Referendum v Macedónsku o zmene názvu krajiny je neplatné

Protest pred budovou parlamentu v Skopije po referende. [EPA-EFE/VALDRIN XHEMAJ]

V plebiscite, ktoré malo pri zmene ústavy iba poradný charakter, hlasovalo menej ako 50 percent Macedóncov. Vyše 90 percent však dohodu s Gréckom podporilo.

Na referende v Macedónsku o zmene názvu krajiny sa v nedeľu (30. septembra) zúčastnilo podľa odhadu štátnej volebnej komisie 36,8 percent registrovaných voličov, z nich 91,3 percent hlasovalo za a 5,7 percent proti. Informovali o tom tamojšie médiá i svetové tlačové agentúry.

Premiér Zoran Zaev dúfal, že občania prostredníctvom referenda preukážu silnú podporu pre júnovú dohodu s Gréckom o zmene názvu krajiny na „Republika Severné Macedónsko“, čo by vláde pomohlo získať väčšinu hlasov zákonodarného zboru pre potrebné ústavné zmeny.

Predbežné výsledky po spočítaní viac ako 97 percent hlasov ukazujú, že 91,3 percent voličov hlasovalo za dohodu, avšak volebná účasť bola len 36,8 percent.

Gréci a Macedónci sa dohodli: Bývalá juhoslovanská republika sa stane Severným Macedónskom

Dohoda otvára bývalej juhoslovanskej republike cestu do Európskej únie, ale aj NATO. Pozvánky na začiatky rokovaní sa očakávajú už v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Parlament rozhodne budúci týždeň

Napriek prvým výsledkom označil premiér Zaev referendum za úspech.

„Občania urobili veľké rozhodnutie a povedali „áno“ našej budúcnosti. Teraz nadišiel čas, aby poslanci poslúchli hlas ľudu a podporili dohodu,“ vyhlásil. „Žiadna lepšia dohoda s Gréckom už nebude, ako ani alternatíva voči NATO a EÚ.“

Zaev informoval, že sa budúci týždeň pokúsi získať pre ústavné zmeny potrebnú dvojtretinovú väčšinu v 120-člennom parlamente. V prípade, že sa mu to nepodarí, jediným východiskom podľa neho budú predčasné voľby.

Grécko-macedónsky spor o názve bývalej juhoslovanskej republiky sa môže čoskoro rozuzliť

Riešenie sporu medzi Gréckom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko by sa mohol už v najbližších dňoch posunúť o krok vpred. Takmer 70 percent Grékov však s názvom, ktorý by obsahoval slovo „Macedónsko“, stále nesúhlasí.

Pred budovou parlamentu sa po vyhlásení prvých výsledkov zhromaždil dav ľudí, protestujúcich proti zmene názvu republiky. Po vyhlásení volebnej účasti začali oslavovať, skandovať heslá a mávať štátnymi vlajkami.

Opozícia vníma nedeľňajšie referendum ako jasné zlyhanie. „Faktom zostáva, že dohoda s Gréckom nedostala zelenú,“ vyhlásil Hristijan Mickoski, líder opozičnej strany VMRO, podľa ktorého vláda stratila legitimitu.

„Čo sa udialo dnes je nielen porážkou dohody s Gréckom, ale aj trestom pre tých, čo sú pri moci.“

Vláda však považuje referendum za konzultatívne a nezáväzné, čo znamená, že si výsledok interpretuje ako prejav verejnej mienky bez ohľadu na to, koľko ľudí hlasovalo. Ak by bolo referendum záväzného charakteru, macedónska ústava by vyžadovala minimálnu volebnú účasť 50 percent na to, aby bolo platné.

https://twitter.com/ElMarPap/status/1046425162298667009

Hahn: očakávam rešpektovanie rozhodnutia

Výsledky nedeľňajšieho referenda v Macedónsku o zmene názvu krajiny by mali rešpektovať všetci tamojší politici, uviedol eurokomisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Hahn.

Hahn už pred týždňom (25. septembra) slovami, že ide o „príležitosť, ktorá sa vyskytne raz za život“, vyzval Macedóncov, aby v referende hlasovali za premenovanie svojej krajiny na „Republiku Severné Macedónsko“, čo tejto západobalkánskej krajine môže otvoriť cestu k členstvu v Európskej únii i Severoatlantickej aliancii.

Komisia odporúča začať prístupové rokovania s Albánskom a Macedónskom

O tom, či obe krajiny získajú status kandidátov, rozhodnú ale až členské štáty Únie.

Hahn na svojom účte na Twitteri už niekoľko hodín po oznámení výsledkov referenda zablahoželal občanom Macedónska, ktorí hlasovali v konzultačnom referende a využili tak svoju demokratickú slobodu.

Upozornil, že výrazné „áno“ v hlasovaní naznačilo širokú podporu pre dohodu z macedónskeho mesta Prespa medzi Skopje a Aténami, ktorá potvrdila snahy o vyriešenie sporu o názov krajiny a tiež euroatlantické smerovanie Macedónska.

„Teraz očakávam, že všetci politickí lídri budú rešpektovať toto rozhodnutie a budú ho presadzovať s najvyššou zodpovednosťou a jednotou v rôznych politických stranách v záujme krajiny,“ uviedol Hahn. A dodal, že ide o udalosť, ktorá má vplyv na záujmy celého regiónu a jej význam cítiť aj za jeho hranicami Macedónska.