Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, intenzívne premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Ako manažérka vo Svetovej banke pracuje ANNA WELLENSTEINOVÁ s predstaviteľmi miest po celom svete práve na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.

Anna Wellensteinová je riaditeľka pre Stratégie a operácie pre sociálnu, mestskú, vidiecku a životaschopnú globálnu prax vo Svetovej banke. Ako členka vyššieho manažmentu stanovuje stratégie pre analýzy a financovanie v oblastiach ako znižovanie rizík prírodných katastrof, renovácia miest a geopriestorová technológia.

 

Máte za sebou viac ako 20 ročnú skúsenosť v oblasti urbanistiky a mestského rozvoja. Vo Svetovej banke ste ako súčasť vyššieho manažmentu zodpovedná v tejto sfére aj za poskytovanie úverov rozvojovým krajinám vo viac ako 200 projektoch a 325 štúdiách, pričom dnes dohliadate na rozpočet vyše 25 miliárd dolárov. Aké trendy na globálnej úrovni sledujete v oblasti urbanistiky z tejto inštitúcie?  

Vo Svetovej banke sledujeme niekoľko megatrendov, no tri z nich sú tie najdôležitejšie. Prvým je zmena klímy, ktorá je teraz našou realitou. Vidíme, ako nás zmena klímy ovplyvňuje, riešime riziko katastrof a v mnohých častiach sveta sledujeme ich zintenzívňovanie. Očakáva sa, že do roku 2030 sa pod prah chudoby kvôli klimatickým zmenám dostane ďalších sto miliónov ľudí. Dôležitosť predvídania zmien v súvislosti s klímou je preto teraz v hľadáčiku vedúcich predstaviteľov v každom regióne.

Druhým trendom sú komplexné zmeny v urbanizácii v súvislosti so životom v mestách. Keď som v tomto odvetví začínala, veľa sa diskutovalo o tom, čo je dôležitejšie: či ľudia z vidieka alebo z miest. Teraz máme oveľa jemnejší a efektívnejší pohľad. Mestá sú dôležitou príležitosťou z hľadiska rozvoja. Ak sú mestá riadené dobre, rastú podniky, ľudia majú lepší prístup k službám, pracovné miesta môžu prekvitať. Vieme, že 55 percent obyvateľov na celom svete žije v mestách a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v priebehu ďalších 20 až 25 rokov. Počet ľudí žijúcich v mestách sa do roku 2045 zvýši až jeden a pol krát na 6 miliárd obyvateľov.

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Tretím trendom je nestabilita. Vidíme, že obavy a vplyv nestability a násilia sú v mnohých častiach sveta oveľa výraznejšie. Otázky nestability sú vo veľkej miere prepojené aj s migrantmi, ktorých odchod z miesta pôvodu spôsobuje klíma, prírodné katastrofy, problémy chudoby a otázky pôdy. Do roku 2030 predpokladáme, že celosvetový podiel chudobných obyvateľov v nestabilných a konfliktných oblastiach bude takmer 50  percent.

Reflektujú krajiny a najmä zväčšujúce sa mestá tieto megatrendy dostatočne rýchlo?

Dostatočná rýchlosť je relatívny pojem. Každá krajina sa zaoberá vlastnými politickými alebo ekonomickými výzvami, ale po celom svete sa objavujú niektoré dôležité úspechy. Vidíme, že najmä v Európe došlo k veľkému pokroku v oblasti správy pozemkov: zaregistrované boli zákonné nároky, realitné systémy sú v prevádzke a transakcie sa dejú rýchlejšie a efektívnejšie.

Trendy sa snaží reflektovať aj rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Únia ako celok, či krajiny samostatne. Postupne sa ale snaží balansovať pomoc aj pre mestá, nakoľko pôvodne sa podpora sústreďovala predovšetkým do vidieckych oblastí. Je tento prístup z pohľadu Svetovej banky vyvážený?

Keď hľadáme trvalú udržateľnosť rozvoja v mestách, komunitách, či provinciách, každá časť krajiny zohráva vo vývoji úlohu. Väčšina rozvinutých krajín je viac urbanizovaná a do miest sa sťahuje viac obyvateľov z vidieka. Do mestských oblastí preto musíme investovať, nakoľko budú rásť. Ale musíme tiež investovať do vidieka, kde potrebujeme zabezpečiť služby, ktoré obyvateľom pomôžu byť zdravými, vzdelanými a dostatočné zapojenými do hospodárskych činností. Hneď ako príde čas a lepšiu prácu budú hľadať v meste, prídu už zdraví, vzdelaní, trénovaní. Nie je to otázka investovania len do miest alebo len do vidieka. Je treba investovať do správnych vecí v každej oblasti, ktorá by podporila znižovanie chudoby a rast najlepším možným spôsobom.

