OSN: Tvrdý postoj voči migrácii môže byť v rozpore s medzinárodným právom

Migranti v tábore v Líbyi. [UN Human Rights/Twitter]

Európska komisia plánuje po prvýkrát vynaložiť viac peňazí na kontrolu migrácie a posilnenie hraníc než na rozvoj Afriky. Počet migrantov sa pritom znížil o 80 percent.

Komisia uviedla, že v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027, by sa finančné prostriedky pre subsaharskú Afriku zvýšili o 23 percent, z 26,1 miliardy eur na 32 miliárd eur. Na oblasť kontroly hraníc a migrácie však vyčlenila až 30,83 miliardy eur.

To je v rozpore s tradičným prístupom Európy, ktorá sa s hrdosťou prezentovala ako najväčší donor rozvojových krajín.

Minimálne zvýšenie

Úradníci Komisie pre EURACTIV.com povedali, že suma vyjadrená v súčasných cenách, ktorá zohľadňuje infláciu, sa odhaduje na 26,6 miliardy eur pre obdobie 2014 až 2020. Čísla sa však výrazne líšia pri použití konštantných cien.

Rozvojová pomoc pre subsaharskú Afriku by v období rokov 2021 až 2027 bola vo výške 28,3 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom Únie by to v reálnych hodnotách predstavovalo dodatočných sedem percent.

Zvýšenie je však minimálne, ak ho porovnáme s mimoriadnou podporou určenou na riadenie migrácie a hraníc. Európska exekutíva chce počas nasledujúceho sedemročného obdobia vyčleniť na túto oblasť 30,83 miliardy eur (v súčasných cenách).

To predstavuje približne o 2,5 miliardy eur viac ako dostane subsaharská Afrika.

200-percentný nárast

Prevažná časť peňazí z tejto obálky (18,8 miliárd eur) by sa použila na lepšie riadenie a kontrolu hraníc. To by predstavovalo takmer 200-percentný nárast oproti 5,6 miliardám v predchádzajúcom sedemročnom  rozpočte.

Takmer polovicu tejto sumy (10,58 miliardy eur) by dostali decentralizované agentúry, najmä Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA). Komisia chce navýšiť počet jej zamestnancov, príslušníkov pohraničnej stráže a úradníkov, na 10 000.

Do oblasti riadenia migrácie má ísť 9,97 miliardy eur, najmä na podporu členských štátov prostredníctvom azylového a migračného fondu.

Táto rozpočtová obálka by zahŕňala aj azyl, legálnu migráciu a integráciu. Prinajmenšom polovica prostriedkov by však mohla byť použitá v boji proti nelegálnej migrácii, v sprostredkovaní návratov a podpore členských štátov pri ochrane ich hraníc v prípade núdzových situácií.

Už žiadne žiadosti o azyl na európskej pôde, navrhuje rakúske predsedníctvo

Berlín a Viedeň sa dohodli na vracaní migrantov do Grécka a Talianska. Rakúske predsedníctvo v Rade EÚ navyše navrhlo zaviesť systém, ktorý by znemožnil podanie žiadosti o azyl na území Európskej únie.

Peniaze na rozvoj Afriky

Na pomoc Afrike má Únia viaceré nástroje: Trustový fond pre Afriku a Externý investičný plán.

Väčšina európskych finančných prostriedkov (približne 3,5 miliardy eur) na podporu kontinentu prostredníctvom trustového fondu pochádza z rozpočtových položiek, ktoré už boli zahrnuté do balíka pre Afriku, najmä z Európskeho rozvojového fondu (ERF).

Členské štáty a ďalší darcovia (vrátane Švajčiarska a Nórska) okrem toho prisľúbili 439 miliónov eur, z čoho zatiaľ prispeli 393 miliónmi eur.

Pokiaľ ide o investičný plán pre Afriku, Komisia prispela sumou 4,4 miliardy eur. Financovaná bola aj prostredníctvom nástrojov, ako je ERF a príslušné časti nástroja rozvojovej spolupráce, ktoré už boli zahrnuté do afrických fondov.

