Únia predstavila výročné správy o procese rozširovania o štáty západného Balkánu

Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Oliver Varhelyi počas tlačovej konferencie s predsedom vlády Albánska, Edim Ramom po samite západného Balkánu v júni 2021. [EPA-EFE/Malton Dibra]

Správy eurokomisie vychádzajú po prvý krát podľa novej metodológie rozširovania. Tá mala proces nastaviť zrozumiteľnejšie pre všetky strany. V jej centre je dôraz na reformy krajín, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.

Európska komisia v utorok (19. októbra) v Štrasburgu predstavila výročnú správu o procese rozširovania EÚ, ktorá sa týka krajín západného Balkánu a vzťahov s Tureckom. V ich centre bol tradične dôraz na nevyhnutné reformy.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pléne Európskeho parlamentu, kde eurokomisia správy predkladala, upozornil, že podľa novej metodiky zabodujú krajiny, ktoré dôslednejšie zavádzajú reformy.

Európsky týždeň | Už čoskoro môže byť pre Úniu na Balkáne neskoro

Ministri zahraničných vecí EÚ minulý týždeň opäť rokovali o tom, ako bude Únia posilňovať angažovanosť v regióne. Avšak ani finančná pomoc a ekonomické investície, ktoré sú neporovnateľne väčšie, ako je to v prípade iných svetových hráčov, už Balkáncom nestačia.

Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavení správy upozornil, že politika rozšírenia je „geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu na európskom kontinente“. Spomenul tiež finančnú pomoc vo výške takmer 30 miliárd eur, ktorou tieto krajiny Únia podporuje, a to prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).

Kde pridať?

Čierna Hora musí podľa Európskej komisie pridať v oblasti slobody prejavu a slobody médií a tiež v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Pritom by mala zachovať doterajšie výsledky reformy súdnictva.

Srbsko musí urýchliť a prehĺbiť reformy v prospech nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, slobody médií a boja proti organizovanej kriminalite. Krajina si má tiež osvojiť pohľad medzinárodných súdnych orgánov na vojnové zločiny. Tempo prístupových rokovaní bude závisieť aj od pokroku v normalizácii vzťahov s Kosovom. Belehrad sa tiež musí viac zosúladiť so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.

Komisia ďalej skonštatovala, že Albánsko a Severné Macedónsko spĺňajú podmienky na začatie prístupových rokovaní a obe krajiny napredujú na ceste reforiem. Potrebné je však doriešiť bilaterálne problémy medzi Bulharskom a Severným Macedónskom. Eurokomisia odporúča, aby sa prvé medzivládne konferencie s oboma krajinami uskutočnili ešte do konca tohto roka.

Slovensko a Česko sa postavili Bulharom: Do procesu rozširovania neťahajte bilaterálne problémy, odkazujú

Slovensko a Česká republika zablokovalo závery Rady EÚ k rozšíreniu. Bulharsko do nich totiž pridalo odkaz na kultúrne problémy so Severným Macedónskom.

Bosna a Hercegovina podľa správy zlyháva v zavádzaní konkrétnych opatrení. Tamojšie politické prostredie je polarizované a plné nekonštruktívnych sporov, ktoré bránia pokroku vo viac než desiatke kľúčových priorít.

Komisia ocenila, že Kosovo po predčasných parlamentných voľbách z februára 2021 má vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadná však bude implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom. Správa EK vyzýva Belehrad a Prištinu, aby sa konštruktívne zapojili do dialógu, ktorý sprostredkúva Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ Miroslav Lajčák.

Správa napriek zmrazeným rokovaniam

Samostatnou kapitolou v prístupovom procese je potenciálne rozširovanie o Turecko. Európska exekutíva upozornila, že dialóg o právnom štáte a základných právach je neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom.

Ankara však podľa Komisie neberie na vedomie znepokojenie EÚ z pokračujúceho zhoršovania zásad právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva. Rokovania o členstve Turecka v EÚ, ktoré začali v roku 2005, sú momentálne zmrazené.

Zalieča sa turecký prezident Západu? Erdoğan predstavil akčný plán pre ľudské práva

Ankara reaguje na kritiku EÚ. Turecký prezident vo veľkom príhovore predstavil plány svojej vlády na revíziu legislatívy o ľudských právach. Dve hodiny po ňom jeho stranícky kolegovia požiadali o zrušenie druhej najväčšej opozičnej strany v krajine.

Turecko je kľúčovým partnerom EÚ v oblastiach migrácie, boja proti terorizmu, hospodárstva a obchodu, energetiky a dopravy.

Brusel privítal uvoľnenie vzťahov s Ankarou, avšak v prípade nových jednostranných krokov alebo provokácií v rozpore s medzinárodným právom je EÚ odhodlaná využiť všetky nástroje na obranu svojich záujmov. Podľa správy Európskej komisie by Turecko malo aktívne podporovať rokovania o spravodlivom urovnaní cyperskej otázky v rámci OSN.