Erdoğan panikári, Turci idú predčasne voliť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Turecký prezident. [EPA-EFE/SIMELA PANTZARTZI]

O tom, že Turecko prejde na prezidentský režim, pochyboval len málokto. Lenže to, že sa to urýchli o vyše 18 mesiacov, prekvapilo všetkých.

Situácia v Turecku už bola po turbulentnom období od celoštátnych protestov v roku 2013, po pokuse o prevrat v lete 2016 a po následných teroristických útokoch v tomto roku omnoho pokojnejšia. V pláne neboli žiadne voľby, referendum ani veľké celoštátne akcie.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Turci mali k volebným urnám pristúpiť najbližšie o rok v marci počas komunálnych volieb, o ktorých sa predpokladalo, že prinesú hlbší pohľad do duše voliča. Až parlamentné a prezidentské voľby plánované na november 2019 mali odštartovať očakávanú zmenu systému. O tej obyvatelia rozhodli pred rokom v referende.

Výsledkom (viacerými medzinárodnými pozorovateľmi spochybneného) plebiscitu bola zásadná zmena správy štátu. Z parlamentnej republiky sa stane po najbližších voľbách republika prezidentská. Rozhodlo o tom 51,47 percenta voličov.

Prezident, doterajšia – aj keď sa to nezdá – iba reprezentatívna hlava štátu, sa má stať po zmenách skutočným a ústavou odobreným lídrom vlády. Posilnia sa mu právomoci v oblasti exekutívy, ale aj súdnictva. Zmení sa počet poslancov v národnom zhromaždení a predĺži sa aj jeho funkčné obdobie.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Čakať do konca budúceho roka sa už podľa vlády neoplatí. Medzinárodná situácia, konflikt na hraniciach so Sýriou a domáce reformy nedokážu bez prezidentského systému „jedného kapitána“ nájsť svoj správny smer.

„Potreba prechodu na nový systém riadenia začala intenzívnejšie narastať, aby sa nové rozhodnutia, týkajúce sa budúcnosti našej krajiny, mohli prijať a vykonať ráznejším spôsobom,“ povedal prezident v prejave, v ktorom oznámil predčasné voľby.

Dôvodov je niekoľko

Keď vládni predstavitelia volajú po predčasných voľbách, základným dôvodom je konsolidácia moci. A hoci prvý návrh prišiel od opozičného politika, miestnym bolo jasné, že ide len o službu vláde. Nacionalistická strana MHP, najmenšia parlamentná strana, ktorá navyše nedávno prešla významným štiepením, sa stala de facto koaličným partnerom vedenia štátu.

Recep Tayyip Erdoğan si lídra nacionalistov Devleta Bahçeliho vypočul a ním navrhovaný augustový termín posunul na ešte skorší. A to aj napriek tomu, že vo svojich prejavoch včasnejší dátum odmietal. Scenárov, prečo „zmenil“ názor, je niekoľko.

Prehlbovanie rusko-tureckej spolupráce sa zrkadlí v jadrovej elektrárni aj raketových systémoch

Vzťahy medzi prezidentským Bielym palácom v Ankare a Kremľom napredujú v oblasti bezpečnosti, obrany, medzinárodnej politiky, energetiky, či obchodu. Strategickú orientáciu Turecka tak rieši Únia, ale aj NATO.

Jedným z oficiálnych dôvodov je situácia v Sýrii. Turecko v susednej krajine zorganizovalo pomerne úspešnú vojenskú operáciu Olivová vetva, namierenú proti kurdským Ľudovým ochranným jednotkám (YPG). Od januára sa tureckým vojakom podarilo Afrin obkľúčiť a v regióne armáda získala značnú prevahu. Nacionalistickí a konzervatívni voliči sú vo vytržení, AKP preto bude môcť loviť aj v týchto vodách.

Do boja o nacionalistického voliča sa prednedávnom zapojila odštiepená časť Bahçeliho národniarov. Stále sa však špekuluje o tom, či sa nová İyi Parti bude môcť zapojiť do parlamentných volieb a za kandidátku na prezidenta navrhnúť svoju predsedníčku Meral Akşenerovú.

