Stále viac európskych politikov žiada prerušenie vyjednávania o členstve Turecka v Európskej únii

Donald Tusk a Recep Tayyip Erdoğan po stretnutí v máji 2017. [EPA/Oliver Hoslet/POOL]

Po spitzenkandidátovi Manfredovi Weberovi hovorí o ukončení rozhovorov aj eurokomisár pre rozširovanie, Johannes Hahn. Kritický je opäť aj europarlament. Aká alternatíva v Únii je pre Turecko ešte možná?

Tesne pred svojim zvolením za lídra európskych ľudovcov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa Manfred Weber nechal počuť, že sa chce pousilovať a uzatvoriť kapitolu nekonečného vyjednávania a vstupe Turecka do Európskej únie.

V minulotýždňovom (6. novembra) rozhovore pre Die Welt označil turecké členstvo za nerealistický cieľ aj európsky komisár pre rozširovanie Johannes Hahn. „Prístup na novú cestu spolupráce a uzavretie rokovaní o členstve pre Turecko by bolo úprimnejšie,“ uviedol rakúsky eurokomisár.

Europoslankyňa Kati Piriová, ktorá je v Europarlamente spravodajkyňou práve pre Turecko, dnes (14. novembra) v pléne prezentuje správu o krajine, v ktorej tvrdí, že vyjednávací proces „stratil v súčasnej situácii všetku kredibilitu“. Poslanci by ju podľa očakávaní mali schváliť a poslať Turecku ďalšiu dvadsiatku podnetov na „premýšľanie“.

V najnovšom videu pre Vocal Europe hovorí o ukončení rokovaní aj podpredseda Európskeho parlamentu, Čech Pavel Telička. „Robme viac a robme to lepšie! No zároveň sa pozrime pravde do očí: Turecko – podľa môjho názoru – už nespĺňa kritériá a v rokovaniach by sme nemali pokračovať,“ povedal.

Weber, Hahn, Piriová, Telička, či najnovšie aj nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn nie sú poslednými zo zástupu európskych politikov, ktorí vidia turecký progres skôr skepticky. No krajiny Únie nie sú v tejto otázke zjednotené a podľa pravidiel musí byť zrušenie rokovaní schválené jednohlasne. Druhou možnosťou rázneho kroku by bola vlastná žiadosť Turecka o ukončenie rokovaní tak, ako to v roku 2015 urobil Island.

Europoslanci: Ak chce byť Turecko členom Únie, musí plniť podmienky ako iné štáty

Zrušenie finančnej pomoci pre Turecko, ktorú odhlasoval europarlament, bolo reakciou na nedostatočný pokrok v napĺňaní podmienok v oblasti predvstupových rokovaní. Europoslanci tak reagovali na stav, ktorý bol aktuálny najmä na prelome rokov 2017 a 2018.

Iné partnerstvo?

Alternatívy k plnému členstvu v Únii v miere, akej by si ju želalo Turecko, zatiaľ Európa nemá. Diskusia o iných formách spolupráce prebiehala už v deväťdesiatych rokoch, kedy sa hovorilo o strategickom partnerstve. V roku 2000 otvoril koncept „privilegovaného partnerstva“ vtedajší prezident Valery Giscard d’Estaign. Nemecká kancelárka Angela Merkelová o podobnom modeli začala hovoriť v roku 2004.

Jeden z posledných a najdôležitejších kritických elementov voči Turecku predstavil francúzsky prezident.

„Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan má pan-islamský projekt, ktorý je opakom európskeho projektu,“ kritizoval v auguste tohto roka Turecko aj Emmanuel Macron. Aj on tvrdí, že budovanie strategického partnerstva s Ankarou bude pre Európu výhodnejšie.

Analytici však upozorňujú, že po ukončení vyjednávaní stratí Únia aj posledné zbytky kontroly nad procesom demokratizácie v Turecku. Tento krok by okrem toho partnerov neposunul k sebe bližšie, ale naopak ich ešte viac odlúčil. Model „strategického“ či „privilegovaného“ partnerstva navyše blok nemá ešte ani rozpracovaný a Turci tvrdia, že sa im aj tak nepozdáva.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Ankara a Brusel spolu o tureckom členstve v Únii rokujú od roku 2005, hoci sa moslimská krajina o participáciu zaujímala už v roku 1987. Najväčšou prekážkou sa spočiatku zdali otázky rozdeleného Cypru, ale aj intenzívna opozícia zo strany Nemecka a Francúzska.

