Slovensko a Česko sa postavili Bulharom: Do procesu rozširovania neťahajte bilaterálne problémy, odkazujú

Ivan Korčok a Tomáš Petříček. [EFE-EPA/Poland Out]

Slovensko spolu s Českou republikou zablokovalo závery Rady EÚ k rozšíreniu. Bulharsko do nich totiž pridalo vetu s odkazom na kultúrne problémy so Severným Macedónskom. Praha a Bratislava tak vyjadrili frustráciu z toho, že členské krajiny si v procese rozširovania riešia vlastné problémy.

Neoblomnosť Bulharska ustúpiť zvyšku Únie a umožniť otvorenie negociačných procesov so Severným Macedónskom má dohru. Bratislava a Praha sa za balkánsku krajinu postavili a Sofii odkazujú, že proces rozširovania sa nesmie stať nástrojom na riešenie národných a bilaterálnych konfliktov.

Slovensko a Česko sa včera (16. decembra) rozhodlo zablokovať závery Rady EÚ. V novom dokumente, na ktorom zástupcovia členských krajín EÚ pracovali, totiž pribudla veta o dôraze na „bilaterálne dohody Severného Macedónska s Bulharskom a Gréckom“. Ich implementácia mala podľa Sofie viesť k ukončeniu všetkých nárokov Skopje, založených na historických nedorozumeniach.

Ako prízvukuje šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok, nejde o zablokovanie rozširovania, ale len záverov k rozširovaniu. Podľa neho „nie je dobré, ak krajiny donesú do EÚ svoj bilaterálny problém a očakávajú, že zvyšných 26 členských štátov sa de facto stane súčasťou ich bilaterálnej agendy“.

Bulharsko hrozí zablokovaním prístupových rozhovorov Severného Macedónska

Bulharsko plánuje vyjadriť na najbližšom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ svoj nesúhlas so začatím prístupových rokovaní o členstve Severného Macedónska v Európskej únii.

Sofia sa usiluje o uznanie toho, že macedónsky národ a jazyk majú bulharské korene. Zároveň sa snaží utíšiť protibulharskú rétoriku, ktorá zo strany Severného Macedónska zaznieva. Skopje naopak trvá na tom, že otázky identity a jazyka národa nie sú predmetom súčasnej diskusie v procese rozširovania EÚ.

„Vzhľadom na kľúčovú úlohu tohto dokumentu a po dôkladnom zvážení sme nedokázali vysloviť súhlas s dnes predloženým návrhom. Text v jeho súčasnej podobe obsahoval prvky, vrátane predstavy o falšovaní histórie, ktoré by podľa nášho názoru boli nesmierne škodlivé pre proces rozširovania a potenciálne by mohli v budúcnosti spôsobiť ďalšie komplikácie,“ uviedli v spoločnom stanovisku slovenský a český rezort diplomacie.

Praktická podpora rozširovaniu

Zahraničnopolitickí analytici už dlhšie kritizovali slovenský rezort diplomacie za to, že podpora západného Balkánu, ktorú Slovensko neustále proklamuje, má viac deklaratórny ako praktický charakter. Slovenská diplomacia si kritiku pravdepodobne vzala k srdcu a za balkánskeho partnera sa tentokrát otvorene postavila aj v Rade.

Podľa ministerstva zahraničných vecí je Slovensko „dlhodobým podporovateľom procesu rozširovania Európskej únie na základe plnenia stanovených kritérií zo strany kandidátskych a pristupujúcich krajín“. Je však sklamané, že „členským štátom sa nepodarilo dosiahnuť ďalší krok v prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom“.

Výstraha pre členské štáty: Únia už pre západný Balkán nemusí byť jedinou alternatívou

V prístupovom procese s každou kandidátskou krajinou stála takmer stovka aktov na jednohlasnom rozhodnutí členských krajín. Na rozdiel od minulosti však má dnes západný Balkán popri členstve v EÚ aj niekoľko iných alternatív.

Problémom podľa Ivana Korčoka je, že „Severnému Macedónsku nikto nevyčíta, že by neplnilo podmienky, na základe ktorých by mohli byť otvorené nové kapitoly. Ono ale údajne neplní bilaterálnu dohodu s Bulharskom,“ prízvukoval.

„Povedal som si, že tu existuje istá čiara, pretože potom (negociačnému) procesu nepomáhame a berieme kandidátskym krajinám motiváciu robiť ďalšie reformy a plniť podmienky,“ vysvetlil slovenský minister zahraničných vecí na podujatí Hlboká Online. Rovnako potvrdil, že s bulharskou šéfkou diplomacie Ekaterinou Zakharievou absolvoval včera popoludní (17. decembra) dlhý telefonický rozhovor.

Bulharsko už vyjadrilo ľútosť nad blokáciou zo strany Slovenska a Česka. „Sme ochotní vypočuť si vaše obavy, ktoré vás viedli k tomuto rozhodnutiu, a naše ďalšie úsilie sa sústredí na dosiahnutie konsenzu pri rozširovaní,“ citovali reakciu bulharského ministerstva zahraničných vecí médiá.

Pozícia Bulharov ďalej zdôrazňuje, že vetovanie záverov Rady ohrozuje dôveru v EÚ a môže vyslať na západný Balkán zlé signály, potrebné na stimuláciu očakávaných reforiem.

Slovenská a česká strana však zastávajú názor, že zlé signály vysiela najmä Bulharsko, keďže do procesu s presnou a nedávno revidovanou metodológiou, prináša nepredvídateľné a stále nové podmienky.

Eurokomisia zverejnila správy o progrese na západnom Balkáne a Turecku, verí v oživenie procesu rozširovania

Európska exekutíva zaznamenala v krajinách mnoho štrukturálnych reforiem a ocenila pokrok. Najkritickejšia bola k Turecku.

Holanďania a Francúzi stiahli svoju blokáciu pre otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom minulú zimu. Únia aj kandidátske krajiny sa vtedy tešili na svižnejší proces.

Cieľom Európskej komisie, ale aj väčšiny členských štátov bolo, aby sa ešte tento rok oficiálne odštartovali prístupové rokovania s oboma balkánskymi krajinami. Bulharsko však prišlo s novou podmienkou v novembri a v súčasnosti preto nie je jasné, či sa ambíciu tento rok podarí naplniť.