Komisia mieni ráznejšie riešiť degradáciu pôdy

V rámci Európskej únie je degradácia pôdy znepokojivým fenoménom, nakoľko negatívne ovplyvňuje schopnosť produkovať potraviny, predchádzať suchám a záplavám, zastaviť stratu biodiverzity a riešiť otázky zmeny klímy.

V období rokov 1990 – 2006 dochádzalo denne k trvalému úbytku aspoň 275 hektárov pôdy v dôsledku straty priepustnosti pôdy (pokrytie úrodnej pôdy nepriepustným materiálom) – čo predstavuje 1 000 km² ročne, resp. plochu rozlohy Cypru každých desať rokov. Odhaduje sa, že erózia spôsobená vodou postihuje 1,3 km² pôdy v Európe, čo zodpovedá 2,5-násobku rozlohy Francúzska.

To sú niektoré z hlavných zistení dvoch správ o politických a vedeckých aspektoch problematiky pôdy v Európe, ktoré predložila Európska komisia.

Udržateľné využívanie pôdy

„Obe správy zdôrazňujú, že pokiaľ máme zabezpečiť dodávky kvalitných potravín a čistej podzemnej vody, zdraviu prospešné rekreačné priestory a nižšie emisie skleníkových plynov, je nutné venovať pozornosť zachovaniu európskej pôdy,“ uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. „Pôdne zdroje treba využívať udržateľnejším spôsobom. Najlepší spôsob dosiahnutia tohto cieľa by mohol predstavovať spoločný celoeurópsky prístup. Komisia predložila legislatívne návrhy a dúfam, že nové správy pomôžu Rade a Parlamentu, aby začali konať.“

Autori správ upozornili na potrebu konať v záujme zamedzenia prebiehajúceho znehodnocovania pôdy v Európe. Za posledných desať rokov sa zvýšil výskyt erózie, straty priepustnosti pôdy a acidifikácie a je málo pravdepodobné, že sa tento trend zastaví, pokiaľ krajiny EÚ nepristúpia k riešeniu otázok zvýšeného využívania pôdy, neúčinného využívania prírodných zdrojov a potreby zachovávať organické látky v pôde.

Strata agrárnej pôdy na úkor urbanizácie (1990-2000), Zdroj: EEA

Z politickej správy, ktorú by mali pripomienkovať Európsky parlament a Rada, medzi inými vyplýva, že ani päť rokov po prijatí tematickej stratégie na ochranu pôdy sa kvalita pôdy v Európe systematicky nemonitoruje ani neochraňuje. V čase prijímania stratégie sa pritom uvádzalo, že „obsahuje opatrenia, ktoré sa v tejto fáze považujú za primerané na úrovni EÚ“ a pokrok sa prehodnotí v roku 2012.

Ako v pondelok (13.2.) uviedla EK: „existujúce opatrenia nestačia na zabezpečenie adekvátnej miery ochrany všetkej pôdy v Európe.“

Čo nestačí?

Pri príprave opatrení na úrovni EÚ Komisia podporovala iniciatívy na zvýšenie informovanosti o problematike pôdy, výskumné a monitorovacie projekty (napríklad LUCAS) a prieskum Eurostatu zameraný na pôdnu pokrývku, využívanie pôdy a agroenvironmentálne ukazovatele.

Komisia tiež pokračovala v začleňovaní otázky ochrany pôdy do ostatných politík EÚ, napr. v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka či dopravy. V rámci kohéznej politiky sa na obnovu priemyselných plôch a kontaminovanej pôdy v rámci aktuálneho rozpočtovacieho obdobia (2007-2013) pridelilo približne 3,1 miliardy eur. Najviac finančných prostriedkov pridelili Maďarsko (€475 mil.), ktoré sa muselo vysporiadať s následkami znečistenia pôdy spôsobené pretrhnutím nádrže s toxickým kalom začiatkom októbra 2010, Česká republika (€371 mil.) a Nemecko (€332 mil.).

Komisia zamýšľa ďalej podporovať výskum a monitorovanie pôdy, finalizovať usmernenia o strate priepustnosti pôdy a hlbšie začleniť otázky pôdy do nadchádzajúceho preskúmania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Komisia navyše navrhne, aby sa ako súčasť záväzku Európskej únie v oblasti zmeny klímy na rok 2020 vykazovali emisie z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a aby sa na medzinárodnej úrovni podporovali iniciatívy v oblasti pôdy.

Na potrebu prehĺbiť odborné vedomosti, zlepšiť zber údajov a zvýšiť informovanosť verejnosti o významne pôdy upozornila aj vedecká správa s názvom „Stav pôdy v Európe“, ktorú zverejnilo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA).