V Srbsku zatiaľ európska karta funguje

Aleksandar Vučić

Srbský premiér Alexandar Vučić zvolal v januári predčasné voľby s argumentom, že potrebuje nový mandát pre reformy súvisiace s prístupovými rokovaniami s EÚ.

Jeho Srbská progresívna strana získala vo voľbách víťazných 48 %. Druhí skončili Vučićovi koaliční partneri Socialistická strana Srbska (11 %) pod vedením Ivicu Dačića.

Europoslanec a vedúci delegácie EP pre vzťahy so Srbskom Eduard Kukan považuje európsky faktor v srbských voľbách za „kľúčový“. Výsledky podľa neho ukázali, že Vučićova strana dokázala zmobilizovať časť populácie, ktorá je presvedčená o tom, že reformy treba podstúpiť a vidia budúcnosť Srbska v EÚ.

Domáci kalkul

Riaditeľ Globsec Policy Institute Milan Nič si myslí, že voľby boli predovšetkým o domácej politike, navyše taktické, keďže Vučić si uvedomil, že toto je posledná šanca udržať si väčšinu.

„Keby čakal do roku 2018, začne sa mu to rozpadať,“ povedal pre EurActiv.sk

Voľby podľa Niča nemožno brať ako signál, že voliči podporujú Vučićovu reformnú a proeurópsku agendu. Boli skôr o Vučićovom mocenskom kalkule, ktorý odôvodnil európskou agendou.

Stále ale platí, že on „garantuje reformy a silný mandát pre neho znamená, že budú pokračovať“.

Radikáli v parlamente

Do srbského parlamentu sa vracajú znovuzjednotení ultranacionalisti Vojislava Šešelja (Srbská radikálna strana), hoci s nižším výsledkom oproti vlastným očakávaniam. Šešelja v marci Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) oslobodil z obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Podľa Kukana v časti srbskej populácie stále prevláda dojem o zaujatosti tribunálu. Rozhodnutie o Šešeljovom oslobodení tak mohlo byť podľa neho z časti chápané aj ako naplnenie „spravodlivosti“ pre Srbsko.

Zároveň hovorí, že Šešeljovi radikáli a iné extrémistické a nacionalistické formácie nikdy zo srbskej spoločnosti nezmizli. Ich návrat do parlamentu preto nie je veľkým prekvapením.

Milan Nič to tiež nepovažuje účasť Šešelja v parlamente za dramatickú. „Nebol by som tým až tak znepokojený, pretože do parlamentu sa dostali demokrati, resp. prozápadné demokratické strany“.

Srbský parlament bude značne rozdrobený. Okrem Radikálnej strany a krajne pravicovej strany Dveri, v ňom budú sedieť aj tri proeurópske strany, resp. volebné koalície.

Rozširovanie v nedohľadne

Nálady v EÚ však ďalšiemu rozširovaniu neprajú. Európska komisia pri svojom nástupe v roku 2014 avizovala, že do roku 2020 sa počet členov únie určite nezvýši.

Milan Nič hovorí, že aj pri ideálnom, nerealistickom scenári by to Srbsku k členstvu trvalo 10 rokov.

Kontext rozširovania sa podľa neho skôr zhoršuje. „Referendum o Ukrajine bol veľmi zlý signál.“

Zároveň ale tvrdí, že tieto správy ale na Balkán ešte v plnej miere nedoľahli.

„Ktokoľvek vládne v Belehrade, nemá inú možnosť ako sa maximálne snažiť využiť okno, ktoré je ešte stále otvorené, a po koľajniciach rozširovacieho procesu sa posúvať čo najrýchlejšie dopredu bez ohľadu na to, ako sa mení šanca prísť do poslednej stanice.“

Eduard Kukan prizvukuje, že získať podporu obyvateľstva na ťažké reformy, ktoré sú v Srbsku nevyhnutné, nie je ľahké. V tomto kontexte oceňuje snahu premiéra Vučiča, „ktorý pracuje na udržaní pro-európskej nálady v krajine“.

Chorvátske veto

Belehrad začal prístupové rokovania minulý december. Otvorenie jednej z kľúčových kapitol (č. 23), ktorá pokrýva oblasť súdnictva a základných práv, však zablokovalo Chorvátsko.

Pre svoj súhlas sformulovalo dve požiadavky. Prvou je, aby Srbsko zrušilo platnosť zákona, ktorý dáva srbským orgánom právo stíhať vojnové zločiny spáchané na území celej bývalej Juhoslávie bez ohľadu na národnosť obvineného.

Druhou je záruka zastúpenia chorvátskej menšiny v srbskom parlamente.

Srbi tvrdia, že ide o bilaterálne otázky a tak by sa k nim malo aj pristupovať. Inými slovami, nemali by blokovať prístupový proces.

Milan Nič si myslí, že Chorváti s týmito požiadavkami strácajú v EÚ pochopenie „lebo sa vo vnútri EÚ správajú ‚balkánsky’“. Vo svojich požiadavkách nemajú v EÚ spojenca.

Záhreb pritom prisľúbil, že Chorvátsko po vstupe do EÚ (júl 2013) nebude využívať svoje právo veta, aby brzdilo proces ďalšieho rozširovania.

„Myslím si, že chorvátska vláda si napokon uvedomí, že týmto sa zmenšuje jej vplyv v EÚ. V ich vlastnom záujme je, aby sa situácia v Srbsku začala zlepšovať,“ domnieva sa Nič.

Ani Kukan si nemyslí, že by chorvátske požiadavky boli oprávnené. Správanie Chorvátska v tomto hodnotí ako „účelové a politické“. Hovorí však, že sa to dalo očakávať, keďže sa podobne zachovalo Slovinsko v prístupových rokovaniach s Chorvátskom.