Turecku reálne hrozí hospodársky kolaps

Derviš počas osláv víťazstva opozičného kandidáta v komunálnych voľbách v Istanbule. [EPA-EFE/Sedat Suna]

Obrovská ekonomika je po menovej kríze, ktorá znížila hodnotu miestnej meny o 30 percent, v recesii. Ankara neprestáva s vládnymi intervenciami do trhu, prezident odvolal guvernéra národnej banky a investori sú stále skeptickejší. Krajinu môžu totiž zasiahnuť nielen americké, ale aj európske sankcie.

Turecko je v recesii. Trh, ktorého hodnotu ekonómovia vyčísľujú na približne 784 miliárd dolárov, sa stále nespamätal z menovej krízy, ktorá ju zasiahla presne pred rokom. Turecká líra odvtedy oslabila až o 30 percent svojej hodnoty. Investori sa navyše obávajú možnosti, že krajinu zasiahnu nové americké, ale aj európske sankcie.

Agentúry informujú, že komponenty ruských protivzdušných systémov, pre ktoré pri ich spustení hrozí Washington sankciami, dnes (12. júla) dorazili do Turecka. Navyše, druhé prieskumné plavidlo podmorských plynových zásob je na severe Cypru už niekoľko dní a ministri zahraničných vecí EÚ budú reakciu Bruselu formulovať v pondelok (15. júla).

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Turecké podniky sú zaťažené dlhmi v cudzích menách rovnako, ako veriteľmi. Inflácia sa vyšplhala v októbri až na 25 percent, odvtedy lavíruje medzi 20 a 15 percentami. Znižovanie úrokových sadzieb, na ktorej prezident a minister financií trvajú, môže ale podľa ekonómov tureckú menu ešte viac oslabiť.

Problematická je nielen menová politika, ale aj rastúci počet zásahov predstaviteľov krajiny do domáceho trhu. Odvolanie guvernéra centrálnej banky, ktorý celé mesiace odolával tlaku prezidenta, zatriaslo dôverou investorov naposledy.

Príde kontrola súkromného kapitálu?

Štátne banky predávali v posledných mesiacoch doláre a externý dlh krajiny sa vyšplhal na 175 miliárd. Na riziká krízy platobnej bilancie upozorňuje v nedávnej správe aj agentúra Moody´s, podľa ktorej neustále „ubúda“ dôvera v schopnosti krajiny splácať dlhy a ozdraviť hospodárstvo. Investori teda podľa ekonómov považujú Turecko za príliš komplikované na to, aby doň investovali.

Ankaru obviňujú z toho, že namiesto riešenia jadra problému sa zameriava na odstraňovanie symptómov hospodárskej recesie ako inflácia, pomalší rast, slabšia mena a spomaľovanie investícií. Prezident a jeho spojenci, ktorí celé mesiace obviňujú zo zhoršujúcej sa situácie opozíciu, zahraničie, či teroristické skupiny, najnovšie začínajú obviňovať aj súkromný sektor. Ten sa podľa nich nesnaží dostatočne a celkovo podáva zlý výkon.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Podľa britského experta Jana Dehna z investičnej skupiny Ashmore, ktorá sa špecializuje na rozvíjajúce sa trhy, budú logicky nasledovať kontroly kapitálu, znárodnenia, vynucovanie konverzie zmlúv, ale aj ďalšie podobné druhy politík, zamerané na zabránenie súkromnému sektoru chrániť svoj majetok, nakoľko makroekonomické prostredie sa zhoršuje, cituje ho magazín Bloomberg.

Tureckí predstavitelia kontroly kapitálu odmietajú a tvrdia, že voľný trh ostáva základným princípom aj pre turecké hospodárstvo. Momentálne sa tešia najmä z úspechov na realitnom trhu, kde výrazne vzrástol zahraničný záujem o turecké nehnuteľnosti, za rok o vyše 60 percent. Najviac realít nakupujú v Turecku Iračania, Rusi a Saudi.

