Iba pätina z vlastníkov pozemkov na svete sú ženy

Vlastníctvo pôdy či pozemku, na ktorom žena býva, môže významne navýšiť jej vplyv v komunite. [Pixabay]

Nie všade na svete môže žena dediť, kúpiť si pozemok, či vlastniť miesto na bývanie. Navyše, ani mestá rozvinutých krajín, ktoré tieto otázky prekonali, nemyslia pri mestskom plánovaní na ženy tak, ako na mužov.

Zatiaľ čo celosvetové spoločenstvo uznáva spojitosť medzi rodovou nerovnosťou a pretrvávajúcou chudobou, len málo sa zmenilo v súvislosti s právom žien vlastniť, získať, či zdediť pôdu. Hoci sa rozsah nerovnosti vo svete líši od jednej spoločnosti k druhej, výsledok je rovnaký – obrovská rodová nerovnosť, a to najmä v krajinách takzvaného globálneho juhu, tvrdí Svetová banka.

„Ženy v mnohých krajinách nemajú právo dediť, vlastniť svoje bývanie, či dokonca zavolať samé robotníkov,“ pripomína Katerina Bezgachina z organizácie Habitat for Humanity, ktorá na Slovensku pri príležitosti medzinárodného dňa žien zorganizovala na Slovensku aj výstavu o ženskom práve na pôdu pod názvom Všetko sa začína doma: Ženy a ich boj o domov.

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Neisté v práve

Ženy sú vo všeobecnosti výraznejšie zasiahnuté neistotou v držbe pôdy, a to v dôsledku priamych, ale aj nepriamych diskriminačných zvykov a praktík na národnej, komunitnej a rodinnej úrovni.

Aj napriek tomu, že polovica svetovej populácie, ktorú ženy predstavujú, produkuje v rozvojových krajinách aj väčšinu zásob potravín a zabezpečuje 60 až 80 percent poľnohospodárskej práce, ženy vlastnia významne menej pôdy ako muži. Podľa OSN je menej ako 20 percent vlastníkov pôdy žien.

Na to, aby mohli ženy v minulosti vlastniť pozemok, či dom, v ktorom žili, potrebovali mužský súhlas. V Spojených štátoch bol prvý zákon, ktorý oprávňoval ženu k tomu, aby mohla vlastniť pôdu, vydaný v Mississippi v roku 1839. Praktiky však niekde pretrvali dodnes.

Vlastníctvo pôdy či pozemku, na ktorom žena býva, môže významne navýšiť jej vplyv vo vlastnej komunite, ale aj krajine, tvrdia štúdie. Navyše podľa štatistík v takomto prípade zarába až 3,8-krát viac ako ženy bez pozemkových, či vhodne nastavených dedičských práv. Ušetriť dokáže tiež značne viac, až 35 percent a väčšina z takýchto príjmov putuje na vzdelávanie.

Právo na pôdu má vplyv aj na sociálne vzťahy. Ženy, ktorým sa podarí zabezpečiť si svoje pozemkové práva sú domácemu násiliu vystavené až osemkrát menej. Celosvetovo totiž až 70 percent žien vo svojom živote čelí prípade istej forme násilia

Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie

Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Manažérka Svetovej banky pracuje s reprezentantmi miest na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.  

Individuálne vlastníctvo pôdy je skôr výnimkou aj v Afrike. No kým v afrických krajinách sa to podarí 31 percentám mužov, v prípade žien si individuálne vlastníctvo pôdy dokázalo zabezpečiť len 12 percent z nich.

Legálne dedenie pôdy, pozemkov, či bývania je v tejto súvislosti rovnako príliš pomaly transformujúcim sa fenoménom. V niektorých krajinách totiž ženy do istého veku, či statusu – ak vôbec – stále nemajú možnosť po svojich rodičoch majetok dediť.

Napríklad Nepál predstavil svoju legislatívu, ktorá za určitých podmienok dovoľovala pôdu dediť (po vydaji a veku do 35 rokov) len prednedávnom, v roku 2002.

V Indii napríklad nemohli ženy vlastniť pôdu, a to ani po boku svojich bratov, či manželov. Až v roku 2005 sa zákony zmenili a umožnili dedenie aj pre ženy.

Ženský element v urbanizme

Nerovnosť pohlaví v súvislosti s bývaním súvisí ale aj s ďalším faktorom, ktorý v ostatnom období púta značnú pozornosť, a to najmä pre masívnu urbanizáciu na celom svete. Vnímanie miest a ich usporiadanie totiž nie je rovnaké pre mužov aj pre ženy. Vzhľadom na ich prevládajúce úlohy v spoločnosti využívajú ženy mestá iným spôsobom ako muži.

Nerovnosť pociťujú ženy v mestách rôzne. Väčšina bývania sa v urbanizovaných zónach stala napríklad nedostupnou najmä pre slobodné matky alebo ženy, ktoré nemajú finančnú podporu mužského partnera. Pre skutočne znevýhodnené osoby, ako sú napríklad ženy bez domova či týrané ženy, je k dispozícii len málo, nie vždy bezpečných prístreškov. Vo svete, kde ženy jazdia menej ako muži, je to rovnako obtiažné, či už ide o nepremyslenú verejnú prepravu, alebo nevhodné chodníky.

Urbanistka: Iba zmena konzumného spôsobu života by mohla odvrátiť klimatické zmeny

Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.

V súvislosti s rodovou rovnosťou sa najmä v urbanizme čoraz viac rozširuje aj rodovo senzitívne plánovanie miest.

„Diferencovaná plánovacia kultúra totiž využíva špecifický prístup k lokalite a skupine,“ vysvetľuje jedna z najkomplexnejších štúdií, ktoré sú v tejto oblasti k dispozícii, pripravená mestom Viedeň. Práve hlavné mesto Rakúska sa týmito princípmi a spôsobom rodového hľadiska (tzv. gender mainstreaming) riadi už niekoľko rokov. Ide pritom o iniciatívu a odporúčania OSN.

„V oblasti rodového plánovania má Viedeň na európskej úrovni vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o koncepčnú hĺbku, ako aj tematickú šírku svojich aktivít,“ pripomína zástupkyňa viedenského starostu, Maria Vassilakou.

V praxi to znamená, že mesto do úvahy berie napríklad koncept zamestnania, ktorý zahŕňa aj neplatenú prácu v domácnosti, pričom sa uplatňuje zásada „mesto na krátke vzdialenosti“, ktorá zabezpečuje dostupnosť kľúčových destinácií v blízkosti obydlí.

Rovnako sa mestské plánovanie intenzívne sústreďuje na bezpečnosť verejných priestorov, a to na princípe „vidieť a byť videný“ prostredníctvom osvetlenia, či rozšírenia viditeľnosti na verejných priestoroch.

Bezbariérové plánovanie, súvisiace s rodovou rovnosťou zahŕňa napríklad aj dizajn ulíc, ktorý uľahčuje život osobám s domácimi povinnosťami, ako prenášanie nákupov, či tlačenie kočiarov. Príkladov je však omnoho viac. Do plánovania Viedeň zapája viac žien, architektiek a urbanistiek.

„Žijeme v čase, kedy máme konečne príležitosť urobiť z osôb, ktoré boli tradične vnímané ako „občania druhej kategórie“, osoby v centre našej pozornosti, povedala pre magazín Next City prvá starostka Barcelony, Ada Colauová.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.