Medzinárodná rozvojová pomoc hrá úlohu vo všetkých častiach krajiny a myslím si, že stratégiou „buď jedno alebo druhé“ si viac škodíme ako pomáhame. Vo Svetovej banke sme sa od tejto dichotómie posunuli a myslím, že je to pre krajiny, s ktorými pracuje, oveľa efektívnejšie.

Únia prijala rekordný rozpočet na poskytovanie humanitárnej pomoci

Európska komisia oznámila, že EÚ v roku 2019 prijala doteraz najvyšší rozpočet určený pre humanitárnu pomoc vo svete. Ide o financie vo výške 1,6 miliardy eur. Najviac peňazí pôjde do Sýrie a Jemenu.

Ktoré sú tie najúspešnejšie európske príklady projektov, v ktorých sa Svetová banka zameriava na urbanizáciu?

Napríklad v Bosne a Hercegovine, kde sme investovali, vidíme markantné zmeny. Zmenil sa napríklad čas transakcií s nehnuteľnosťami, pričom obdobie na prebratie nehnuteľnosti sa znížilo z niekoľkých mesiacov na päť dní.

V Kosove už dlhšiu dobu spolupracujeme s vládou. Sledujeme realitný systém a kataster nehnuteľností. Program, ktorý sme podporovali, pomohol zaznamenať využívanie pôdy a vlastníctvo pozemkov pre viac ako 182 tisíc ľudí. Pokrytie služieb pozemkovej správy sa rozšírilo na 77 percent obyvateľov.

Vo východnej Európe a strednej Ázii sme zistili, že z 13 projektov registrácie pozemkov, ktoré sme financovali, bol prínos pre hospodárstvo jednej registrácie viac ako 16 dolárov v príjmoch.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Mnohé z projektov Svetovej banky experimentujú s rôznymi novinkami z digitálneho prostredia. Aké novinky v geopriestorových technológiách využíva v urbanistických projektoch Svetová banka?

V rámci nášho programu pracujeme so širokou škálou technológií. Experimentujeme s používaním drónov na mapovanie a registráciu nehnuteľností v Tanzánii, v Kosove alebo v Indonézii. Krajiny môžu vďaka nim mapovať nehnuteľností v reálnom čase, znížiť vlastné náklady a aj čas tejto práce.

Ďalšou oblasťou, s ktorou sme experimentovali, je využívanie umelej inteligencie na meranie zastavaných plôch a vytváranie rozličných regulácií. Snažili sme sa o to na pár miestach, ako je Srbsko či Vietnam.

Niekoľko projektov, ktoré pracujú s technológiami, máme aj na komunitných úrovniach. Napríklad na Madagaskare sme pracovali s miestnymi komunitami, kde skupiny účastníkov začali s vymedzovaním parciel. Používali sme letecké snímky stiahnuté do tabletov. Členovia komunity spoločne prechádzajú jednotlivé parcely, identifikujú ich okraje a mapujú ich priamo do obrázkov v zariadení.

Túto oblasť neustále rozširujeme a skúmame. Hoci nie všetky experimenty s technológiami fungujú vždy, súčasťou entuziazmu je skutočné experimentovanie a nachádzanie oblastí prienikov.

Ako spoluprácu s vládami a správcami miest hodnotíte? Sú zainteresovaní otvorení novým nápadom a experimentom?

Je to ťažké zovšeobecniť, ale v podstate sú mnohí nadšení. Existuje len veľmi málo miest, kde ľudia takéto technológie apriori odmietajú. Každý hľadá spôsob, ako robiť veci rýchlejšie, lepšie a lacnejšie.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Je to jedna z oblastí, v ktorej sa vo Svetovej banke skutočne snažíme byť pre vlády partnerom. Technológia je nástroj, ale vlády stále potrebujú mať jasnú predstavu o tom, aké sú ich ciele. Musia sa uistiť, že konkrétna technológia je pre nich tá správna a že je v súlade s existujúcimi právnymi a regulačnými štruktúrami.

