Martin Klus: Príbeh „plnoletého“ Slovenska je pre susedov Únie inšpiráciou i poučením

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ak Únia príde o svoje susedstvo, stratí aj význam geopolitického hráča, píše Martin Klus. [MZVEZ SR]

Pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu je nespochybniteľný a som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá, píše pri príležitosti 18. výročia slovenského členstva v EÚ štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.

Autor je štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Slovensko je už v Európskej únii „plnoleté“. Od vzácneho míľnika v našich moderných dejinách, 1. mája 2004, nedávno uplynulo 18 rokov. Presne toľko nám už členstvo v EÚ ponúka mier, slobodu a prosperitu. A presne toľko majú naši občania nielen slovenský pas, ale aj občianstvo EÚ, o čom sami, dobrovoľne a demokraticky, rozhodli drvivou väčšinou hlasov v doposiaľ jedinom platnom referende v roku 2003.

Na takzvané piate kolo rozširovania EÚ možno nazerať z viacerých perspektív – geopolitickej, sociologickej a azda už aj historickej. Symbolické zjednotenie západnej a východnej Európy prinieslo utuženie vzájomných vzťahov, posilnilo transformačné a demokratizačné snahy v krajinách, ktoré vtedy spoločne vstúpili do EÚ, a prinieslo im nové, nielen ekonomické príležitosti, úlohy a zodpovednosti.

Nedá mi však nespomenúť aj moju osobnú spomienku spätú s touto významnou udalosťou. V máji 2004 som bol čerstvým absolventom vysokej školy a pracoval som na svojej alma mater v rámci civilnej služby. Rok predtým som sa zúčastnil na referende o vstupe Slovenska do EÚ a bol som jedným z tých takmer 93 percent voličov, ktorí odpovedali „áno“ na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ Ak by sa podobné referendum konalo dnes, hlasoval by som rovnako, a možno ešte odhodlanejšie, keďže vidím, čo všetko nám takmer dve dekády nášho členstva reálne priniesli.

Pozvánka Ukrajiny do Únie je silným symbolom, môže zmeniť pravidlá

Zatiaľ čo Ukrajina čelí ruskej invázii, jej prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o okamžité prijatie krajiny do Európskej únie. To je síce nereálne, rýchly posun je ale možný napríklad v príchode pracovnej sily.

Eufória po temnej „Mečiarovej ére“

S odstupom času považujem priam za „existenčné“ pre Slovensko, že po ťažkých rokoch geopolitického blúdenia a hazardu autoritárskej Mečiarovej vlády sme ako občania dokázali prekonať samých seba. Aj za cenu bolestivých reforiem sme splnili náročné politické a ekonomické kritériá, neskôr aj podmienky týkajúce sa vstupu do Schengenského priestoru (21. decembra 2007) či eurozóny (1. januára 2009). A výsledok?

Odvtedy sedíme za jedným stolom a reálne spolurozhodujeme o fungovaní či smerovaní celej EÚ, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou našich domácich politík ako aj každodenného života občanov. Doterajšie obdobie členstva Slovenska v EÚ bolo to najúspešnejšie v modernej histórii nášho štátu, čo presvedčivo dokazujú mnohé štatistiky. Či už hovoríme o možnosti občanov slobodne cestovať, pracovať ako aj študovať v ostatných členských krajinách EÚ. Alebo o množstve benefitov, úľav a odstránených prekážok – všade tam je stopa spoločných európskych rozhodnutí v prospech občanov. V Európskom roku mládeže za všetky spomeňme aspoň nespochybniteľný prínos programu Erasmus+, ktorého 35. výročie si pripomíname tiež práve tento rok.

Členstvo v EÚ tiež výrazne posilnilo náš hlas v zahraničí. Ako krajina sme sa stali atraktívnejšími aj pre investorov z cudziny, čo je pre našu „proexportne“ orientovanú ekonomiku veľmi dôležité. Spoločný trh EÚ nám zaisťuje široký priestor odbytu, čím sa zvyšuje náš ekonomický potenciál. Čo je však ešte dôležitejšie ako hospodársky rast  – to je mier, sloboda, dodržiavanie ľudských práv a aj ďalšie hodnoty demokracie a právneho štátu. Bez nich by zvyšovanie prosperity Slovenska nebolo možné. Medzi výhody členstva v EÚ patrí aj spoločné nachádzanie riešení na výzvy, ktorým osobitne menšie krajiny nedokážu čeliť samé – čo ukázala pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, ale nepochybne to platí aj v prípade zdolávania dôsledkov klimatickej zmeny či ďalších globálnych výziev vrátane boja s dezinformáciami a hoaxmi.

Čaputová a Heger: Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie

Ukrajinský ľud podľa slovenského premiéra práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. Za vstup sa prihovára aj slovenská prezidentka. Prístupový proces EÚ však nateraz nemá možnosti na zrýchlený režim. 

Niet (nielen) pre nás lepšej alternatívy

Európska únia, ktorej som otvoreným podporovateľom, nie je ani zďaleka bezchybná. Nakoniec je produktom nás ľudí a ako politický projekt je umením možného. No podľa mňa si nezaslúži zatratenie, aké predvádzajú radikáli naprieč celou Európou. Naopak, EÚ je náš základný životný, politický, ekonomický i kultúrny priestor, ktorý so svojimi slobodami a mechanizmami stále nemá pre nás porovnateľnú alternatívu.  Aj preto považujem rozširovanie za jednu z najefektívnejších politík EÚ. Nielen pre jej transformačnú silu z pohľadu existujúcich členských štátov, ale aj kandidátskych krajín. Ak je totiž pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu nespochybniteľný, som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá – západný Balkán, ale v súčasnosti netreba zabúdať ani na Ukrajinu, Gruzínsko či Moldavsko.

Pre mier, stabilitu a prosperitu v Európe je rozhodujúce, aby možnosť vstúpiť do EÚ zostala otvorená aj pre ďalších kandidátov, ktorí s nami zdieľajú európske hodnoty. Jednou z hlavných úloh štátov, ktoré v roku 2004 vstúpili do EÚ, by preto malo byť to, aby využili svoje skúsenosti a aktívne podporovali nové kandidátske krajiny v ich ašpiráciách a napĺňaní stanovených kritérií. Kľúčovou výzvou dneška je nespomaliť v agende rozširovania pre pokračujúcu vojne na Ukrajine. A zároveň platí, že diskusie štátov EÚ o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ktoré považujem za správne a veľmi dôležité, nesmú ísť na úkor integračných ambícií krajín západného Balkánu.

Naozaj verím, že práve teraz máme jedinečnú príležitosť urýchliť program rozširovania. Balkánci by mali pridať v zavádzaní potrebných reforiem a plnení domácich úloh, no pripravenosť, otvorenosť a akcieschopnosť musí preukázať aj samotná Únia. Som rád, že Česká republika, ktorá už čoskoro prevezme od našich francúzskych priateľov predsedníctvo v Rade EÚ, je podobne ako Slovensko pevnou zástankyňu rozširovania. Obe naše krajiny a ich terajšie vlády si totiž uvedomujú, že rozširovanie by malo byť v strategickom záujme celej Európy. Pretože naše globálne ambície sa budú odvíjať aj podľa výsledkov, stability a bezpečnosti v našom bezprostrednom susedstve.