Víkendové voľby v Turecku nemusí vyhrať Erdoğan (INFOGRAFIKA)

trv1_2 [Lucia Yar/Infogram/Wiki Commons/Selahattin Sönmez]

Hoci je jasné, že si prvú pozíciu zaistí nielen prezidentova strana, ale aj on sám, Recep Tayyip Erdoğan nemusí presvedčiť nadpolovičnú väčšinu tureckých voličov. V druhom kole by sa potom 8. júla stretol so svojim najväčším rivalom.

Parlamentné a prezidentské voľby, ktoré prebehnú v nedeľu, 24. júna, sú podľa niektorých tie najdôležitejšie v modernej histórií Tureckej republiky. A hoci je jasné, kto z politikov má v krajine navrch, výsledky plebiscitu by mohli túto neohrozenosť podkopať v nedeľu aspoň symbolicky.

Ak by sa prezidentské voľby v júli dostali pre nejednoznačnosť v prvej časti do druhého kola, prieskumy naznačujú, že by Erdoğan pomerne jasne zvíťazil. Situácia sa ale ešte bude vyvíjať, nakoľko tureckí voliči dokázali aj v minulosti výrazne prekvapiť.

Okrem Erdoğana sa o prezidentskú stoličku budú uchádzať ďalší piati kandidáti. Z hľadiska počtu hlasov zaváži najmä výsledok Meral Akşenerovej. Predsedníčka novej İyi Parti má veľké šance zaujať konzervatívnejších a nacionalistických voličov a tým obrať súčasného prezidenta o cenné hlasy. Jej strana sa totiž prednedávnom odštiepila od nacionalistov zo strany MHP, ktorí dnes s Erdoğanovcami tvoria Republikánsku koalíciu.

Najväčšie šance byť oponentom súčasného prezidenta v druhom kole má ale podpredseda najväčšej opozičnej strany CHP, Muharrem İnce. Bývalý učiteľ fyziky si za necelé dva mesiace podmanil opozične zmýšľajúcich Turkov. Jeho vtipné, no ostré a priliehavé prejavy, cielené na tie najkonkrétnejšie z Erdoğanových prešľapov, očarili milióny.

Prezident už na İnceho podal za jeho výroky podnet na súd a trestná a občianska žaloba sú v procese. (O niekoľko dní po nich podala na úradujúceho prezidenta sťažnosť na súd aj İnceho strana CHP.)

V parlamentnej časti volieb je jasné, že vládna AKP získa 24. júna najvyšší počet hlasov. Rozdelenie parlamentných kresiel ale bude záležať na tom, či vysokú, 10-percentnú hranicu na vstup do parlamentu, prekoná pro-kurdská strana HDP. Ako naznačuje aj uniknuté video zo stretnutia vládnej strany, Erdoğan urobí všetko pre to, aby sa mladá strana prezidentského kandidáta Selehattina Demirtaşa do parlamentu nedostala. „Keď HDP klesne pod prah zvoliteľnosti, bude to znamenať, že sa ocitneme v omnoho lepšom postavení,“ pripomínal na straníckom stretnutí prezident.

„Vy viete kto je kto… Ak naši zástupcovia zo susedstva nevedia, kto je kto, mali by odstúpiť. Budete mať zoznamy voličov pre každú volebnú urnu a budete vykonávať špeciálnu prácu,“ nabáda k „jasnému označovaniu“ voličov na uniknutom videu, ktoré rozrušilo miestnu spoločnosť, Erdoğan.

 

Obavy o férovosť

Predbežná správa pozorovateľskej misie OBSE, ktorá vyšla v polovici júna, dokonca upozorňuje na niektoré neštandardné postupy volebnej komisie a zákonodarcov. Najzásadnejšou oblasťou, ktorá podľa OBSE môže narušiť demokratický volebný proces je fakt, že Turecko ostáva už bezmála dva roky vo výnimočnom stave. Podľa zákona vládne dekréty a rozhodnutia guvernérov môžu počas volieb dokonca ešte viac obmedziť základné slobody. Už dnes napríklad tieto rozhodnutia obmedzujú slobodu zhromažďovania sa a slobodu prejavu, ako aj slobodu pohybu, a to najmä na východe a juhovýchode krajiny, pripomínajú pozorovatelia.

