Západný Balkán potrebuje vedieť, že je pre Úniu prioritou

Videosummit EÚ a západný Balkán bude 6. mája. [Twitter/@Agencija_HINA]

V poslednej dobe sa zdá, že Európska únia po niekoľkých rokoch váhania opäť začína pristupovať k západnému Balkánu jednotne a uvedomuje si jeho dôležitosť. K ďalšiemu posunu by mohlo dôjsť na videokonferenciu budúci týždeň, ktorá nahradí očakávaný summit v Záhrebe.

Keď lídri krajín Európskej únie na konci marca potvrdili svoju podporu pre začiatok prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a Albánskom, jednalo sa o jeden z mála pozitívnych signálov, vysielaných krajinám západného Balkánu za posledných niekoľko rokov. Proces európskej integrácie a približovania sa Európskej únii už nejakú dobu stagnoval.

Dôvodov bola celá rada. „EÚ je úplne iná, než bola pri predchádzajúcich vlnách rozširovania – je väčšia, členitejšia, predtým čisto technické rozhodnutia sú teraz silne spolitizované,” vysvetľuje odborník Ústavu medzinárodných vzťahov Tomáš Dopita. Pripomenul tiež, že dôležitú otázku predstavuje aj fungovanie a potenciál Únie aktivizovať sa v prípade, ak by sa rozrástla o niekoľko ďalších členov.

Dopita tiež spomenul, že samotný prístupový proces, ktorého súčasťou boli do marca tohto roku iba Srbsko a Čierna Hora, sa z technického hľadiska postupne komplikoval a menili sa aj podmienky.

Severné Macedónsko a Albánsko sa dočkali, čoskoro odštartujú rokovania o členstve v Únii

Našim partnerom hovoríme jasne: pokračujte v reformách, rozšírenie je našou spoločnou strategickou budúcnosťou, uviedol slovenský europoslanec Vladimír Bilčík.

Veľký problém pre západný Balkán predstavujú aj vnútorné problémy a nie tak dávna a bolestivá história, s ktorou sa národy žijúce v tomto regióne zatiaľ nedokázali vyrovnať. K najdramatickejším patria spory medzi Bosniakmi a Chorvátmi v Bosne a Hercegovine a samozrejme otázka medzinárodného štatútu Kosova.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/ EPP) sa prednedávnom nechal počuť, že k pokroku v citlivých oblastiach by mohol prispieť novovymenovaný osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre ďalšie regionálne otázky, týkajúce sa západného Balkánu. Na toto miesto na začiatku apríla nastúpil Miroslav Lajčák, donedávna šéf slovenského diplomacie.

Nová metodológia môže byť živou vodou

Presvedčiť niekoľko váhajúcich krajín udeliť v marci zelenú Albánsku a Severnému Macedónsku sa podarilo aj vďaka prísľubu „revitalizácie“ prístupového procesu. Práve nová metodológia rozšírenia by sa do budúcna mohla stať čerstvým impulzom pre európsku integráciu západného Balkánu. Oveľa viac má teraz závisieť od procesu vyjednávania a úspešných krokoch kandidátskych krajín, než na bezprostredných politických rozhodnutiach lídrov krajín EÚ.

Bilčík poukazuje na niekoľko pozitív novej metodiky, ktorú môžu okrem dvojice „nováčikov“ využiť aj Srbsko a Čierna Hora, ktoré sa zatiaľ riadi starými pravidlami. „Nová metodológia nám dala novú politickú jednotu – sme jednotní v tom, že rozšíreniu hovoríme áno, európskej perspektíve tiež, a to na základe upravených pravidiel,“ poznamenal europoslanec s tým, že do budúcna sa musia v téme angažovať lídri naprieč celou EÚ. Proces podľa neho zároveň získal úplne inú dynamiku, pretože o vstupe teraz rokuje väčšina štátov západného Balkánu, a región tak má väčšiu šancu na to dostať sa medzi zahraničnopolitické priority EÚ.

Únia podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším susedom, na boj s pandémiou pošle 20 miliárd

Po intenzívnej finančnej podpore v Únii pôjde balík peňazí pod názvom „Tím Európa“ aj do Afriky, Východného susedstva, na Balkán a Blízky východ. Keď vírus neporazíme všade, neporazíme ho, hovoria predstavitelia euroinštitúcií.

Podľa Bilčíka existuje reálna šanca, že sa Únia v nasledujúcej dekáde rozšíri, bude k tomu však potrebný seriózny prístup z oboch strán. „Aby sme ich mohli prijať do EÚ, krajiny musia prejsť reformami. Všetci to vedia a vedia to aj politické elity v regióne,“ podotkol. Samotná Únia podľa jeho slov musí v blízkej dobe k začatiu prístupových rozhovorov pridať ďalšie významné rozhodnutia, ako je napríklad plánovaná vízová liberalizácia pre Kosovo.

Vyhrať súboj naratívov

Ak by budúcnosť Srbska, Albánska a ďalších krajín regiónu nebola európska, pre EÚ by to znamenalo veľký bezpečnostný, politický aj ekonomický problém.

Únia pomáha Balkánu a krajinám Východného partnerstva, na boj s vírusom posiela milióny

Viac ako miliarda eur má pomôcť nielen zdravotníctvu, ale aj oživiť ekonomiku a podporiť krajiny v čase, keď budú čeliť následkom pandémie.

Ako upozornila zvláštna splnomocnenkyňa českého ministerstva zahraničia pre západný Balkán Janina Hřebíčková, „váhavosť“ Únie v posledných rokoch dala v regióne priestor zvyšovaniu vplyvu Ruska, Číny a ďalších mocností, ktoré chcú pomocou „mäkkých nástrojov“ oslabiť európsku bezpečnosť a spoluprácu. „Hrozí nám, že krajiny (západného Balkánu) budú sedieť na dvoch či troch strategických stoličkách, a aj keď si od nás budú brať pomoc, budú zároveň „flirtovať“ ešte aj s ďalšími partnermi. Nie je to v záujme EÚ, ani jej členov,“ uviedla Hřebíčková.

EÚ má podľa Tomáša Dopitu v súboji naratívov s ďalšími mocnosťami nevýhodu, a to kvôli svojmu technickému a odbornému jazyku. Rusko alebo Čína naopak používajú veľmi priamu informačnú stratégiu. „EÚ má však všetky predpoklady na to, aby v tomto regióne hrala dominantnú úlohu. Bolo by dobré, ak by EÚ dokázala reagovať na potreby regiónu, ktoré prídu s krízou koronavírusu a s tým, čo bude nasledovať,“ povedal odborník.

V rámci uvoľňovania prostriedkov na boj s dopadmi pandémie poskytla Únia regiónu balík finančnej pomoci. Komisia tiež uvoľnila pravidlá pre export zdravotníckych pomôcok do regiónu. Dlhodobý problém však podľa Bilčíka predstavuje komunikácia EÚ o poskytnutej pomoci a jej celkových prínosoch. Európska diplomacia by sa podľa jeho slov mala oveľa častejšie dostávať v krajinách západného Balkánu do verejného priestoru.

„Zásadné je, aby si EÚ získala väčšiu dôveru, a tiež presvedčila partnerov, že strategická investícia do európskeho projektu sa im z dlhodobého hľadiska oplatí,“ dodal Bilčík. Podstatné podľa neho je, aby Únia už nemenila nastavené pravidlá a svoje presvedčenie, že rozšírenie je jediná cesta. „Musíme v tom byť absolútne uveriteľní. Ale myslím, že by sme to mohli zvládnuť,“ uzavrel europoslanec.