Mimovládky kritizujú návrh nového finančného rámca: Rozpočet na rozvojovú pomoc je neprehľadný

Rozvojové mimovládne organizácie nie sú z návrhu zmien v dlhodobom rozpočete EÚ nadšené. Podľa nich sa bude rozvojová spolupráca miešať so zahraničnou politikou a krízovým manažmentom. Peniaze na rozvojovú pomoc by sa tak mohli používať na vnútroštátne záležitosti.

V rámci Junckerovho plánu pre Afriku sa Brusel usiluje o mobilizáciu približne 44 miliárd eur vo forme investícií prostredníctvom finančného inžinierstva (záruky a spájanie úverov a grantov). Väčšina z nich pochádza zo súkromného sektora.

Prideľovanie finančných prostriedkov na jednotlivé krajiny a priority by však malo nastať až počas programovej fázy, keď bude nariadenie prijaté Európskym parlamentom a Radou, vysvetlila Komisia.

Jej návrh bude prerokovaný Parlamentom a členskými štátmi v nasledujúcich mesiacoch.

Únia vyčlenila na obdobie rokov 2021 až 2027 až 22 miliárd eur pre susedné regióny, teda východné krajiny a región južného Stredomoria.

Menej migrantov, tvrdší postoj

Dodatočné finančné prostriedky boli vyčlenené na posilnenie vonkajších hraníc Únie aj napriek tomu, že počet ľudí prichádzajúcich do Európy sa v porovnaní s rokom 2017 znížil o približne 80 percent.

Narastá však počet krajín, ktoré chcú posilniť európske hranice. Patrí medzi nich Vyšehradská štvorka (Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko), Taliansko a Rakúsko.

Začiatkom týždňa prebehla operácia, v ktorej talianska loď zachránila viac ako sto migrantov a vrátila ich do Líbye. Organizácia Spojených národov uviedla v utorok (31. júla), že takýto postup je možno v rozpore s medzinárodným právom.

Hovorca migračnej agentúry OSN povedal, že presné miesto záchrany týchto ľudí, ktoré je kľúčom k stanoveniu ich práv, sa nedá určiť. Zainteresované strany vydali protichodné tvrdenia o celej operácii, vrátane miesta, kde sa uskutočnila.

Skupiny zaoberajúce sa ľudskými právami, tvrdia, že niektoré európske krajiny sa stále viac snažia obmedziť počet migrantov. Nová talianska vláda už zatvorila svoje prístavy záchranným člnom charitatívnych organizácií.

Súčasný vývoj ostro kontrastuje s rokom 2015. Svet vtedy obleteli fotografie utopeného sýrskeho chlapca na tureckom pobreží a správy o lodi stroskotanej v Stredozemnom mori, na ktorej zahynulo 800 migrantov. Tieto udalosti spustili v Európe vlnu solidarity.

Podľa UNHCR bol v tom roku zaznamenaný rekordný počet migrantov – 1 015 078.

Sťahovanie biblických rozmerov

Niektorí vedúci predstavitelia Únie trvajú na tom, že pre Afriku by sa malo vyčleniť väčšie množstvo finančných zdrojov.

Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani povedal, že „prvoradou povinnosťou Európy“ by mal byť boj proti hlavným príčinám migrácie, ktoré zahŕňajú chudobu, hladomor, klimatické zmeny a nestabilitu vo veľkých častiach Afriky.

Do roku 2050 sa počet obyvateľov Afriky zdvojnásobí a presiahne 2,5 miliardy. Tajani varoval, že ak nebude Európa konať, počet migrantov dosiahne milióny.

„Budeme svedkami biblického sťahovania ľudí z juhu na sever,“ povedal novinárom začiatkom júla, keď Rakúsko preberalo rotujúce predsedníctvo Únie.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na rovnakej tlačovej konferencii povedal, že „keď ľudia tvrdia, že pre Afriku nič nerobíme, nevytvára to správny obraz o tom, čo sa v skutočnosti deje“. Zároveň spomenul Trustový fond pre Afriku a investičný plán pre Afriku.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz vtedy vyhlásil, že počas rakúskeho predsedníctva nastane „zmena paradigmy“ pri riešení problematiky migrácie. Jeho najvyššou prioritou bude zaistenie vonkajších hraníc Únie.