Otázne je aj rozdelenie volebných obvodov, ktoré bolo pozmenené minulý rok. V krajine totiž platí proporcionálny volebný systém, pričom na jeden volebný obvod pripadá od jedného až po 35 poslaneckých kresiel v 600-člennom parlamente. Ústredná volebná komisia „bez verejnej konzultácie“ prerozdelila kreslá na základe schváleného predpisu, ten však „negarantuje rovnosť pri hlasovaní“, tvrdí OBSE.

Erdoğanovi konkurenti na post prezidenta sú už známi

Tak rýchlo, ako sa stihli oznámiť predčasné voľby v Turecku, museli reagovať aj politické strany. Náhly výber kandidátov naznačuje ale aj ďalší priebeh vývoja kampane a možno aj výsledkov.

Množstvo volebných miestností bolo presídlených, či zlúčených, čo zasiahne takmer 144 tisíc potenciálnych voličov v 16 provinciách. Ústredná volebná komisia navyše prehodnocovala premiestňovanie niekoľkých miestností aj po zákonom stanovenom termíne, 24. mája. Nakoľko ide o regióny s prevažne kurdským obyvateľstvom, medzinárodní pozorovatelia a najmä opozičná kurdská strana považujú tento krok za snahu znížiť volebnú účasť v tejto oblasti.

„Je štatisticky nepravdepodobné, aby mohol ktorýkoľvek kandidát, ktorý príde o podporu tureckej kurdskej populácie – asi pätiny z 81 miliónov obyvateľov – a odmietne ich požiadavky na mier, vyhrať,“ napísal z väzenskej cely pre The New York Times prezidentský kandidát Selahattin Demirtaş. Kvôli obviňeniam z podpory terorizmu čaká na svoj súd vo väzbe na severozápade krajiny, v meste Edirne. Hrozí mu trest odňatia slobody vo výške 183 rokov. Svojich predvolebných mítingov sa Demirtaş zúčastňovať nemohol.

Počas trinástich dní medzi 7. a 19. júnom, kedy v 60 krajinách na celom svete mohli takmer tri miliónov Turkov hlasovať, sa rovnako zaznamenalo niekoľko podozrivých incidentov. Bulharský verejný vysielač bTV napríklad informoval o tom, že do krajiny v ostatnom období privážali z Turecka autobusy plé voličov, narodených v Bulharsku. Autobusy s voličmi neboli výnimkou ani v iných krajinách.

Obyvateľov rozhorčili aj správy o tom, že niektorí voliči, žijúci mimo Turecka, mohli vo voľbách hlasovať aj viackrát, ak by ich komisia napríklad nestihla do systému zapísať.

Obyvatelia sa ale obávajú aj manipulácie s hlasmi priamo vo volebných miestnostiach v Turecku. Správy napríklad hovoria o imámoch, ktorí svojich spoluverníkov požiadali, aby prisahali na Korán, že budú voliť „našu stranu“.

Pozorovatelia z OBSE upozorňujú na to, že Ústredná volebná komisia vytlačila až 154 miliónov volebných lístkov, teda o 37 miliónov viac, ako je počet potrebných lístkov. Manipulácie s nimi vyvolávajú otázniky už po niekoľkýkrát. Naposledy minulý rok v deň referenda o zmene ústavy Ústredná volebná komisia zrušila pravidlo, na základe ktorého mal mať každý volebný lístok oficiálnu pečiatku. Opozícia tvrdí, že komisia vtedy zarátala k výsledkom aj viac ako 1,5 milióna neopečiatkovaných lístkov. Pri takmer 50-miliónovej referendovej účasti bol pritom rozdiel vo výsledku referenda necelých 1,4 milióna hlasov.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Európske inštitúcie sa na víkendové voľby v Turecku nebudú pozerať až pod takým drobnohľadom, ako v minulosti. Európsky parlament totiž zrušil pripravovanú pozorovateľskú misiu europoslancov a rovnako informoval o tom, že výsledky nebude ani komentovať.

Turecko je stále oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie. Vyjednávania sú ale už od novembra 2016 pozastavené rozhodnutím europarlamentu. Kandidátsky status môže krajine podľa negociačných dohôd odobrať len Európska rada, a to iba po jednomyseľnom schválení všetkými členskými štátmi.

Infografika obsahuje údaje zo Správy pozorovateľskej misie OBSE z 15. júna 2018.