Znižuje sa aj deficit bežného účtu, ktorý je najnižší za ostatných 16 rokov. Kým pred rokom dosahoval takmer 58 miliárd dolárov – najmä kvôli prepadu dovozu, ale aj nárastu turizmu, ktorý posmelila prepadávajúca sa cena líry – dnes sa pohybuje na úrovni 2,4 miliardy dolárov.

Turkom sa ale už celé roky vyčíta neschopnosť rozvinúť domáce finančné trhy, či odstrániť neprimerane nízke miery úspor. Odstrašujúca zahraničná politika Turecka, ktorá je nečitateľná, reaktívna a príliš často čelí hrozbám uvalenia sankcií, je pre ekonómov kapitolou samou osebe.

Zásahy do nezávislosti centrálnej banky

Začiatkom tohto týždňa oznámil odchod z vládnej strany po 17 rokoch blízky spolupracovník prezidenta Erdoğana a bývalý podpredseda vlády pre ekonomické a finančné záležitosti Ali Babacan. Jednému zo zakladateľov vládnej strany, známemu nadštandardnými vzťahmi so zahraničnými, ale aj domácimi investormi, sa pripisujú úspechy za obrovský hospodársky rast, ktorý krajina zaznamenala začiatkom milénia.

Na domácej politickej scéne sa dokonca špekuluje o tom, že by Babacan, spoločne s ďalším odídencom zo strany AKP a bývalým zahraničnopolitickým ideológom krajiny a ministrom zahraničných vecí Ahmetom Davutoğluom, a bývalým prezidentom Abdullahom Gülom založili stranu. Tá by priamo konkurovala Erdoğanovcom, nakoľko trojicu silných mien podporujú mocné podnikateľské skupiny, ktoré za AKP rástli, no aj oni sa obávajú autoritárskych praktík prezidenta.

Erdoğan sa podľa vlastných slov cíti celou záležitosťou „pohoršený“, no štiepenie strán podľa neho v Turecku nikdy neprinieslo odídencom úspech.

Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz

Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Babacan údajne nezdieľal s prezidentom a jeho zaťom, súčasným ministrom financií Beratom Albayrakom názory na to, ako doma čeliť finančnej a menovej kríze. Poslednou kvapkou malo byť odvolanie guvernéra národnej banky.

Murat Çetinkaya, ktorý bol na poste tri roky, čelil od začiatku svojho mandátu tlakom najmä z prezidentského úradu, vrátane požiadavky agresívne znižovať úrokové sadzby. Napriek tomu, že bol považovaný za blízkeho spojenca Albayraka, svoju inštitúciu sa snažil ochrániť pred neštandardnými praktikami a vplyvmi zhora, častokrát však neúspešne. Najznámejším bol prípad, kedy sa niekoľko týždňov Çetinkaya úporne snažil zakryť eróziu devízových rezerv banky.

V poslednom čase ale podľa prezidenta konal guvernér na vlastnú päsť a jeho rozhodnutia „začali byť neúnosné“. Súčasné 24-percentné úrokové sadzby sa vyšplhali na túto úroveň po tom, čo ich v septembri guvernér zvýšil až o 625 bázických bodov.

Prezident aj jeho minister financií tvrdia, že vysoké úroky „zraňujú“ Turecko a v ostatných týždňoch preto doma sľubovali, že prídu s „definitívnym riešením“. Çetinkayu nateraz vystriedal iba jeho zástupca. S napätím sa však očakáva nadchádzajúce stretnutie centrálnej banky, plánovanej na koniec mesiaca, ktoré by podľa analytikov blízkych vláde mohlo „zmierniť súčasnú menovú politiku“.

Možnosť sankcií Bruselu aj Washingtonu

Finančné trhy sú v súvislosti s Tureckom nespokojné nielen pre otázniky, ktoré visia nad nezávislosťou centrálnej banky, ale aj pre stále otvorenú možnosť nových amerických, či dokonca európskych sankcií.

Vzhľadom na to, že spojenec v NATO kúpil od Ruska vzdušné obranné systémy S-400, ktorých prvé súčiastky v týchto dňoch dorazili na základňu Mürted neďaleko Ankary, americký senát zablokoval možnosť Ankary nakúpiť za oceánom najnovšie stíhačky F-35. Najcitlivejšie americké lietadlá totiž podľa nich nemôžu zdieľať rovnaký geografický priestor, ako ruský systém, vytvorený na ich detekciu.

