Odchádzajúci komisár pre ľudské práva: Obávam sa rozpadu OSN

Zeid Raad Al Hussein. [Flickr/Ministerio de Relaciones Exteriores]

Jordánsky princ, ktorý sa pre svoj kritický postoj k vládam mnohých krajín, nechcel opätovne uchádzať o post vysokého komisára varoval, že päť stálych členov Bezpečnostnej rady ohrozuje svojimi tvrdohlavými krokmi fungovanie celej organizácie.

Zeid Raad Al Hussein, ktorý napriek prvotnej skepse kvôli svojmu titulu člena kráľovskej rodiny úspešne viedol Úrad komisára pre ľudské práva OSN od roku 2014, tvrdí, že Čína, Francúzsko, Veľká Británia, Rusko a Spojené štáty „si riešia v Bezpečnostnej rade vlastný biznis“. Pre ich permanentný status v Rade a právo vetovať návrhy všetkých ostatných členov, pätica krajín podľa neho bráni progresu a obmedzuje plnenie základných funkcií Organizácie.

Prvý moslim a Arab, ktorý viedol úrad OSN pre ľudské práva, opúšťa svoju pozíciu po štyroch rokoch napriek tomu, že by sa o druhé štvorročné funkčné obdobie mohol uchádzať. Dôvodom je podľa neho fakt, že požiadavky na úlohy, ktoré má vysoký komisár spĺňať, neboli doplnené podporou zo strany 193-člennej OSN a najmä stálych členov jej Bezpečnostnej rady.

Podľa vlastných slov by ho do funkcie pre intenzívnu kritiku lídrov aj tak ich predstavitelia nezvolili.

„Myslím, že som počas (svojich) štyroch rokov (funkčného obdobia) podráždil všetky vlády,“ uviedol v rozhovore pre BBC Al Hussein, člen jordánskej kráľovskej rodiny Hašímovcov.

OSN: Tvrdý postoj voči migrácii môže byť v rozpore s medzinárodným právom

Európska komisia plánuje po prvýkrát vynaložiť viac peňazí na kontrolu migrácie a posilnenie hraníc, než na rozvoj Afriky. Počet migrantov sa pritom znížil o 80 percent.

Útlak je dnes módny

Odchádzajúci vysoký komisár, ktorého na funkcií nahradí Michelle Bacheletová, doterajšia čilská prezidentka, tvrdí, že OSN môže zachrániť len reorganizácia.

Možnosť vetovať návrhy podľa Al Husseina bránia riešeniu kríz a v pondelkovom (20. augusta) rozhovore pre viaceré médiá potvrdil, že OSN – napriek svojim nedokonalostiam stále najlepší nápad, aký mali doteraz svetoví lídri – je paralyzovaná.

„Dnes je útlak opäť módny. Základné slobody sú na ústupe. Potlačovaný je ale aj pocit hanby (za tento ústup),“ hovorí komisár.

Pre magazín OSN UN News uviedol, že tlak zo strany vlád a krajín necítil počas svojho pôsobenia v úrade až tak intenzívne: „Skutočný tlak na túto prácu pochádza od obetí a tých, ktorí trpia a veľa od nás očakávajú,“ povedal.

Štáty a vlády sa brániť dokážu, hovorí Al Hussein. „Našou úlohou nie je brániť štáty, pretože zákony sú tu na ochranu slabých, nie na obranu silných“.

Jordánec intenzívne prežíval najmä slovné útoky na jeho úrad aj na celú Organizáciu. Podľa jeho slov je ťažké tolerovať „ohováranie OSN, keď vnímame hrdinské činy, ktoré ľudia robia v teréne, či už sú to humanitárni pracovníci, ľudia z ľudskoprávnych organizácií, alebo tí, ktorí udalosti monitorujú, pozorujú a ohrozujú v prvom rade seba samých. Skláňam pred nimi klobúk,“ hovorí v rozhovore.

