky, ktoré tento rok schválila dvojtretinová väčšina parlamentu, a umožnila tak zmenu názvu na Severné Macedónsko.

Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a priniesol desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

Volebná účasť v nedeľu (5. mája) predstavovala 46,6 percenta, čo je nad hranicou potrebných 40 percent na to, aby boli výsledky platné. Celkovú nízku účasť analytici pripisujú sklamaniu voličov s tempom reforiem.

Odborník na Balkán na univerzite v Grazi, Florian Bieber povedal, že výsledok volieb potvrdil záväzok o názve krajiny a dohodu s Gréckom.

„Práve teraz je správny čas na to, aby krajina pokročila v presadzovaní právneho štátu a aby Únia dala zelenú začiatkom prístupových rokovaní,“ dodal Bieber.

Krajina sa ako bývalá súčasť Juhoslávie pokojne od zväzku štátov oddelila v roku 1991, no v roku 2001 sa ocitla na sklonku občianskej vojny. Etnickí Albánci vtedy začali ozbrojené povstanie, ktorým chceli dosiahnuť väčšiu autonómiu. Diplomati NATO a EÚ vtedy zasiahli a hrozbu občianskeho konfliktu sa im podarilo odvrátiť.