V Bosne sa k moci dostali nacionalisti, analytici sa obávajú rozpadu krehkej federácie

Novozvolený srbský zástupca v trojčlennom bosnianskom úrade predsedníctva chce napríklad v krajine naštartovať iniciatívu za uznanie Krymu ako ruského územia a odmieta pokračovať v rokovaniach o vstupe do NATO.

Všeobecné voľby stále etnicky rozdelenej Bosny a Hercegoviny sa konali v sobotu (7. októbra). Tri národnosti si volili aj zástupcov do prezidentského úradu, ktorý spoločne vedú traja prezidenti.

Nacionalisticky orientované osobnosti zaujali etnických Bosniakov aj Srbov. Chorváti sa po štyroch rokoch vrátili k dvojnásobnému členovi triumvirátu, sociálnemu demokratovi Željkovi Komšićovi.

Podľa volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 53,3 percenta voličov. Analytici tvrdili, že voľby mali byť testom, ktorý mal určiť, či krajina pokročí v rozhovoroch o vstupe do EÚ a NATO, alebo či ostane zatvorená vo vlastnej domácej, etnickej roztržke.

Prvé vyjadrenia zvolených politikov naznačujú, že republika, ktorú tvorí moslimsko-chorvátska Federácia Bosna a Hercegovina a srbská časť Republika Srbská, by mohla mať už čoskoro omnoho bližšie k Moskve, ako k Bruselu. Navyše, voľby ukázali, že ani po vyše 20-ročnej existencii republiky trenice medzi etnikami neustupujú.

Bosna je o krok bližšie k statusu kandidátskej krajiny

Vďaka vyplneniu rozsiahleho dotazníka s tri tisíc otázkami od Európskej komisie sa môže vyjednávanie o bosniackom prístupe do Únie posunúť už čoskoro.

Dodik ako pro-ruský element

V poradí ôsme všeobecné voľby od Daytonskej dohody z roku 1995, ktorá ukončila tri roky trvajúci krvavý konflikt, rozhodli o obsadení 518 štátnych pozícií. Z nich sú tri kreslá tradične určené trojici prezidentov, 42 kresiel patrí reprezentantom v štátnom parlamente, 98 zhromaždeniu federácie, 83 zhromaždeniu Republiky Srbskej.

Voľby boli podľa portálu Balkan Insight poznačené obvineniami z podvodov a manipulácie s identitami zosnulých osôb, ktoré zostali v štátnom identifikačnom systéme, či otázkou nerovnováhy medzi počtom platných občianskych preukazov a počtom registrovaných voličov.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Na tri prezidentské pozície sa dostali tri známe osobnosti. Po prvý krát bude Bosniackych Srbov reprezentovať nacionalista Milorad Dodik. Doterajší prezident Republiky Srbskej a vedúca osobnosť Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) je známy najmä svojim blízkym vzťahom s Kremľom.

Hneď v prvom rozhovore po zvolení uviedol, že jedným z jeho prvých krokov vo funkcii bude uznanie anektovaného Krymu za ruské teritórium.

„Chcel by som, aby sa moje prvé stretnutia v novej pozícii uskutočnili spoločne s prezidentmi Ruska a Srbska – Vladimírom Putinom a Aleksandarom Vučićom,“ citoval prezidenta ruský denník Izvestia.

V rozhovore tiež potvrdil, že na celoštátnej úrovni bude oponovať napredovaniu v adaptácii Akčného plánu pre členstvo v NATO, ale aj neutralite jeho svojej krajiny.

Rodák z Banja Luky tiež počas tlačovej konferencii v hlavnom meste Republiky Srbskej, ktorej nezávislosť dokonca obhajuje vyhlásil, že mu je jedno, kto budú ďalší dvaja prezidenti na čele Bosny.

„Idem tam preto, aby som pracoval predovšetkým a iba pre záujmy Srbov,“ povedal.

Konsenzus v trojici

Dodik ale bude musieť hľadať medzi trojicou prezidentov podporu. Rozhodnutia sú totiž otázkou konsenzu.

Željk Komšić sa po štyroch rokoch dostal opätovne do pozície zástupcu chorvátskej menšiny. Mnohí bosnianski Chorváti upozorňujú na to, že Komšić získal svoju funkciu vďaka hlasom Bosniakov a chorvátske záujmy v úrade úplne nezastupuje.

Staronovému prezidentovi sa z úradu podarilo zosadiť doterajšieho nacionalistického reprezentanta Chorvátov, Dragana Čovića.

Najväčšia strana, reprezentujúca moslimských Bosniakov, SDA, zvíťazila tradične v kantónoch s moslimsky dominujúcim obyvateľstvom. Jej líder, Šefik Džaferović preberie aj kreslo prezidenta v úrade troch etnických zástupcov.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Nacionalisti podľa predbežných výsledkov získali väčšinu v štátnom parlamente, ako aj v dvoch regionálnych legislatívnych orgánoch.

Federácii Bosna a Hercegovina v súčasnosti chýba legislatíva pre voľbu do Snemovne národov, teda jednej z dvoch komôr parlamentného zhromaždenia krajiny, čo znamená, že na štátnej úrovni v súčasnosti nie je možné ani vytvorenie novej vlády.

Nedlhá európska cesta

Európska únia ocenila, že priebeh volieb bol pokojný, no poznačené „pretrvávajúcou segmentáciou pozdĺž etnických hraníc“.

Podľa poslednej správy Európskej komisie, ktorá hodnotila stav pripravenosti krajiny na vstup do Európskej únie, patrí medzi najzásadnejšie problémy v krajine nedostatočne fungujúca verejná správa, nedostatočný boj proti korupcii či organizovanému zločinu.

„Očakávame, že všetci politickí lídri sa zapoja do vytvárania vlád na všetkých úrovniach, a to konštruktívnym spôsobom v záujme občanov svojej krajiny,“ uviedli v spoločnom vyhlásení šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn.

Krajina po dlhej príprave odovzdala Komisii vo februári očakávané odpovede na dotazník s viac ako 3 200 otázkami. Na ich základe Brusel v súčasnosti posudzuje stav pripravenosti krajiny na potenciálne členstvo v Únii.

Obyvateľov však trápi najmä vysoká nezamestnanosť (až 20 percent), či nízka mzda, ktorej priemer nedosahuje ani 430 eur na mesiac. Mnoho mladých vidí preto svoju budúcnosť za hranicami krajiny. Len za ostatných päť rokov z Bosny a Hercegoviny odišlo 5 percent obyvateľov.

Bosna požiadali o vstup do Európskej únie vo februári 2016.