Expertka na urbanizáciu z Afriky: Je načase, aby sa zahraničná podpora sústredila do miest

Podľa MATHABO MAKUTOVEJ doterajšia podpora pre Afriku cielila najmä vidiecke oblasti. Vzhľadom na migráciu do miest je treba z jej pohľadu urgentne riešiť najmä mestskú infraštruktúru.

Rebel s príčinou

Nálepku rebela si Al Hussein vyslúžil už svojim prvým krokom vo funkcii. Napriek konvenciám a zvyklostiam odmietol ukázať svoj prejav v OSN pred jeho prečítaním veľvyslancom.

Do ľudskoprávnych kuloárov za zapísal práve oduševnenými a zapálenými príhovormi, ktorými apeloval na kompetentných a „nediplomaticky“ sa konkrétne osoby nebál menovať. V roku 2016 si v Hágu vyslúžil dokonca standing ovation, keď v prejave jedným dychom pranieroval lídrov svetových mocností a na druhej strane aj teroristickú organizáciu Islamský štát.

Maďarského premiéra Orbana bez okolkov nazval rasistom a xenofóbom a filipínskemu prezidentovi Rodrigovi Dutertemu odporúčil „psychiatrické vyšetrenie“.

Vehementne požadoval, aby Spojené štáty prešetrili obvinenia z mučenia irackých zajatcov americkými vojakmi. Washingtonu v ostatnom období vyčítal aj spôsob, akým rieši deportáciu členov rodín na svojich južných hraniciach a nazval ho „štátom sponzorované zneužívanie detí“. Rozhorčením z prejavu nešetrila blízka spolupracovníčka prezidenta Donalda Trumpa, veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Nikki Haleyová. Pod jej vedením ešte v júni Spojené štáty z Rady pre ľudské práva vystúpili.

Vyše 350 amerických novín vyšlo s tematickým editoriálom: „Trump hovorí nezmysly!"

Americkí novinári sa spojili a vo svojich úvodníkoch odsúdili útoky prezidenta Donalda Trumpa na médiá. Prezident ich označil za opozičnú stranu a vyhlásil, že „ČESŤ ZVÍŤAZÍ!“

Nezaostávali ani iné veľké štáty: Čína prednedávnom nazvala jedno z Al Husseinových vyšetrovaní v regióne Xinjiang, kde podľa OSN žije až miliónom utláčaných Ujgurov za „hanebné“. Peking hlasoval dokonca za to, aby mu Bezpečnostná rada zabránili správu predniesť.

Ruský veľvyslanec komisárov spôsob práce a prejavu označil za „provokatívne a pomätené kamikadze“. Ako najvyššie postavený Arab ale nenechal na pokoji ani lídrov arabského sveta: jeho neprestávajúca kritika egyptského prezidenta Abdela Fattaha el-Sisiho dokonca spôsobila nemalé problémy jordánskej diplomacii.

Ani Al Husseinovo pôsobenie na poste vysokého komisára sa však nezaobišlo bez otáznikov. Snáď najväčším bolo odvolanie vedúceho pracovníka OSN, ktorý správu o zneužívaní detí zväčša francúzskymi humanitárnymi pracovníkmi na misii OSN v Centrálnej africkej republike posunul parížskym úradom. Al Hussein vtedy whistleblowera Andersa Kompassa z operácie stiahol a podľa mnohých nezvládol úlohu prešetriť celú situáciu v dotknutej krajine.

Organizáciu spojených národov a jeho generálneho tajomníka Antonia Guterresa kvôli pomalému procesu pri výbere Al Husseinovho náhradníka kritizovali mnohé organizácie. Hoci si OSN dala načas, konečný výber padol na radosť najmä ženských aktivistiek na Michelle Bacheletovú.

Doterajšia dvojnásobná prezidentka Čile, ktorá bola v minulosti sama za obhajobu ľudských práv počas diktatúry Augusta Pinocheta väznená, sa vysokou komisárkou stane oficiálne 1. septembra.