Summit Únie a západného Balkánu: Záhrebská deklarácia aj dôraz na únijný príspevok, väčší ako od Číny či Ruska

Videosummit EÚ - západný Balkán. [Európska únia]

Do centra pozornosti sa na dlhoočakávanom, no pomerne oklieštenom, videosummite v Zahrebe dostala viac okamžitá pomoc v boji s koronavírusom ako konkrétne záväzky budúceho členstva šiestich krajín v EÚ.

Lídri členských štátov EÚ a lídri krajín západného Balkánu rokovali v stredu (6. mája) prostredníctvom videokonferencie, ktorá nahradila pôvodne plánovaný summit v Záhrebe.

Do centra pozornosti sa dostala najmä pomoc Únie, ktorú v súvislosti s rozširovaním nákazy COVID-19 poskytne regiónu. Tá navyše značne presahuje objem pomoci, ktorý na Balkán poslala Čína či Rusko. Európska únia chce na tento fakt upozorňovať omnoho hlasnejšie.

Únia ešte v marci prijala plán pomoci Balkánu a zmobilizovala zdroje vo výške 3,3 miliardy eur na boj krajín s pandémiou koronavírusu a jej následkami.

Záhrebská deklarácia, ktorá bola včera prijatá, konkretizuje záväzky na oboch stranách, no dôraz kladie najmä na riešenie krízy a obdobie po nej. Únia zjavne vníma tento historický zlom ako príležitosť, pričom chce byť pri obnove hospodárstva regiónu veľmi aktívna.

Podobne, ako v minulosti, ale chýba zmienka o konkrétnej možnosti členstva šestice krajín v EÚ

Únia pomáha Balkánu a krajinám Východného partnerstva, na boj s vírusom posiela milióny

Viac ako miliarda eur má pomôcť nielen zdravotníctvu, ale aj oživiť ekonomiku a podporiť krajiny v čase, keď budú čeliť následkom pandémie.

Balkán musí reformy zrýchliť

Lídri členských štátov EÚ hovorili aj o pokračovaní spolupráce v ďalších oblastiach, najmä v bezpečnosti, boji proti terorizmu, organizovanému zločinu, korupcii, či nelegálnej migrácii. Zdôraznili, že pre rýchlejší integračný proces musia partneri v regióne zintenzívniť reformy, najmä v oblasti právneho štátu.

Ďalším krokom, ktorý bol schválený na videosummite, je dlhodobý ekonomický a investičný plán pre západný Balkán. Ten bude zameraný na dopravu, energetiku a ekonomiku, pri dodržaní princípov digitálnej a zelenej transformácie. Ide nielen o dlhodobé požiadavky krajín západného Balkánu, ale aj priority EÚ.

Eurokomisia predstavila novú metodiku prístupového procesu, nie všetky kandidátske krajiny sa tešia

Kým Severné Macedónsko a Albánsko zmeny vítajú a vnímajú pozitívne, Turecko považuje prístup Bruselu za diskriminačný. Slovensko vidí v novej metodike „dobrý základ“ ďalšej spolupráce.

Záhreb už má s historickými stretnutiami medzi balkánskymi krajinami a Európskou úniou skúsenosť. Pred dvadsiatimi rokmi totiž práve tu krajiny potvrdili svoje odhodlanie stať sa členmi EÚ a pokračovať v rokovaniach o európskej ceste rozvoja. Summit v Thesalonikách v roku 2003 toto odhodlanie potvrdil. Avšak až o 15 rokov, počas bulharského predsedníctva v Rade EÚ, potvrdila svoju podporu západnému Balkánu na summite v Sofii aj Únia.

Až do tohto roku sa čakalo, či sa rokovania skutočne rozbehnú. Po prvom fiasku pred rokom, kedy Francúzsko na poslednú chvíľu stiahlo svoju podporu otvoreniu rokovaní o vstupe s Albánskom a Severným Macedónskom, pripravila eurokomisia nové pravidlá negociácií. Tie sa napokon pozdávali nielen krajinám Balkánu, ale aj všetkým členským štátom EÚ.

Bilčík: Inštitúcie EÚ sú ochotné Balkánu pomáhať

Stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko a predseda Delegácie europarlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou, slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD/EĽS) pre TASR uviedol, že okrem podpísania Záhrebskej deklarácie je dôležitým výsledkom summitu aj dlhodobý ekonomický a investičný plán, ktorý pripravuje Európska komisia. Jeho cieľom je pomôcť krajinám západného Balkánu zvládnuť následky pandémie koronavírusu, dlhodobo podporiť rozvoj ich ekonomík a čo najviac pripraviť tieto krajiny na vstup medzi členské krajiny EÚ.

Summit „na diaľku” bol podľa Bilčíka dobrou príležitosťou znovu potvrdiť záväzok EÚ voči západnému Balkánu. A rovnako aj príležitosťou pre lídrov zo západného Balkánu (Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Macedónska a Srbska) potvrdiť záväzky týkajúce sa dodržiavania zásad právneho štátu, demokracie a pokračujúcich reforiem.

„Naším spoločným cieľom je rozšírenie EÚ a aj stredajší summit ukázal, že vieme prekonávať prekážky, aby sme to dosiahli,” vysvetlil Bilčík.

Západný Balkán potrebuje vedieť, že je pre Úniu prioritou

V poslednej dobe sa zdá, že Európska únia po niekoľkých rokoch váhania opäť začína pristupovať k západnému Balkánu jednotne a uvedomuje si jeho dôležitosť. K ďalšiemu posunu by mohlo dôjsť na videokonferenciu budúci týždeň, ktorá nahradí očakávaný summit v Záhrebe.

Europoslanec pripomenul, že Európsky parlament sa spolu s ďalšími euroinštitúciami zapája do výraznej pomoci ľuďom na západnom Balkáne, a to finančne, politicky, ale aj zdravotnícky. Dodal, že šéfovia delegácií europarlamentu pre západný Balkán, vrátane neho, vyzvali svojich partnerov v tomto regióne, aby sa pevne držali európskych hodnôt a napredovali v potrebných reformách. Inštitúcie EÚ sú ochotné pomáhať im v boji s organizovaným zločinom a korupciou, prijímaním sociálnych a ekonomických reforiem, pri posilňovaní súdnictva, právneho štátu a demokratických inštitúcií, ako aj pri ochrane slobody slova a slobody médií.

„Ide o reformy, ktoré posilnia ekonomiku a pomôžu prilákať zahraničné investície. V procese rozširovania EÚ nie je totiž priestor na zhoršenie kvality demokracie, a to ani kvôli pandémii koronavírusu,” odkázal Bilčík.

Slovensko pokračuje v podpore západného Balkánu

Predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič vo svojom vystúpení na videosummite zdôraznil najmä pokračujúcu podporu Slovenska pre integračné ambície západného Balkánu.

„Verím, že raz budeme všetci súčasťou jedného klubu. Únia tak možno bude trochu komplikovanejšia, ale určite bude bezpečnejšia. Sme pripravení partnerov v ich snahách podporovať, ale potrebovať budeme aj ich pomoc, aby sa obavy niektorých členských krajín rozplynuli,” uviedol slovenský premiér.