Stáva sa teda, že sa investujú prostriedky aj do technológii, ktoré sú pre mesto nevhodné?

Stáva, hoci nie často. Napríklad spomínaný komunitný projekt z Madagaskaru dokážu miestni účinne spravovať a používať. Supermoderná technológia, o ktorej hovoríme napríklad s dubajskou vládou, pravdepodobne nie je model, ktorý by madagaskarskej vidieckej komunite vyhovoval a naopak.

Banka môže pomôcť vládam kontextualizovať to, čo je pre nich správne. V mori technológii je obrovský výber. Našou prácou je radiť vládam, pomáhať im ubezpečiť sa, že majú kapacity, a právne a regulačné štruktúry na to, aby im konkrétna technológia pomohla dosiahnuť želaný cieľ.

Okrem nasadenia nesprávnych technológii a techník, aké sú najčastejšie chyby krajín, regiónov, či miest v projektoch, ktoré chcú realizovať alebo už realizujú s pomocou Svetovej banky?

V mestách je dôležité rozpoznať a pochopiť trendy a sily, ktoré spôsobujú rast alebo zmenšovanie. Rovnako je nevyhnutné, aby sa veci plánovali a premýšľalo sa o tom, čo príde. Jednoducho, aby sa urbanistka neriešila v reaktívnom režime.

Ak viete, že vaša krajina sa urbanizuje, premýšľajte o tom, aké mesto budete v budúcnosti potrebovať, aby ste sa prispôsobili obyvateľstvu, ktoré prichádza, a mohli ho podporiť tak, aby sa mu darilo. Je treba odpovedať na otázky o tom, akú infraštruktúru a služby budú potrebné, ako plánovať využitie pôdy a ako dostatočne pracovať s podnikmi, aby pracovné miesta a hospodárske príležitosti držali krok s obyvateľmi, ktoré prichádzajú.

Jedna z vecí, ktorú považujeme za naozaj škodlivú, je to, že rastúce mestá, ktoré neefektívne plánujú, končia len s neformálnym absorbovaním obyvateľstva. Keď mesto nenaplánovalo a nezabezpečilo priestor napríklad pre výstavbu bytov pre obyvateľov s nízkym príjmom, či nové štvrte pre ľudí, v ktorých by žili, noví prisťahovalci sa usádzajú na nevhodných miestach.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Vo veľmi krehkých zónach mesta sa tak vytvárajú sa slumy a chudobné štvrte, napríklad s častými záplavami, či zosuvmi pôdy. Mesto neposkytuje služby a dostatočnú infraštruktúru, trpí preťažením a znečistením a nakoniec sa zasekne v bludnom kruhu. Je preto nesmierne dôležité, aby mestá premýšľali o tom, kam smerujú a ako spolupracujú s kľúčovými partnermi, rôznymi sociálnymi skupinami alebo podnikmi.

Keď sa stretávam s naozaj úspešnými a predvídavými starostami a primátormi, ktorí chápu dynamiku svojho mesta, zväčša majú víziu a pracujú so všetkými kľúčovými volebnými obvodmi na tom, aby ju dosiahli. To je tá najdôležitejšia časť. Vo Svetovej banke pracujeme s miestnymi orgánmi práve na tom, aby mohli prejsť z reaktívneho do proaktívneho režimu. A počas svojho pôsobenia som videla mnoho zásadných transformácii, ktoré mestá vykonali.

Ktoré z miest považujete za príklad vhodnej transformácie?

Príkladov je veľa no jedno z miest, na ktorom sme pracovali a ktoré prešlo dôležitou transformáciou, je Medellín v Kolumbii. Mesto sa nachádza uprostred krásnych strmých kopcov. Bola to oblasť hlbokých konfliktov, no jeho predstavitelia majú skutočnú transformačnú víziu. Pracujú s miestnymi komunitami, strategicky investovali nielen do fyzických, ale aj spoločenských zmien a pokúšali sa dokonca zmeniť psyché celého mesta.

Samozrejme, každé mesto má svoje výzvy, ale dnešný Medellín má úžasnú infraštruktúru a do širšej štruktúry mesta zahŕňa aj oblasti, v ktorých žije obyvateľstvo s najnižšími príjmami. Dosiahli veľký pokrok v kontrole rizík prírodných katastrof a mesto dnes ekonomicky aj spoločensky prosperuje.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.