Bruselská konferencia o Sýrii: Ďalšie peniaze, ktoré nebudú stačiť

Dlho očakávaná bruselská konferencia o Sýrii mala priniesť do oblasti riešenia občianskej vojny pod hlavičkou OSN európsky pohľad. Únia ponúka najmä peniaze.

Druhá konferencia, ktorú Európska únia organizovala v spolupráci s Organizáciou spojených národov, privítala 85 delegácií z krajín celého sveta, vrátane regionálnych partnerov a medzinárodných organizácií.

Najmä ruská delegácia bola hlasná v kritike. Podľa Vladimíra Čizova, ktorý Moskvu na konferencii zastupoval, – hoci ďalšie krajiny reprezentovali najmä ministri, či priamo hlavy štátov – konferencia nedala priestor reprezentantom zo Sýrie.

Schôdzka (tzv. Brusel II) sa zamerala na politické, humanitárne aj regionálne dôsledky pretrvávajúceho konfliktu a krízy. Cieľom však ostáva aj znovuotvorenie mierových diskusií pod vedením OSN v Ženeve. Osemdňové stretnutie vo švajčiarsku sa konalo pred vyše rokom a po prvý krát k jednému stolu priviedlo vtedy okrem medzinárodných organizácií a globálnych lídrov aj predstaviteľov sýrskej vlády a jej opozície.

„Sýria nie je šachová partia, nie je to geopolitická hra. Sýria patrí Sýrčanom a sýrsky ľud musí sám rozhodnúť o budúcnosti svojej krajina,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová na tlačovej konferencii so špeciálnym vyslancom OSN pre Sýriu, Steffanom de Misturom.

https://twitter.com/eu_eeas/status/989138430792814592

Nesplnený finančný cieľ

Konferencia pomohla získať od darcov viac ako 3,6 miliardy eur. 77 percent z celkovej sumy 6,2 miliardy eur, ktoré nové príspevky doplnili a sú vyčlenené na tento a budúci rok, pochádza zo zdrojov Európskej únie a jej členských štátov.

Slovenská republika zo svojho fondu rozvojovej pomoci vyčlení na humanitárne potreby pre Sýriu 600 tisíc eur, uviedol pre TASR veľvyslanec Ľubomír Čaňo zo Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii. Do roku 2020 tak Slovensko pre Sýriu vyčlení dokopy 15 miliónov eur.

Česká republika oznámila prostredníctvom štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Iva Šrámka, že na humanitárne účely pre Sýriu sumu zabezpečí takmer deväť miliónov eur.

Vyššie príspevky prisľúbili aj Nemci, Francúzi a Briti. Rusko poskytne financie na humanitárnu pomoc. Odmieta sa však podieľať na príspevku, určenému na rekonštrukciu Sýrie dovtedy, kým Bashar al Assad nedostane možnosť podieľať sa na nej spolu s opozíciou.

Celková suma, ktorú včera v Bruseli donori prisľúbili, je však o dve miliardy nižšia, ako suma ktorú konferencia zabezpečila minulý rok. Ide najmä o chýbajúce peniaze z americkej strany, nakoľko rozvojovú pomoc výrazne priškrtil prezident Donald Trump.

Podľa koordinátora OSN pre núdzovú pomoc Marka Lowcocka však môže podpora z Washingtonu, ktorá do rozpočtu ročne prispievala jednou miliardou dolárov, ešte prísť.

Nedostatočné prostriedky už pred rokom kritizovali najmä neziskové organizácie. Dnes sú opäť znepokojené. Podľa OSN je teraz potrebných minimálne 8 miliárd dolárov.

Okrem prijímateľov v Sýrii by peniaze mali smerovať aj do susedného Libanonu, Jordánska a Iraku, ktoré sa stali domovom takmer šiestim miliónom sýrskych utečencov. Na pomoci pre Turecko, ktoré hostí najviac, až tri a pol milióna Sýrčanov, sa členské štáty Európskej únie nevedia dohodnúť. Na kandidátsku krajinu so zmrazenými perspektívami majú ale čakať takmer tri miliardy eur.

Federica Mogheriniová pripomenula, že „peniaze na rekonštrukciu krajiny prídu až vtedy, keď sa začne politický proces pod záštitou OSN“.

Nesplnenie cieľa OSN znepokojilo aj Afganistan, či Mjanmarsko, ktoré rovnako požadujú pozornosť aj finančnú podporu v riešení konfliktov na ich území, píše Reuters.

Podľa Organizácie spojených národov má až 6,5 milióna Sýrčanov nedostatočný prístup k potravinám, 5,3 milióna osôb nemá vyhovujúce prístrešie. Každá tretia škola v Sýrii bola počas konfliktu zničená. Ďalšia humanitárna pomoc je preto kľúčová.