Eurokomisia predstavila novú metodiku prístupového procesu, nie všetky kandidátske krajiny sa tešia

Ilustračný obrázok/Bosna a Hercegovina. [Pixabay]

Kým Severné Macedónsko a Albánsko zmeny vítajú a vnímajú pozitívne, Turecko považuje prístup Bruselu za diskriminačný. Slovensko vidí v novej metodike „dobrý základ“ ďalšej spolupráce.

Európska komisia predložila v stredu (5. februára) návrh novej metodológie prístupového procesu krajín do EÚ. Tento proces by mal byť po novom dynamickejší a predvídateľnejší.

Eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Olivér Várhelyi pred zástupcami médií zdôraznil, že rozšírenie Únie o krajiny západného Balkánu je pre exekutívu EÚ najvyššou prioritou.

„Pracujeme na tom tromi spôsobmi. V prvom rade navrhujeme konkrétne kroky, ako proces pristúpenia posilniť. Cieľ je stále rovnaký – pristúpenie a plnohodnotné členstvo v EÚ. Po druhé, Komisia pevne stojí za svojim odporúčaním otvoriť prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom a po tretie, v rámci príprav na summit EÚ a západného Balkánu, komisia predloží plán hospodárskeho a investičného rozvoja tohto regiónu,“ vysvetlil Várhelyi.

Podľa jeho slov dôveryhodnejší proces znamená, že prístupový proces musí byť založený na spoľahlivosti, vzájomnej dôvere a jasných záväzkoch na strane EÚ aj západného Balkánu. Štáty by sa preto mali zamerať na základné reformy, a to od právneho štátu, fungovania demokratických inštitúcií a verejnej správy až po zmeny v hospodárstve kandidátskych krajín.

Až keď partnerské krajiny splnia objektívne kritériá, členské štáty v zmysle odmeňovania zásluh odobria postup do ďalšieho štádia prístupového procesu.

O otvorení prístupových rokovaní so Skopje a Tiranou sa bude opäť diskutovať v máji 2020

Brusel je rozčarovaný: kým dvojica krajín má byť na vstup pripravená, teraz sa zdá, že pripravená nie je Únia. Hoci väčšina zástupcov krajín EÚ bola za otvorenie negociácií s Albánskom a Severným Macedónskom, Paríž rozhodnutie, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, zablokoval.

Dynamickejší proces

Nová metodológia znamená aj viac politického usmernenia a angažovanosti na najvyšších úrovniach. Komisia navrhla organizovanie pravidelných summitov EÚ a západného Balkánu a zintenzívnenie kontaktov na úrovni ministrov. Okrem toho by sa mali do monitorovania procesu systematickejšie zapájať aj členské štáty.

V neposlednom rade má ísť o dynamickejší proces. Komisia navrhuje, aby sa rokovacie kapitoly zoskupili do šiestich tematických blokov: základné hodnoty; vnútorný trh; konkurencieschopnosť a inkluzívny rast; ekologický program a udržateľná prepojiteľnosť; zdroje, poľnohospodárstvo a súdržnosť a nakoniec vonkajšie vzťahy.

Dezignovaný šéf európskej diplomacie: Na prvú cestu pôjdem do Prištiny

Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.

Ak budú splnené základné kritériá, rokovania o jednotlivých blokoch sa budú otvárať po celkoch a nie po jednotlivých kapitolách.

Ako prvé otvorí EÚ rokovania v rámci bloku o základných hodnotách a tento blok uzatvorí ako posledný. Od pokroku v oblasti pokrývajúcej základné slobody a princípy právneho štátu, sa bude odvíjať celkové tempo rokovaní.

Komisia tiež navrhla obmedziť čas medzi otvorením tematického bloku a uzatváraním jednotlivých kapitol, najlepšie na jeden rok a v úplnej závislosti od pokroku v požadovaných reformách.

Predvídateľnosť

Podľa Várhelyiho má ísť zároveň o predvídateľnejší proces, lebo EK poskytne jasnejší prehľad o tom, čo Únia očakáva od krajín zapojených do procesu rozširovania v jeho rôznych štádiách. Lepšie ozrejmí, aký pozitívny vplyv môže mať pokrok v reformách a aké negatívne následky možno očakávať, ak k pokroku nedôjde.

V praxi by to malo viesť k pravidlu, že čím väčší pokrok v reformách kandidáti dosiahnu, tým rýchlejšie budú v prístupovom procese napredovať.

Vonkajšie vzťahy a obrana v novej eurokomisii: Tri rozsiahle portfóliá dostali kontroverzní nominanti

Šéf diplomacie príde o oblasť sankcií a komisárka pre vnútorný trh má viesť aj stomiliardový európsky obranný priemysel. Najkontroverznejším kandidátom na jeden z troch postov v oblasti zahraničia a obrany je ale Orbánov minister spravodlivosti.

Komisia navrhla aj „tvrdšie opatrenia“, ktoré by trestali akúkoľvek závažnú alebo zdĺhavú stagnáciu či úpadok reforiem a neplnenie kritérií prístupového procesu.

Rokovania bude možné v niektorých oblastiach pozastaviť, v najvážnejších prípadoch aj prerušiť a už uzavreté kapitoly znova otvoriť. Takzvaná klauzula reverzibility predvída, že v takýchto prípadoch bude možné pozastaviť alebo stiahnuť čerpanie výhod, spojených s užšou integráciou do EÚ, napríklad prístup k programom EÚ, či zníženie predvstupovej finančnej pomoci.

