Priština zavádza clá a chystá armádu, podľa Únie koná v rozpore s medzinárodným právom

Prezident Hašim Thaci na návšteve kosovských bezpečnostných jednotiek. [EPA-EFE/Valdrin Xhemaj]

V rozpore s platnými dohodami má byť zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu, o čom má rozhodnúť parlament. Spojené štáty vytvorenie kosovskej armády považjú za prirodzené, Únia má výhrady.

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok (10. decembra) v Bruseli venovali v rámci hodnotenia situácie na západnom Balkáne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine aj vzťahom medzi Belehradom a Prištinou. Členské krajiny sa obávajú zhoršujúcej sa situácie vo vzťahoch najmä medzi trojicou štátov: Srbska, Bosny a Kosova.

Ministri zahraničných vecí vyjadrili obavy najmä nad plánmi najmladšej z krajín. Kosovský parlament má koncom tohto týždňa (14. decembra) hlasovať o tom, či svoju ľahko ozbrojené bezpečnostné zložky so 4 tisíc vojakmi pretransformuje na plnohodnotnú armádu.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci pripomenul, že po tom, ako sa európski diplomati v novembri venovali iba Bosne a Hercegovine, teraz sa ich pozornosť upriamila na daný región ako celok.

„Zdôraznili sme kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu EÚ pri transformácií tohto regiónu,“ spresnil minister a dodal, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny západného Balkánu pokračovali v nastolenom reformnom procese.

Podľa jeho slov poukázali viaceré členské krajiny EÚ na to, že aktivity kosovskej vlády nie sú v súlade s medzinárodnými pravidlami. V rozpore s platnými dohodami je napríklad zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a Hercegoviny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu.

Konkrétne výhrady

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí má Brusel konkrétne výhrady voči krokom Prištiny.

„V tej prvej veci sa vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn jednoznačne vyjadrili, že daň treba okamžite odvolať, pretože nemá opodstatnenie,“ uviedol.

Čo sa týka vytvorenia kosovskej armády, to podľa Lajčáka patrí skôr do kompetencií NATO. Zároveň však pripomenul, že Únia má aj v tomto jasné stanovisko, že takéto záležitosti musia prebiehať len v súlade s ústavou a zákonmi a musia mať tiež podporu medzinárodných spojencov, čo v tejto chvíli Kosovo nemá.

„Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ, v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Kosovo zavedené clá voči srbskému tovaru ponechá v platnosti napriek tlaku Únie

Podľa kosovského premiéra Ramuša Haradinaja plánuje Priština ponechať zavedené clá na srbské a bosnianske produkty až do momentu, kedy Srbsko právoplatne uzná Kosovo. Srbský prezident Vučič v nich vidí cestu k destabilizácii regiónu. Protiopatrenia Srbsko neplánuje.

Brnabičová: Môže prísť odpoveď

Podľa srbskej premiérky by mohli aktivity Kosova najmä v oblasti vytvorenia aktívnej armády vyvolať aj odpoveď Belehradu. Hoci Ana Brnabičová hovorila, že by v najhoršom prípade mohlo dôjsť aj k intervencii srbskej armády, len niekoľko dní predtým takýto scenár vylúčil srbský prezident Aleksandar Vucic.

Ak by kosovský parlament transformáciu štvortisícových bezpečnostných jednotiek na skutočnú armádu schválil, zmena by mohla trvať roky. Napriek tomu sú Srbi v napätí.

Podľa premiérky Brnabičovej zavedenie stopercentných taríf na srbské výrobky dovážané do Kosova zastaví vzájomný obchod a bude stáť až 42 miliónov eur mesačne, píše Reuters.

So srbskou snahou pozmeniť hranice s Kosovom nesúhlasí ani Merkelová

Politický život v Srbsku je v auguste naozaj horúci, pretože diskusie o jeho vzťahoch s Kosovom dosahujú mizernú rýchlosť. Momentálnou kľúčovou otázkou je možné uznanie bývalej provincie Srbska výmenou za územia a modifikáciu hraníc.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil nápad na vytvorenie kosovskej armády za zle načasovaný.

Spojené štáty, najväčší zo štátov Severoatlantickej aliancie, podľa slov nového veľvyslanca Washingtonu v krajine Philipa Kosnetta považujú vybudovanie armády Kosova za „pozitívny krok“, ktorý je „iba prirodzeným pre každý suverénny a nezávislý štát“.