Výstraha pre členské štáty: Únia už pre západný Balkán nemusí byť jedinou alternatívou

Zľava srbský prezident Aleksandar Vucic, severomacedónsky premiér Zoran Zaev a albánsky premiér Edi Rama na konferencii západného Balkánu v novembri 2019. [EPA-EFE/Georgi Licovski]

V prístupovom procese s každou kandidátskou krajinou stála takmer stovka aktov na jednohlasnom rozhodnutí členských krajín. To frustrovalo nielen záujemcov o vstup do EÚ, ale aj samotnú Úniu. Na rozdiel od minulosti však má dnes západný Balkán popri členstve v EÚ aj niekoľko iných alternatív.

Hoci sa rok 2020 zdal byť spočiatku pre európske rozširovanie pozitívnym a o procese po dlhom čase diskutovali aj lídri EÚ na najvyššej úrovni, v závere roka sa opäť objavujú problémy.

Holanďania aj Francúzi stiahli svoju blokáciu pre otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom ešte v zime. Členské štáty sa potom dohodli na schválení novej metodológii celého procesu a pozitívnou správou bolo aj otvorenie poslednej prístupovej kapitoly s Čiernou Horou. Nový, osobitný veľvyslanec Únie pre dialóg Prištiny a Belehradu, Miroslav Lajčák, ktorý do úradu nastúpil v apríli, osobitne potešil aj Bratislavu.

V súčasnosti však výhrady avizuje Bulharsko. Otvoreniu prístupových rokovaní so Skopje tentokrát bránia otázky národnej, kultúrnej a jazykovej identity.

„Pre tento rok sme mali podstatné očakávania, no máločo z nich sa naplnilo,“ priznáva europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP), ktorý je predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou, členom Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko a stály spravodajca Európskeho parlamente pre Srbsko.

Lájčak má problém: Kosovo si v ňom našlo zámienku a na vyjednávaniach chce radšej Washington

V pozadí Thaçiho odmietnutia rokovať s predstaviteľom EÚ má byť boj na domácej politickej scéne. Neudržateľná dohoda so Srbskom, či problematická výmena území, ktorú napriek názorom Josepa Borrella otvorene kritizuje aj Lajčák, by mohli politicky pomôcť iba kosovskému prezidentovi.

V roku 2020 však bola zásadnou výzvou aj pandémie, ktorá mala podľa Bilčíka vplyv aj na vzťahy Balkánu a EÚ. Sám priznáva, že fyzicky bol v regióne vo februári: „Odvtedy sme stále online, čo je veľmi náročné a niekedy aj frustrujúce,“ vysvetľuje europoslanec.

Rozvoj právneho štátu určuje tempo vyjednávaní

So Srbskom a Čiernou Horou diskutuje o vstupe Únia od prvej polovice tohto desaťročia. Svoj status kandidátskych krajín získali v rokoch 2012 (v prípade Čiernej Hory) a 2014 (v prípade Srbska). Albánsko a Severné Macedónsko by mohlo na ich cestu nastúpiť ešte tento rok, no realisti tvrdia, že sa vyjednávania začnú najskôr v roku 2021. Kosovo a Bosna a Hercegovina sú v šestici zatiaľ na chvoste procesu.

Michal Šimečka (PS/Obnovme Európu) pripomína, že politika rozširovania je stále o kondicionalitách: „Znamená to, že krajiny dostanú politicky, ale aj finančne len toľko, koľko sa im darí napredovať v zásadných reformách.“ Právny štát a oblasti, ktoré majú do tejto témy presah, sa stali aj podľa novej metodológie rozširovania, ktorú predstavila Eurokomisia vo februári, hlavnou oblasťou. Kapitoly, ktoré sa oblasti venujú, sú stále otvorené. Podľa Šimečku v podstate „určujú tempo ďalšieho vyjednávania“.

Eurokomisia predstavila novú metodiku prístupového procesu, nie všetky kandidátske krajiny sa tešia

Kým Severné Macedónsko a Albánsko zmeny vítajú a vnímajú pozitívne, Turecko považuje prístup Bruselu za diskriminačný. Slovensko vidí v novej metodike „dobrý základ“ ďalšej spolupráce.

Popri novej metodológii predstavila v októbri Európska komisia aj správy o stave rozširovania v jednotlivých krajinách západného Balkánu. Komisár Oliver Verhély, ktorý sa s ich výsledkami šiel podeliť aj do jednotlivých balkánskych hlavných miest, ich následne (19. novembra) predstavil aj Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu.

Europoslanec Bilčík vníma správy eurokomisie ako „férové zhodnotenie situácie v jednotlivých štátoch“. Ide pri tom o prvé vyhodnotenie progresu po dvoch rokoch.

Prácu Komisie oceňujú aj členské štáty, medzi nimi aj Slovensko. Peter Kadvan z odboru štátov juhovýchodnej Európy a Turecka, slovenského ministerstva zahraničných vecí hovorí, že pridanou hodnotou novej metodológie je aj fakt, že členské štáty sa môžu do procesu zapájať omnoho aktívnejšie. Okrem iného môžu napríklad zasielať svoje vstupy do hodnotiacich správ Komisie. To by podľa neho malo zabrániť tomu, aby sa krajiny sťažovali na nedostatočné nereflektovanie pozície členov Únie.

Spokojnosť členských krajín so správami a novou metodológiou podľa Kataríny Mathernovej, zástupkyne generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení dokazuje, že „otázka ako rýchlo postupujeme pri rozširovaní, nie je otázkou európskych inštitúcii, ale otázka členských štátov“. Pripomína, že za starých podmienok bolo potrebné v Únii jednohlasne schváliť až sto rôznych aktov, a to len pri jednej krajine.