Ankara tvrdí, že dôvodom nákupu ruských systémov bol fakt, že Spojené štáty ešte za Obamovej vlády odmietli odsúhlasiť predaj protivzdušnej techniky Turkom. Aj keď možnosť nákupu amerických Patriotov bola napokon spojencovi v NATO poskytnutá, medzičasom kvôli údajnej urgentnosti pre obranu, uzavrela Ankara dohodu s Moskvou a do Ruska poslala aj peniaze. Prvé splátky potom NATO odmietalo Turkom ako náhradu preplatiť.

Prezident Trump na poslednom stretnutí s tureckým prezidentom v japonskej Osake vyjadril pre kroky Turecka „v zložitých časoch Obamovej vlády“ pochopenie.

Tureckí komentátori blízki vláde dokonca upriamujú pozornosť na to, že prístup k technike „nepriateľa“ predsa bude pridanou hodnotou aj pre Severoatlantickú alianciu. Otázne tiež je, kedy bude ruský systém sprístupnený a plne funkčný. Rusi totiž komponenty doviezli napríklad minulý rok aj do Sýrie, systém však doteraz nespustili. Podľa ministra obrany chce Ankara začať s inštaláciou najskôr v októbri.

Okrem Trumpa sa však Američania zdajú neoblomní. Nákup „nepriateľskej“ techniky, ale najmä jej spustenie do prevádzky je podľa zákona z roku 2017 (Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act / CAATSA) predmetom sankcií. Medzi inými by mohlo ísť o odrezanie tureckých subjektov od prístupu k americkým finančným inštitúciám, odmietnutie víz, zmrazenie aktív v Spojených štátoch, či dokonca odstrihnutie Turecka od možnosti získať peniaze od medzinárodných inštitúcii, vrátane Medzinárodného menového fondu.

Podľa komentátora denníka The Washington Post Josha Rogina sú mnohí americkí predstavitelia pripravení sankcie spustiť. „Odpoveď administratívy bude nemilosrdná (…) a mohla by mať zničujúce následky pre hospodárstvo a obranný sektor Turecka,“ cituje svoje zdroje Rogin.

Cyprus a medzinárodná komunita vs. Turecko: Zásoby zemného plynu sú atraktívnejšie ako mier

Turci majú o námorných hraniciach okolo ostrovného Cypru inú predstavu, nakoľko len oni uznávajú suverenitu severnej časti ostrova. Vyslanie druhého prieskumného plavidla Ankary do oblasti ale treba sledovať v kontexte komplikácií na domácej politickej a ekonomickej scéne.

Okrem nepätia s Washingtonom na tom Ankara nie je omnoho lepšie ani pri Európskej únii. Vyslanie druhého prieskumného plavidla k severným brehom ostrovného Cypru prinútilo Brusel a členské štáty EÚ hovoriť spoločne aj o sankciách. Turci totiž začali s prieskumom zásob zemného plynu vo východnej časti Stredomoria, ktoré Cyprus, EÚ, ale aj OSN považujú za výhradnú ekonomickú zónu Nikózie.

Výbor stálych zástupcov COREPER dnes (12. júla) dokončuje návrh opatrení proti Turecku, ktoré EÚ plánuje použiť v prípade, že Turecko bude v prieskumoch pokračovať. Rozhodnutie o konkrétnych krokoch by malo padnúť na pondelkovom (15. júla) zasadnutí ministrov zahraničia.

Opatrenia by podľa prvotných informácií mali zahŕňať zmrazenie všetkých rozhovorov na vysokej úrovni, zníženie sumy, ktorú Turecko získava v rámci predvstupovej pomoci, ale aj revíziu úveru, ktorý Turecku poskytla Európska investičná banka.

Na roky 2014 až 2020 vyčlenila Únia pre Turecko 4,45 miliárd eur, pričom minulý rok stiahlo z tejto pomoci pre porušovanie demokratických princípov a ľudských práv 175 miliónov. Ďalšie kroky by mohli byť ešte vážnejšie.