Plnenie 35 kapitol Kodanských kritérií, potrebných na vstup do EÚ, vo všeobecnosti napredovalo pomaly. Do obdobia pred pokusom o prevrat sa podarilo splniť 16 z kritérii. Od decembra 2016 však krajiny EÚ ďalšie kapitoly otvárať nechceli.

V súvislosti s pokusom o prevrat totiž v Turecku prepustili vyše 152 tisíc zamestnancov, zadržali viac ako 150 tisíc osôb a väznice s 50 tisíc novými väzňami doslova praskajú vo švíkoch. A Únia na to nezabudla.

Po vyše dvojročných vnútroštátnych „výzvach“, ktorým podľa vlády čelila krajina kvôli pokusu o prevrat, sa v lete ocitli Turci v hlbokej finančnej kríze. Prepúšťanie, zatýkanie, zatváranie, vybudovaná nedôvera v spoločnosti a jej obrovská polarizácia, či mikromenežment vládnej strany v najrozličnejších oblastiach správy podkopali dôveru aj u zahraničných investorov. Turecká mena devalvovala o vyše 60 percent a deficit bežného účtu v lete zaznamenal 15-ročný rekord. Bez pomoci zahraničia turecká ekonomika nemala šancu.

Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

Nanovo nájdená ochota

Turecká vláda sa v ostatných mesiacoch snaží o normalizáciu vzťahov so Západom a dôvod je jasný a strategický. Peniaze a investície hľadal prezident aj v Nemecku, kde hovoril o tom, že pre Turecko je partnerstvo s Úniou kľúčové.

Recep Tayyip Erdoğan prízvukoval, že v auguste zorganizoval novú Reformnú akčnú skupinu, ktorú tvoria štyria ministri jeho novej vlády a Európe chce vyslať signál, že po troch rokoch sa k okrúhlemu stolu plánuje vrátiť. Zvyšné kritériá, ktoré by mali Turkom zabezpečiť liberalizáciu víz, je rovnako ochotný splniť.

Hoci v Berlíne hovoril, že o vstupe do Únie dokonca doma zvažuje vypísať referendum, miestne médiá prezentovali tému tureckého členstva v Únii ako mŕtvu. Situácia sa ale v ostatných týždňoch mení.

Európska únia a členstvo Turecka v nej sa zrazu dostáva na popredné stránky novín a komentátori analyzujú turecké možnosti aj ochotu rokovať.

Turci majú nový plán na riešenie finančnej krízy, pomoc zvažujú aj Nemci

Turecká vláda pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana pokračuje v hľadaní riešení finančnej krízy. Najnovší ekonomický plán, ktorý má povzbudiť investorov a zastaviť voľný pád miestnej meny, je síce realistickejší, ako bol jeho predchodca, no podľa analytikov nadmieru ambiciózny.

Podľa niektorých sa situácia v diplomacii zmenila na celom svete: pri medzinárodných zmluvách a vzťahoch sa krajiny nepozerajú na to, kto stojí na ich čele, ale skôr na to, ako významná je spolupráca a dobré vzťahy s nimi, uviedol pre kanál Tele1 bývalý veľvyslanec pri EÚ Selim Kuneralp.

Z pohľadu Európy je Turecko partnerom najmä v oblasti obchodu, bezpečnosti, ale aj energetiky. Úloha krajiny ako ochranného štítu Európy pred vlnou migrantov zo Sýrie však ustala. Medziročne poklesol počet Sýrčanov, ktorí sa presídlili do Turecka až o 97 percent. Na základe dohody medzi Ankarou a Bruselom sa z Turecka presídlilo 12 tisíc osôb. Z Grécka bolo po vylodení vrátených do Turecka približne dvetisíc osôb.

Únia má ale stále záujem o spoľahlivých partnerov, ktorí držia slovo a nemenia zásadne svoje postoje z mesiaca na mesiac. V čase, keď sa ozýva viac hlasov o zásadnom prehodnotení postoja Únie voči Turecku bude prezident Erdoğan a jeho vláda pod drobnohľadom z Bruselu. A zlepšeniu vzťahov nepomôže zahmlievanie či prekrúcanie faktov.

Jeden príklad za všetky: Európsky dvor audítorov včera (13. novembra) zverejnili správu o kontrole využívania európskej finančnej pomoci utečencom v Turecku. Miestne provládne médiá sa sústredili na významnú pomoc, ktorú krajina vyše tri a pol milióna Sýrčanom poskytla, no „zabudli“ odcitovať to podstatné. Z troch miliárd, ktoré Únia od roku 2015 Turecku zaplatila, neboli audítori schopní  vypátrať, ako presne sa použila až miliarda z týchto prostriedkov.