Západný Balkán je ako Slovensko, obhajoval rozširovanie bulharský premiér

Bulharský premiér a hostiteľ summitu Bojko Borisov [BG PRES]

Bojko Borisov na sofijskom summite povedal, že šesť krajín ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii neprináša žiadne riziko. Francúzsky prezident im odkázal, že Únia sa musí pred ďalším rozšírením najskôr sama reformovať.

Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sa zrejme podarilo dosiahnuť pokrok v riešení sporu o svoje meno s Gréckom. Podľa informácií gréckeho portálu Ekathimerini navrhlo Skopje Aténam názov Republika Ilinden Macedónsko, ktorý odkazuje na dve macedónske povstania. Grécko dlhodobo odmieta názov Macedónsko, keďže tak sa volá jeden z jeho regiónov. Po schôdzke v Sofii teraz obaja premiéri rokujú s politickými stranami vo svojich krajinách.

Posun v riešení macedónsko-gréckeho sporu by bol jedným z najdôležitejších výsledkov summitu Európskej únie so západným Balkánom, ktorý sa konal vo štvrtok 17. mája v Sofii. Ďalším je symbolický prísľub „európskej perspektívy“ pre šesť krajín regiónu, nového summitu v roku 2020 v Chorvástku a podpory projektom, ktoré ich majú lepšie prepojiť s Úniou.

Výsledkov nie je veľa. Bulharské či slovenské nadšenie pre európsku integráciu západného Balkánu totiž nezdieľa časť starších členských štátov na čele s Francúzskom. Zo slov prezidenta Emmanuela Macrona na summite vyplýva, že pre vstup západobalkánskych krajín do Únie nestačí, ani keď sa zreformujú. V Sofii zopakoval, že ešte pred ďalším rozšírením sa musí zreformovať samotná Európska únia.

Nezáväzná európska perspektíva

„Odvolávajúc sa na solúnsky summit z roku 2003, EÚ potvrdzuje jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu,“ píše sa v záverečnej deklarácii sofijského summitu. Tá však neudáva termín rozšírenia. Tomuto výrazu ako aj slovám „členstvo“ a „vstup“ sa deklarácia vyhýba.

Európska komisia uviedla vo svojej februárovej stratégii rok 2025 ako možný termín ďalšieho rozšírenia Únie na Balkán, samozrejme za predpokladu, že kandidátske štáty splnia stanovené podmienky. Najbližšie k nim majú Srbsko a Čierna Hora, ktoré vedú s Úniou prístupové rokovania ako kandidátske krajiny. Rovnaký status majú aj Albánsko a Macedónsko, ktoré však čakajú na súhlas členských štátov s otvorením prvých kapitol. Zostávajú potenciálni kandidáti: Bosna a Hercegovina a Kosovo. Tie sú od členstva najďalej. Prípad Kosova navyše komplikuje jeho neuznanie zo strany piatich štátov vrátane Španielska, ktoré bojuje s katalánskym separatizmom. Premiér Mariano Rajoy sa preto summitu nezúčastnil.

Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

Zvyšní 27 lídri, ktorí prišli, si však za svoju nezobrali ani stratégiu Komisie. Deklarácia sa odvoláva len na jej „relevantné aspekty“ bez bližšej špecifikácie. Západnému Balkánu sľubuje ďalší summit počas chorvátskeho predsedníctva v roku 2020.

K deklarácii je pripojený Sofijský program priorít, súbor už zrealizovaných či len navrhovaných opatrení pre lepšie prepojenie regiónu s Úniou. Venuje sa oblastiam boja s korupciou a organizovaným zločinom, bezpečnosti a migrácie, ako aj socioekonomického rozvoja, spoločných infraštruktúrnych projektov, digitálnej agendy a zmierenia v regióne.

Medzi konkrétne opatrenia patrí zdvojnásobenie účastníkov programu Erasmus+ zo západného Balkánu. Na summite tiež podpísali bulharský a srbský minister memorandum o výstavbe plynového prepojenia medzi Bulharskom a Srbskom s ročnou kapacitou 1 – 1,8 BCM. O plynovode sa diskutuje dlho, najnovšie však Komisia sľúbila zafinancovať okrem bulharskej aj srbskú časť. S Macedónskom zase Bulharsko podpísalo memorandum o pilotnom projekte prepojenia medzidenných trhov s elektrinou.

Západný Balkán a Slovensko

Najväčším obhajcom spolupráce so západným Balkánom bol práve hostiteľ a organizátor sofijského summitu, bulharský premiér Bojko Borisov. „Vybrali sme si tému, ktorá je pre Európu veľmi ťažká, pretože za posledných 20 rokov sme v tomto regióne videli veľa problémov, smrti a ničenia,“ priznal Borisov na tlačovke po prvom summite Únie so západným Balkánom po 15 rokoch.