Komisia vyjadrila nádej, že Rada EÚ, teda členské štáty, jej návrh schvália ešte pred summitom EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční 6. a 7. mája v Záhrebe, a paralelne s tým začnú prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom.

Skopje a Tirana vítajú zmeny

Severné Macedónsko a Albánsko privítali v stredu zmeny navrhované Európskou komisiou v prístupovom procese Európskej únie. Obe balkánske krajiny vyjadrili nádej, že im to otvorí cestu, aby čoskoro začali oficiálne rozhovory o členstve v EÚ.

Reformy prístupového procesu prispejú k „ráznejšej politickej stránke procesu, ako aj k jeho dynamike, predvídateľnosti a spoľahlivosti,“ napísal na svojej stránke na Facebooku severomacedónsky minister zahraničných vecí Nikola Dimitrov.

„Očakávame, že dôkladne prepracovaná metodika prinesie v nasledujúcich týždňoch dvojitý účinok: spustenie rozhovorov o členstve a zdokonalený proces,“ dodal Dimitrov, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

Krajinu tlačil do zmeny ústavy aj názvu. Po fiasku v Bruseli podal severomacedónsky premiér demisiu

Po tom, ako Paríž zablokoval otvorenie rokovaní so Skopje o vstupe do EÚ – napriek tomu, že splnilo všetky požiadavky – vyhlásil premiér Zoran Zaev predčasné voľby.

„Albánsko je pripravené uskutočniť dôležité, zmysluplné reformy a radikálnu transformáciu v súlade so zásadami novej metodiky a teší sa na otvorenie prístupových rokovaní v roku 2020,“ uviedol na Facebooku úradujúci albánsky minister zahraničných vecí Gent Cakaj.

Ankara hovorí o diskriminácii

Na rozdiel od balkánskych krajín sa Turecko cíti byť diskriminované. Európsku úniu vyzvalo, aby vo svojej politike rozširovania upustila od „umelého rozlišovania“ medzi západným Balkánom a Tureckom.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu zaslal novému šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi list, v ktorom načrtáva pohľad Ankary na návrh novej politiky rozširovania Únie. Tie sa však týkajú iba západobalkánskych kandidátskych krajín ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko.

Çavuşoğlu v liste tvrdí, že s prístupovým procesom krajín zo západného Balkánu by sa nemalo nakladať inak než s prístupovým procesom Turecka.

„So všetkými krajinami by sa malo zaobchádzať rovnako. Dúfame, že počas vášho mandátu uvidíme pozitívne kroky vedúce k ukončeniu tohto umelého rozlišovania v rozširovacej politike EÚ,“ uviedol v liste Čavušoglu.

„Odhliadnuc od skutočnosti, že Turecko je z pohľadu svojej histórie, kultúry a geografie tiež balkánskou krajinou, každý uchádzač by mal byť posudzovaný podľa vlastných kvalít a za rovnocenných okolností,“ dodal šéf tureckej diplomacie.

Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvýjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a EÚ sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov.

Turecko podalo žiadosť o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) v roku 1987 a rokovania o vstupe do EÚ začalo v roku 2005. Tento proces sa však v ostatných rokoch spomalil, pričom Brusel kritizuje Ankaru v otázke dodržiavania ľudských práv a právneho poriadku.

Momentálne je zmrazených 14 z 33 vyjednávacích kapitol, ktoré musí Ankara uzavrieť, ak sa chce stať členskou krajinou EÚ. Srbsko i Čierna Hora – paradoxne – sa v tomto procese dostali ďalej než Turecko napriek tomu, že prístupové rokovania s Bruselom začali iba v uplynulom desaťročí.

Slovensko vidí v novej metodike „dobrý základ“

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky víta návrh Európskej komisie na úpravu procedúr prístupového procesu. „Vnímame ho ako dobrý základ diskusie a oceňujeme úsilie o zvýšenie dôveryhodnosti, dynamiky a predvídateľnosti politiky rozširovania,“ uvádza sa vo vyhlásení slovenského rezortu diplomacie.

Bratislava oceňuje najmä „úmysel ešte viac zvýšiť dôraz na implementáciu reforiem v oblasti posilňovania právneho štátu“. Navyše je pripravená „konštruktívne prispieť k diskusii s cieľom prijatia takých zmien, ktorých výsledkom bude efektívnejší prístupový proces“.

Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to

Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí chce presadzovať predovšetkým tri kľúčové elementy: potvrdenie európskej perspektívy a plnoprávneho členstva v EÚ ako konečného cieľa integračného procesu; jednoznačnosť kritérií a ich hodnotenia; a obnovenie dôveryhodnosti procesu – tak v očiach obyvateľov regiónu, ako i EÚ.

Rezort verí, že pokrok v diskusii o úpravách procesu rozširovania povedie k otvoreniu prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, a to už v marci. Rovnako pripomína, že hoci sa návrh Európskej komisie venuje výlučne regiónu západného Balkánu, Turecko aj naďalej považuje za „kandidátsku krajinu na vstup do EÚ, strategického partnera Únie v mnohých otázkach a dôležitého spojenca v rámci NATO“.