Chorvátsky prezident chce vetovať vstup Švédska a Fínska do NATO

Chorvátksy prezident Zoran Milanović. [EPA-EFE/ Martial Trezzini]

Chorvátsky prezident Zoran Milanović sa v utorok (3. mája) nechal počuť, že v prípade, že bude svoju krajinu na summite NATO v Madride reprezentovať on, za prijatie dvojice do Aliancie nezahlasuje. Dôvodom je zdanlivo nesúvisiaci problém – volebný zákon v Bosne.

„Ak sa bude summit NATO konať na úrovni hláv štátu, ako zástupca Chorvátska budem vstup oboch krajín vetovať,” povedal prezident Zoran Milanović novinárom. Informoval o tom Jutarnji List.

Dôvodom prezidentovho odmietavého postoja vôbec nie sú záležitosti na severe Európy, ale na Balkáne.

„Pokiaľ ide o mňa, nech (Švédi a Fíni, pozn. red.) vstúpia do NATO. Ale kým sa nevyrieši otázka volebného zákona v Bosne a Hercegovine, kým Američania, Angličania, Nemci neprinútia (bosnianskych predstaviteľov) zmeniť volebný zákon v najbližších šiestich mesiacoch a neposkytnú Chorvátom ich základné práva, Sabor (chorvátsky parlament, pozn. red.) nesmie ničí vstup do NATO ratifikovať,“ vysvetlil.

V Aliancii však jeho členovia za prijatie nových krajín nehlasujú, ale dohadujú sa konsenzuálne. Vplyv chorvátskeho prezidenta je preto na úrovni NATO značne obmedzený.

Únia predstavila výročné správy o procese rozširovania o štáty západného Balkánu

Správy eurokomisie vychádzajú po prvý krát podľa novej metodológie rozširovania. Tá mala proces nastaviť zrozumiteľnejšie pre všetky strany. V jej centre je dôraz na reformy krajín, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.

Parlamentné voľby sú v Bosne naplánované na október. Chorváti sa však obávajú, že by mohli prísť o vzácne miesta na rôznych úrovniach riadenia v krajine, kde má chorvátska menšina stále silný vplyv. Aj preto Záhreb požaduje prepracovanie volebného zákona, ktorý by v konečnom dôsledku posilnil postavenie Chorvátov v Bosne.

Bruselu a Washingtonu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť pokrok v rokovaniach medzi tromi etnickými skupinami v Sarajeve, volebná reforma bude preto pravdepodobne nasledovať až po voľbách.

Chorvátsko medzitým v mene menšiny v Bosne lobuje za zmeny na rôznych úrovniach EÚ. Zatiaľ však len s malým úspechom. Do tohto lobingu chce teraz Zoran Milanović vtiahnuť aj Fínsko, Švédsko a NATO.

Neférový prístup

Chorvátsky prezident si podľa balkánskych médií myslí, že je nefér, aby Fínsko „mohlo vstúpiť do NATO cez noc“, keď sa Bulharsko a Rumunsko nemôžu pripojiť k Schengenu, Severné Macedónsko a Albánsko nemôžu začať prístupové rokovania do EÚ a Kosovo ešte ani nebolo uznané.

Milanović tvrdí, že Fínsko a Švédsko žiada, aby „povedali Američanom, nech situáciu vyriešia“.

Výstraha pre členské štáty: Únia už pre západný Balkán nemusí byť jedinou alternatívou

V prístupovom procese s každou kandidátskou krajinou stála takmer stovka aktov na jednohlasnom rozhodnutí členských krajín. Na rozdiel od minulosti však má dnes západný Balkán popri členstve v EÚ aj niekoľko iných alternatív.

Ak pozvánky na summit skončia na stole „nižšej úrovni“, teda u veľvyslancov, Milanović si nie je istý, či sa mu chorvátskeho zástupcu podarí k vetu presvedčiť. Odhodlanie mu ale nechýba. „Ako diabol budem prenasledovať hriešne duše každého člena parlamentu, ktorý bude hlasovať za,” dodal prezident.

Od chorvátskeho parlamentu, v ktorom má vládna strana HDZ tesnú väčšinu, sa očakáva, že vstup dvojice severských krajín do NATO podporí. Prekážkou tak môže byť iba avizované veto prezidenta. Ten je podľa chorvátskej ústavy najvyšším veliteľom armády a má slovo aj v zahraničnej politike.

Zatiaľ čo premiér Andrej Plenković zastupuje krajinu pravidelne na summitoch EÚ, prezident môže krajinu zastupovať na summite NATO, čo robil aj v minulosti.

Pre Milanovića môže byť problematický aj fakt, že v Severoatlantickej aliancii sa na rozdiel od zahraničnopolitických vzťahov na úrovni EÚ nehlasuje. Rozhodnutia, aj o novom členovi, sa prijímajú konsenzom.

Po konsenzuálnom rozhodnutí všetkých krajín NATO sa pripravia prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve. Tie je potrebné podpísať a následne ratifikovať všetkými spojencami. A práve tu by mohla jedna z členských krajín robiť problémy, keďže ratifikácia musí prejsť podľa chorvátskych zákonov schválením v parlamente. Prezidentova úloha je preto značne limitovaná.