Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Ilustračný obrázok, Thajsko. [Pixabay/Mittmac]

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

O menej ako dvanásť rokov budú až dve tretiny obyvateľov planéty žiť v mestách. OSN sa na túto zásadnú skutočnosť rozhodla reagovať nastavením konkrétnych zámerov. Tie majú zaistiť, že mestá aj ľudské obydlia porastú spôsobom, aby boli nielen inkluzívne, ale aj bezpečné, odolné a udržateľné.

17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) jednohlasne prijalo 193 krajín, medzi nimi aj Slovensko, a to ešte v roku 2015. Lídri sa následne v takzvanej Agende 2030, ktorá ponúka návod na dosiahnutie týchto cieľov, zaviazali ukončiť chudobu, bojovať proti klimatickým zmenám a nespravodlivosti.

Až trinásť zo 17 cieľov by sa podľa organizácie Habitat for Humanity dalo riešiť v súvislosti s bývaním a zaistením práva na pôdu.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Miliarda ľudí bez práva na pôdu

Bývanie je podľa organizácie „ťahačom, katalyzátorom a prispievateľom“ pri riešení zámerov OSN. Ako ukazujú štúdie projektu Solid Ground, prístup k právu na pôdu je kľúčovým elementom pre ukončenie chudoby na svete. Bez práva na pôdu neexistuje bývanie, a to je základným faktorom pre stabilitu a príležitosti.

Na bývanie sa využíva viac ako 70 percent priestoru vo väčšine miest. No podľa štatistík až miliarda ľudí na svete nemá takéto právo zabezpečené.

Certifikát o tom, že osoba má právo na konkrétnu pôdu alebo bývanie patrí navyše popri rodnom liste, pase, sociálnom a zdravotnom poistení medzi päticu základných dokumentov, potrebných k životu v spoločnosti kdekoľvek na svete.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Po rozsiahlej analýze ukazovateľov prišla nezisková organizácia Habitat for Humanity International s listom piatich konkrétnych cieľov, ktoré bývanie a právo na pôdu ovplyvňuje priamo. Ide o zámer do roku 2030 ukončiť chudobu (cieľ č. 1), zabezpečiť rodovú rovnosť (cieľ č. 5), čistú vodu a kanalizáciu (cieľ č. 6), udržateľnú a čistú energiu (cieľ č. 7) a udržateľné mestá a komunity (cieľ č. 11). Práve posledný zo spomínaných zámerov sa priamo a špecificky venuje oblasti adekvátneho, bezpečného a cenovo dostupného bývania.

Ďalších osem zo sedemnástich SDGs, identifikovaných ako ciele, sa vďaka úprave práva na pôdu dajú rovnako výrazne ovplyvniť, tvrdí organizácia.

Strategické kroky

Výskum ukazuje, že bezpečné, primerané a cenovo dostupné bývanie vedie k výhodám v oblasti zdravia, vzdelávania, ale aj ekonomických príležitostí. Samotný proces zlepšovania bývania je často pre rodiny prínosom a spôsobom, ako sa dostať z chudobných pomerov. Tieto zmeny prinášajú prospech väčšej komunite, znižujú nerovnosť a vytvárajú odolnosť voči hospodárskym a prírodným katastrofám.

OSN však pripomína, že na to, aby sa zlepšilo bývanie tých, ktorí v súčasnosti žijú v neadekvátnom obydlí v mestách, je potrebný masívny rozpočet, ktorý presahuje 900 miliárd dolárov. Zdroje, ktoré sú dnes na tento účel vyčlenené, sú však „žalostne nízke“, myslí si OSN.

Podľa Habitat for Humanity je preto potrebné postupovať strategicky a zamerať sa na rámec integrovaného, inkluzívneho, adekvátneho a cenovo dostupného bývania a neformálne zdokonalenie slumov.

Mestá pre všetkých: Ako zapojiť občanov a udržateľne naplánovať urbanizmus?

Sťahovanie do miest a s ním spojená urbanizácia predstavujú narastajúcu výzvu pre celosvetovú spoločnosť. Riešenia ako zabezpečiť, aby mestá nápor zvládli, už hľadá OSN, Európska únia ale aj národná legislatíva, mestá a obce.

Príkladov konkrétnych a strategických opatrení je tiež niekoľko. Na Filipínach napríklad vznikol vďaka projektu Solid Ground online portál, ktorý umožňuje sledovať nové vyhlášky a zákony o miestnom rozvoji v oblasti bývania a zabezpečovania právo na držbu pôdy, a tak urýchľovať aj proces ich implementácie. Úžitok z neho malo už viac ako 46 tisíc rodín v krajine.

V Zambii organizácia mobilizovala vyše 200 občianských lídrov a aktivistov a aj vďaka nim učí členov rozličných komunít sledovať možnosti pri žiadostiach o priznanie nároku na pôdu. Len za prvý mesiac existencie projektu Ndola, jedno z miest, vydalo viac ako tri tisíc záznamových kariet k pozemkom, ktoré zabezpečili právo na držbu pôdy až 15 600 osobám.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.