„Keď sa členské štáty rozhodli neotvoriť rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom koncom minulého roka, samozrejme to stavalo európske inštitúcie do veľmi zlého svetla,“ hovorí najvyššie postavená slovenská euroúradníčka. Nová metodológia preto podľa nej jasnejšie definuje, „čo treba splniť a čo za to bude“.

„V politike rozšírenia platí klišé o bicykli: ak sa nehýbete, spadnete,“ dodáva Šimečka.

Medvedia služba rozširovaniu

Podľa Vladimíra Bilčíka je dnes zapájanie a angažovanosť členských krajín Únie do procesu rozširovania viac ako potrebná. Experti sa zhodujú, že nutnosť a dôležitosť procesu v ostatnom období ešte narastá.

„O rozširovaní potrebujeme rozmýšľať aj mimo zabehnutých rámcov,“ hovorí Bilčík. Podľa neho však nejde o technické cvičenie, kde sa strany dohadujú na byrokratických otázkach, ale skôr o „politické cvičenie“.

„Ľudia na západnom Balkáne cítia, že alternatívy k Európskej únii existujú,“ varuje europoslanec. Pripomína ambície Ruska, Číny, ale aj Turecka.

Západný Balkán potrebuje vedieť, že je pre Úniu prioritou

V poslednej dobe sa zdá, že Európska únia po niekoľkých rokoch váhania opäť začína pristupovať k západnému Balkánu jednotne a uvedomuje si jeho dôležitosť. K ďalšiemu posunu by mohlo dôjsť na videokonferenciu budúci týždeň, ktorá nahradí očakávaný summit v Záhrebe.

Členské štáty s novými podmienkami prichádzajú vo vlnách, pričom namiesto reakcií na európsky progres, reflektujú vo svojich postojoch k rozširovaniu vlastné domáce, politické trenice. Posledným príkladom je spomínané Bulharsko. Turbulentná je ale situácia aj v Holandsku, kde sa na jar budúceho roka uskutočnia parlamentné voľby, ktoré môžu nestabilnú podporu pre otvorenie rokovaní s Albánskom opäť vychýliť z kurzu.

Michal Šimečka priznáva, že vo frakcii, v ktorej pôsobí a v ktorej majú zastúpenie aj strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a holandského premiéra Marka Rutteho, sú debaty na tému rozširovania EÚ ostré. Europoslanec hovorí, že silným argumentom oboch strán je vývoj v Únii po jej poslednom rozširovaní, a to najmä v Maďarsku, Poľsku, či Bulharsku.

Šimečka tvrdí, že frakcia napriek tomu rozširovanie podporuje. Kľúčom ale podľa nej bude lepšia príprava kandidátskych krajín v predvstupovom rokovaní. Proces pritom musí byť dôkladnejší, a pravdepodobne bude preto trvať aj dlhšie, dodáva.

„Vieme voličom s čistým svedomím povedať, že keď do Únie vezmeme Srbsko, Albánsko alebo Severné Macedónsko, bude to v poriadku a krajiny sa dostanú na našu úroveň demokracie?“ pýta sa europoslanec. Podľa neho totiž problematické štáty Únie „robia medvediu službu špeciálne politike rozširovania a ochote rozširovať sa“.

Šimečka vidí riešenie v otvorenosti a úprimnosti bloku. Únia by z jeho pohľadu mala konkrétne tendencie, vrátane tých autokratických, volať „presne tým, čím sú“. „Je treba jasne vysvetliť, že si európske hodnoty takto nepredstavujeme. Bude to znieť tvrdo a možno to na chvíľu aj spomalí proces alebo dokonca odradí časť politickej elity krajín západného Balkánu. Keď ale nebudeme hovoriť pravdu, neprekonáme ani skepsu, ktorá panuje v mnohých častiach európskej Únie.“

Skutočná priorita pre Slovensko?

Slovensko, ako jeden z hlasných mecenášov integračného procesu, podporuje na jednej strane striktný proces, na druhej strane očakáva, že bude „férový“.

Podľa Petra Kadvana má krajina expertízu, ktorú vie zdieľať a „sme ochotní ju poskytovať“. Vlajkovou loďou slovenských projektov na Balkáne ostáva Národný konvent v Severnom Macedónsku, teda „platforma na diskusiu o európskych témach a o tom, čo členstvo v EÚ prináša“.

Severné Macedónsko a Albánsko sa dočkali, čoskoro odštartujú rokovania o členstve v Únii

Našim partnerom hovoríme jasne: pokračujte v reformách, rozšírenie je našou spoločnou strategickou budúcnosťou, uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík.

Katarína Mathernová však upozorňuje, že napriek tomu, že Slováci sú na európskej úrovni výrazne viditeľní a angažovaní, nebola diplomacia „doteraz schopná napojiť sa na systematické pomáhanie pri odovzdávaní skúseností“.

Eurokomisia podľa nej ponúka celý diapazón možností, ktoré by Slovensku umožnili zapojiť sa do európskych procesov v regióne, a tým „pomáhať cez veľmi dobre financované, európske programy“.

Záujem zapájať sa do systematických programov, zameraných na odovzdávanie skúseností, z jej pohľadu na Slovensku chýba. Za „európske peniaze“ by sa to podľa Mathernovej dalo nielen efektívnejšie, ale aj masívnejšie. Podobne ako Bratislava však v Únijných projektoch nefiguruje ani Praha.

Podľa Petra Kadvana záujem je, no aktívna účasť padá v prvom rade na kapacitách.