Krátky čas, ktorý do volieb ostáva, mobilizoval celú politickú scénu. Nepripravení oponenti sú ďalšou výhodou taktického ťahu.

Proti tureckým jednotkám v Sýrii sa mal s Kurdami spojiť ich doterajší nepriateľ, prezident Assad

Sýrske štátne médiá informujú, že spojenie kurdských milícií a síl pro-Assadovského režimu v Afrine je „neodvratné“. Proti tureckej operácii Olivová vetva by sa tak spojili strany, ktoré na začiatku sýrskeho konfliktu bojovali proti sebe. Ankara správy označuje za falošné.

Hospodárstvo krajiny je stále objemnejšie, a to aj vďaka výraznému zvyšovaniu úrokových sadzieb. Vysoký deficit bežného účtu v kombinácii s rýchlo rastúcou infláciou sa však odráža v devalvácii domácej meny a zadlžovaní podnikov. Centrálna banka pre politický tlak operuje viac kozmeticky ako prakticky. Turecká líra nachádza svoje nové dná z týždňa na týždeň a tento fakt pociťujú v peňaženkách všetci.

Vyhliadky veľkej ekonomiky, ktorá bude čeliť dôsledkom zlej správy, nie sú vôbec pozitívne a to môže stáť Erdoğana hlasy.

Prezident i strana, ktorým ešte do volieb ostáva mandát na vyše rok a pol vlády, nemôžu mať silnejší dôvod na predčasný plebiscit, ako obavu a možno aj jasnú víziu toho, že toľko hlasov ako dnes už zajtra nemusia dostať. Rýchle rozhodnutie naznačuje prezidentovu paniku.

Čo do volieb?

Do parlamentných a prezidentských volieb teda ostávajú necelé dva mesiace. Súdiac podľa predvolebných kampaní počas ostatných pätnástich rokov Erdoğanovej vlády, krajinu zaplavia vlajočky, transparenty a megalomanské bilbordy. Ulice rozozvučia megafóny, televíziu ohlušia reklamné spoty, námestia a tribúny okázalé zhromaždenia.

Horšie scenáre naznačujú zvyšovanie tlaku a nárast napätia medzi obyvateľstvom. Nebolo by to prvýkrát, čo sa v predvolebnom období nakopili rôzne incidenty. Prísľub stability je totiž heslom vládnej strany aj prezidenta.

Provládni analytici budú diskutovať o tom, prečo je zmena formy vlády neodvratná a nutná už teraz. Opozícia bude hľadať signály blížiaceho sa volebného podvodu. Medzitým bude pokračovať bezprecedentné zatýkanie a čistky, pretože krajina bude po celý čas zviazaná neslobodnými princípmi výnimočného stavu. Turecký parlament ho po siedmykrát vyhlásil v rovnaký deň ako prezident predčasné voľby.

Turecké referendum: O čo všetko ide?

To, či sa Turecko zmení na prezidentskú republiku aj de jure sa rozhodne už v nedeľu.

O víťazstve súčasného prezidenta a úspechu jeho strany AKP sa dá len ťažko pochybovať. Jedinou známou protikandidátkou Erdoğanovi je zatiaľ len Aksenerová.

Najsilnejšia opozičná strana CHP, ktorá pokračuje v Atatürkových republikánskych šľapajach, zatiaľ nepredstavila kandidáta. Nováčik v parlamente, opozičná kurdská strana HDP s lídrom, ktorého médiá označovali za Obamu Turecka, no už vyše 16 mesiacov sedí v tureckom väzení, sa bude z čistiek v strane stále spamätávať.

V každom prípade sa Turecko v júni stane prezidentom ovládanou krajinou. No aj nutnosť druhého kola prezidentských volieb, keby Erdoğan nevyhral už v prvom, by súčasného prezidenta ponížila.

Text vyšiel pôvodne ako komentár pre Denník N.