Podľa svojich slov svojím kolegom v Európskej rade pripomenul, že všetkých šesť krajín ašpirujúcich na členstvo v Únii má ekonomiku veľkú ako Slovensko – 90 miliárd dolárov. „Dnes hovoríme o prijatí regiónu, ktorý má HDP ako Slovensko a počet obyvateľov ako Rumunsko,“ porovnával Borisov. Rumunsko aj západný Balkán majú 20 miliónov obyvateľov.

„Riziko pre Európu je nulové,“ dodal Borisov a položil si rétorickú otázku, či „sú konflikty ako v Kosove alebo Srebrenici s tisíckami obetí a neoznačenými hrobmi pre Európu lepšie“.

Mikuláš Dzurinda: Nové rozšírenie by prospelo aj Únii samotnej

Integrácia západného Balkánu stagnuje. V čase brexitu by pritom mohla povzbudiť súdržnosť Európskej únie, hovorí pre euractiv.sk slovenský expremiér.

Ďalším obhajcom rozšírenia bol slovenský premiér. Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení summitu uviedol, že Únia by sa mala v regióne snažiť o významné postavenie, pretože v ňom veľmi intenzívne pôsobia Čína a Rusko. „Vo svojom vystúpení som, samozrejme, vyjadril podporu… Slovenska pre ďalšie rozširovanie EÚ, povzbudil som krajiny západného Balkánu, ktoré začali a robia mnohé pre nich zložité a ťažké reformy, ktoré ich majú priblížiť v budúcnosti k členstvu v EÚ,“ citovala Pellegriniho TASR. Pred ostatnými členmi Únie zdôraznil, že ak kandidátske krajiny dostanú podmienky na vstup, „musia vidieť na konci tunela svetlo, v opačnom prípade ich len zbytočne naťahujeme“.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré neuznávajú Kosovo. „Nikto nežiada, aby sme prijali Kosovo, Slovensko nemieni na tom nič meniť,“ podotkol Pellegrini.

Reformovať kandidátov aj Úniu

Nemecká kancelárka sa zaradila medzi lídrov, ktorí integráciu západného Balkánu opatrne podporujú. Angela Merkelová hovorila o „jasnej perspektíve členstva“, dodala však, že termín rozšírenia nie je najdôležitejší. „Členstvo musí byť založené na skutočnom pokroku. Nie je to o časovom horizonte, je to o výsledkoch – v oblasti právneho štátu, boja s korupciou a iných podmienkach ako (riešenie pre) hraničné spory,“ vysvetlila kancelárka.

Predseda Európskej rady Donald Tusk na spoločnej tlačovke s Borisovom povedal, že západný Balkán je pre Úniu „top prioritou“. Vyzdvihol pripravované rozšírenie programu Erasmus+ či zníženie roamingových poplatkov na Balkáne. Zároveň vysvetlil, že podľa neho „program prepájania nie je alternatívou ani náhradou za rozširovanie.“ Je to vraj „spôsob, ako využiť čas medzi dneškom a zajtrajškom efektívnejšie ako pred tým, aby naši občania a podniky nemuseli čakať na výhody európskej integrácie.“

Tusk reagoval – tentokrát však v skeptickejšom duchu – aj na Borisovo prirovnanie západného Balkánu k Slovensku. Veľkosť ekonomiky a počet obyvateľov podľa neho nie sú prekážkou na ceste šiestich krajín do Únie. „Majú však viac problémov na počet obyvateľov ako Nemecko a Francúzsko spolu,“ dodal Tusk.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Francúzsky prezident sa o rozširovaní vyjadroval ešte oveľa skeptickejšie. Reformy podľa Emmanuela Macrona nepotrebujú len krajiny západného Balkánu, ale aj samotná Európska únia. „To, čo sme videli za posledných 15 rokov, je cesta, ktorá oslabila Európu vždy, keď sme uvažovali nad jej rozšírením. A nemyslím si, že kandidátskym krajinám alebo sami sebe robíme dobrú službu, ak pokračujeme s mechanizmom, ktorý svojím spôsobom už nemá pravidlá a stále sa posúva k rozširovaniu,“ povedal Macron s odkazom na komplikované rozhodovacie procesy európskej dvadsaťosmičky.

„Nie som za posun k rozširovaniu, kým nedosiahneme… skutočnú reformu tak, aby sa Európska únia prehĺbila a fungovala lepšie,“ zopakoval Macron tradičný postoj francúzskej zahraničnej politiky.