Mimovládky kritizujú návrh nového finančného rámca: Rozpočet na rozvojovú pomoc je neprehľadný

Mimovládky sa obávajú, že rozvojová politika sa bude musieť prispôsobiť cieľom zahraničnej politiky, a že, zahraničná rozvojová pomoc (ODA) sa bude používať na vnútroštátne záležitosti, ako napríklad integrácia utečencov. [Department of Foreign Affairs and Trade/Flickr]

Rozvojové mimovládne organizácie nie sú z návrhu zmien v dlhodobom rozpočete EÚ nadšené. Podľa nich sa bude rozvojová spolupráca miešať so zahraničnou politikou a krízovým manažmentom. Peniaze na rozvojovú pomoc by sa tak mohli používať na vnútroštátne záležitosti.

Európska komisia  v stredu (2. mája) predstavila svoj návrh budúceho Viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Na pokrytie všetkých vonkajších priorít pritom vyčlenila rozpočet vo výške 123 miliárd eur.

To predstavuje nárast o 100 miliárd eur v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom. Nie je však jasné, aký podiel z tejto sumy bude vyčlenený na rozvojovú politiku.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Koľko peňazí pôjde na rozvojovú pomoc?

„Ak krajiny EÚ budú chcieť dodržať spoločný záväzok vyčleniť pre politiku rozvojovej pomoci prostreidky vo výške 0,7 percenta HDP, pričom  20 percent z tejto sumy bude aj naďalej pochádzať z rozpočtu EÚ, v nasledujúcich siedmich rokoch by bolo možné na rozvojovú politiku zhromaždiť ďalších 40 miliárd eur,“ povedala Emily Wigensová, dočasná riaditeľka organizácie ONE, ktorá je zameraná na boj proti chudobe a chorobám v Afrike.

Súčasne dodala, že dôležité budú detaily rozpočtového návrhu, ktoré Komisia predstaví až v júni. Dovtedy nevieme, koľko peňazí sa vyčlenilo pre najzraniteľnejšie krajiny.

Migrácia ako priorita

Niektorí sa však obávajú, že vysoké percento nepridelených prostriedkov v rámci rozpočtu pre „Susedstvo a svet“ zvyšuje riziko toho, že Komisia uprednostní využitie európskych financií na realizáciu krátkodobých záujmov Únie. Pre tieto ciele je pritom už určený rozpočtový okruh „Migrácia a riadenie hraníc“.

„Skutočnosť, že sa migrácia stala prioritou, potvrdzuje našu obavu, že sa rozvojová politika  postupne preorientuje na vlastné záujmy Európskej únie,“ povedala Karine Sohetová z európskej konfederácie rozvojových mimovládnych organizácií CONCORD.

Únia za dva mesiace presídlila 16 tisíc migrantov z Líbye späť do vlasti

Európska komisia navyše 12. marca odsúhlasila nový program finančnej pomoci v hodnote 50 miliónov eur, určený na zlepšenie životných podmienok zraniteľných skupín v kľúčových oblastiach Líbye.

Brusel sa už niekoľko rokov snaží obmedziť migráciu z Afriky. Vytvoril preto množstvo nástrojov vrátane Núdzového trustového fondu pre Afriku a Európskeho fondu pre trvalo udržateľné investície. Ich cieľom je zamerať sa na riešenie „hlavných príčin migrácie“.

Miešanie rôznych politík

Európska exekutíva chce zlúčiť dvanásť existujúcich nástrojov vonkajšej politiky do jedného, čo by malo zjednodušiť financovanie vonkajších záležitostí.

Mimovládky sa však obávajú, že rozvojová politika sa kvôli tomu bude musieť prispôsobiť cieľom zahraničnej politiky. Riziko vidia tiež v tom, že zahraničná rozvojová pomoc  sa bude používať na vnútroštátne záležitosti, ako napríklad integráciu utečencov.

Rozvojová pomoc ako riešenie migrácie? Migranti svojim krajinám posielajú viac

V roku 2016 predstavovala rozvojová pomoc 120 miliárd eur. Migranti z rozvojových krajín za to isté obdobie poslali domov štyrikrát toľko.

„Nový rozpočet by mal uprednostňovať dlhodobé rozvojové ciele a nie miešať rozvojovú spoluprácu so zahraničnou politikou a krízovým manažmentom,“ povedala Sohetová.

Podobný názor zdieľajú aj ostatné mimovládky zamerané na rozvojovú pomoc.

Líder v rozvojovej pomoci?

„Návrh ukazuje, že Únia upúšťa od svojich ambícií byť svetovým lídrom v medzinárodnej rozvojovej pomoci. EÚ sa viac zaujíma o presadzovanie vlastnej agendy, ako o splnenie svojich záväzkov voči cieľom trvalo udržateľného rozvoja,“ povedala Hanna Saarinenová z Oxfamu.

Prostriedky vyčlenené na zahraničnú politiku sa síce zvyšujú, no „pokiaľ ide o rozvojovú pomoc, zdá sa byť nemožné, aby Európska únia dosiahla svoj spoločný cieľ na úrovni 0,7 percenta hrubého národného dôchodku,“ dodala.